v autobuse. .... :)
o n našiel mna...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
v autobuse. .... :)
o n našiel mna...
na "celý" život?! nikde
sám si ma našiel...a našiel si ma v našom obchodíku, kam nám vozil dennú tlač...jedného krásneho dňa keď som prišla aj s dcérou z dovolenky, kde som sa práve spamätávala z nevydareného manželstva, krátko predtým som totiž podala žiadosť o rozvod...mama mi ešte pri dverách vraví "ráno ideš do práce"....tak som šla a čo nevidím nejaký chlap počarovný nesie balík dennej tlače....som vážne nemala chuť sa zhovárať s nejakým chlapom...a ako sa chcel zoznámiť po týždni...no ktože má chuť na nejaké zoznamovacie bozky...som povedala, že sa nebozkám, keď našpúlil pery...odvtedy vraví, že ma miluje o týždeň skôr
Hehe, na svadbe mojej sestry. Jej muza najlepsi kamarat.Roky sme o sebe pocuvali, nikdy sa nestretli a ked sme sa stretli tak sme sa hned na svadbe chytili za ruky a odvtedy sme. A roky idú a idú. ( Najlepsie bolo že sme o sebe navzájom vedeli všetko aj napriek tomu ze sme sa za tie roky ani raz nestretli, vedeli sme vždy čo sa deje s tym druhým.)
V škole
...
na koncerte hudobnej skupiny ale potom som ešte 2 roky navedela, že on je ten pravý - nemohla som tomu uveriť
Ja ešte stále dúfam, že tá pravá na zvyšok môjho života bude tá, ktorú som spoznal pred pár mesiacmi práve vďaka naničmame .. a ktorú veľmi ľúbim
Našli sme sa na pokeci. Zháňala som realiťáka a aj našla
Ja som to moje našla v práci.Pokazila sa nám v kancelárii kopírka a prišiel ju opraviť krááááásny 2 metrový chlapisko/potvora kopírka sa potom kazila tak často
a ja dodnes neviem prečo
/
v partii na pive
Eva
ja som "už svojho" dohadzovala spolužiačke, no ona ho nechcela, tak ako správna dohadzovačka som mu niekoho predsa len našla, a sme všetci traja šťastní
bratov kamarat
Za mnou prišla kolegyňa v práci že z iného odelenia ide celá partia na chatu a môj vtedy ešte neznámi nemá s kým ísť.Vtedy som kamarátku odbila že nikam nejdem,ale raz prišiel za mnou ten neznámi a pozval ma na rande.Odvtedy sme spolu.
Na krajskej recitačnej a divadelnej súťaži v Modre , bola som tam ako takmer 17-tka s kamoškou - prvý raz bez dozoru
, nemali sme v súťaži aj súbor, tak naša pani učiteľka usúdila, že také veľké baby to zvládnu aj samé
. On so súborom tiež súťažili, naskôr sme si náhodne sadli vedľa seba na vyhodnotení, večer na diskotéke ma trochu balil
, a nakoľko sme sa nemohli dostať do hotela, kde asi zaspala recepčná, vyše hodinu mi robil garde
pri prechádzke nočnou Modrou, potom zostal spať u ich báb v kresle / chalani inak bývali mimo/a ráno ma pozval na praženicu
. Veru tak!
V práci a systémom "zariekaného chleba najväčší krajec" - keď si k nám podával žiadosť o prijatie do zamestnania, tak kolegyne mi hovoria, pozri toto by bolo niečo pre teba. Kuknem do papierov - hovorím - v žiadnom prípade, je ženatý, má dieťa ..... Lenže jeho manželstvo bolo už vtedy len na papieri, jeho dcéra sa do mňa zaľúbila na prvý pohľad, keď prišla k nám do roboty na "podnikového Mikuláša" a nejak ju potom nasledoval i ocino
Dnes je ženatý so mnou a má so mnou ďalšie tri deti
Mne môjho poslal do cesty náš spoločný kamarát. Stráááášne som ho nechcela,ale Amor bol silnejší a dnes som šťastná , prešťastná.
My sme sa zoznámili cez teletext jednej Tv(myslím že to funguje ešte aj dnes). Vtedy sme mali doma len mobily, a tam sa písali sms-ky. Už ani neviem kto koho oslovil.
A o 10 mesiacov od zoznámenia sme mali svadbu.
