Ten Pravy

Pred par rokmi som brigadovala v bistre. Myslela som si zabijem leto a este si aj zarobim. Lenze sa tam zjavil jeden muz. Prisiel sa naobedovat ako vsetci ostatni. Ocaril ma plnou silou. Dal sa so mnou do reci a o par dni sme uz uzivali chvile ako par. Zo zaciatku to bolo fajn ale dni plynuli a on mi zacal dokazovat ze ma navrch ze pojdeme tam kam chce on ze budeme robit co chce on a ako chce on a tam kam som chcela ist ja som sla sama. On mal akosi vela prace. A priam som neznasala ked mi povedal: Tu som bol ked ty si este nebola na svete, tuto pesnicku nahrali ked ty si este nebola na svete... Ked sme sa pohadali co bolo u nas dost casto kedze ja som bola vtedy na prahu dospelosti a on bol dospely chlap vypol si mobil a neozval sa cely tyzden. Ja som doma zatial cakala a trapila sa plakala a lutovala. Po tyzdni sa ozval smskou ktora bola tak kruta ze som zase len plakala. Kazdu hadku daval za vinu mne ze len ja som ta ktora robi chyby. On ten dokonaly a neomylny. Ani do kuchyne ma nechcel pustit ked tam varil ved som predsa mohla nieco pokazit. Raz ma predsa len pustil a nevyslo to podla jeho predstav. Bola to samozrejme moja vina. Ja som sa s nim rozpravala a rozptylovala ho. Cas co travil v praci sa mi snazil vynahradit tym ze mi vsetko kupil a braval na ma dovolenky. Nevravim ze pri mori nebolo dobre ale my sme sa aj tam pohadali. Na jednej z nich boli mlade baby slovenky a on bol z nich akosi viac ocareny. Den pred odchodom ked spal sa zobudil s tym ze ho zobudil ich uzasny smiech. A nastala hadka. No aj napriek hadke sme sli na plaz. On bol urazeny a hned odomna odisiel. Nechal ma tam niekolko hodin samu na najvacsom slnku. Uznavam bola to aj moja chyba mohla som odtial odist ale kedze som nevedela kde je lebo bez slova odisiel nechcela som aby bola znova hadka ze som tam necakala a odisla. Tak som tam cakala a dostala upal. Myslela som ze to bola posledna kvapka. Nebola. Vydrzali sme spolu po tomto este rok. Potom mi napisal smsku a bola tak nemilosrdne napisana ze ja som to pochopila tak ze je koniec. Uz som dalej nevladala nic urovnavat prosit ho a uz som ani plakat nevladala. Proste som to nechala tak a viac som sa mu neozvala. Radsej budem sama ako sa vecne trapit byt nervozna a s niekym sa neustale hadat na somarinach. Ale musim priznat ze mi nieco aj dal. Dospela som pri nom a pripravil ma na zivot vela ma toho aj naucil a ukazal. Po rozchode som sa necitila znicena. Zrazu som bola sama a slobodna. Bolo mi fajn. Asi dva tyzdne potom som vkuse bola na Pokeci. Nehladala som tam nic. Proste som tam len travila cas a chatovala s chalanmi. No kto nehlada najde. Na sklo napisal jeden chalan. Tak som mu napisala ako mnohym pred nim. Len sme chatovali vacsinou o nasich psich milacikoch. Stale o nic neslo. Lenze ako dni plynuli nam sa kecalo akosi lepsie a ostavali sme za chatom castokrat aj to rana. Vymenili sme si telefonne cisla a pisali si aj smsky. Obaja sme vedeli ze toto je uz o niecom inom. Ja som sa len modlila aby preskocila ta povestna iskra. Nakoniec sme sa stretli a iskra preskocila. Odvtedy sme kazdy den spolu a za tie mesiace sme sa este nepohadali. Varime spolu a obcas sa nieco napodari ale zasmejeme sa a navarime znovu. Varime spolu tolko ze zachvilu mozme vydat kucharsku knihu. A vylety? Konecne som pochopila vyznam vety: Nejde o to kde ale s kym. Spolocne riesime problemy a chape ze na vine mozu byt aj obaja.. Nasla som u neho vsetko co som kedy potrebovala. Lasku oporu doveru a pochopenie. A som stastna