Ako sme sa našli my? Hm..., nó, dala nás "dokopy" moja zablúdená sms-ka, ktorá mala patriť niekomu úplne inému Ale Ďakujem osudu a som najšťastnejší človek na svete
my sme sa stretli na ulici, kde bolo tak strasne vela ludi az nas dav zastavil tesne u seba ale trvalo to este nejaky ten rocik, kym som zistila, ze ''je to ON, meho srdce sampion''
On si našiel mňa. Po škole som bývala na slobodárke a pracovala v jednej "fabrike" /tak ju miestny volajú doteraz,hoci dnes je všade viac zaužívaný pojem "firma" /vedel že mám známosť,ale to mu nebránilo prísť každý deň pred brány podniku aby ma aspoň na chvíľku zbadal v tom húfnom dave žien,keď o 14h padla.Sedel na tom zábradlí ako prikovaný a vraj mal pri pohľade na mňa vždy tlak 220,sucho v krku a srdce v oblakoch,no a tiež čoraz viac menšiu odvahu sa prihovoriť
.Tak to trvalo pár dní,kým neodišiel opäť brázdiť vodné toky modrého Dunaja.Ja som samozrejme o tomto netušila,len sa mi po čase sem tam-cez kamošky čosi dostalo do uší.Môj 3r vzťah s prvou láskou skončil pár dní pred koncom vojenčiny,pre hlúposť akou bola "stávka".No bolestné to bolo a riadne,takže som nechcela vidieť ani počuť nič a nikoho,čo sa okolo mužského rodu motalo,s vráskou medzi očami som zazerala aj našeho kocúra
Po čase sa sedenia "na zábradlí" začali znova opakovať,ale tentoraz už so svetlou nádejou,lebo tamatamy zafungovali,že je voľné more na obzore.
Chodila som do autoškoly a jeden júlový večer som sa učila na druhý deň,lebo sme mali robiť testy.Zalezená v posteli s nátačkami na hlave,veľkým beďarom na brade a totálnou depkou som odmietala ísť sa s kamoškami zabaviť do klubu,kde bola disca.No a ON tam bol. Potvorky jedny nepodarené
vyťiahli ma z nej,doslova a do písmena.... za nohy
/ rehocem sa tu aj dnes na tom
jedna mi maľovala oči,druhá maskovala beďara,tretia zápasila s mojimi testami,ktoré mi nemohla vybrať zo zovretých rúk a štvrtá ako obyčajne všetko dirigovala / a MM im je za to dodnes veľmi vďačný,/ lebo nebyť toho večera,naše životné cesty by sa pre určité okolnosti nespojili / a ja ešte viac.Pred pár dňami sme mali výročie zoznámenia...je to už...bože to je hrozné číslo
,ani radšej nepoviem,podstatné je to,že nám to vyšlo a to najcennejšie
doteraz neodišlo
ja som stale vravela ze na pokeci su len uboziaci a uchylaci a normalna zenska sa nikdy tak neponizi aby si tam niekoho nasla.
No... ja som sa ponizila a uchylaka mam kazdu noc vedla seba s jeho synacikom v brusku
Na kúpalisku Rosnička v BA. Predávala som tam melóny a po dobre vykonanej práci som sa vyvalila na deku. Keď som sa otočila na brucho, padol mi zrak na pekného čiernovlasého mladíka,, ktorý sa tiež pozeral na mňa, prišiel ku mne, predtsvili sme sa, prehodili pár slov, vymenili telefónne čísla a moja mamina zavelila na odchod. 28. júla tomu bude 20 rokov, z toho 19 sme manželia.
jeeej baby...fakt mate uzasne pribehy...super sa citaju...
ja som sa s MM zoznamila "cez telefon"? este ked som ho nepoznala, volal svojmu znamemu, ktory bol daleku od mobilu, tak som ho zdvihla ja :))) a uz to islo dalej :) a nelutujem to :)
krása....to sa dobre číta, ja si ešte počkám. Na druhý pokus to snáď vyjde
moj drahý bol najlepší kámoš brata mojej najlepšej kámošky. Ja som chodila za ńou do bytu ich rodičov, on za jej bratom, tak sme sa tam pár krát stretli. Už vtedy sa mi veľmi páčil . O pár týždňov nato som bola na jednom výlete a v noci padala hviezda. Ja som si vtedy želala, aby ma tak ľúbil, ako ja jeho
. O pár dní, keď sme s kámoškou trošku popíjali (trošku viac
), som sa jej zverila, že po kom mi srdce piští
. No a ona ma vytiahla k bytu jeho mami (bolo to v noci) a zavolala ho k oknu a na celé kolo mu vykrikovala, že "Boďa ťa milujééé). No bol to riadny trapas
.
Na druhý deň som ho pozvala na kávu, že mu to akože vysvetlím, že to bol len kámoškin žart, nakoniec z toho bolo prvé rande a prvá pusa.
Zajtra máme 11-výročie, tak ho idem pozvať na kávu.
jeeeej, mne normalne behaju zimomriavky po chrbte z tych vsetkych vasich krasnych pribehov, takmer romanovych.
Zabka to robis daky prieskum, ci hladas inspiraciu?
u mna ten pravy uz dlhsie nechodil, tak som pomohla nahode a dala si inzerat na internet...a... po rychlej vymene par mailov,aj fotiek a jedneho nekonecneho rozhovoru cez internet ...sme sa dali hned aj dokopy na nasom prvom rande. ...po 4 spolocnych rokoch bola teraz svadba...a my sa este aj dnes strasne tesime, ze sme sa nasli (aj ked sme to obaja brali tak zlahka uplne na zaciatku) a cudujeme sa, ze ten cas tak rychle bezi....
kde ste našli toho pravého na "celý" život?