reklama

Túžba

Elfinka , 24. 01. 2011 - 12:00

reklama

ahojte..som mladá 16 ročná baba v dlhodobom vzťahu a veľmi s priateľom túžime po bábätku. no ešte u mňa neprišiel ten správny čas. vzhľadom na vek..to by bolo rečí u rodičov ;) tak mi napadlo sem napísať či sa tu nachádza aj nejaká v takej situácií ako ja. s veľkou túžbou po miminku (aj keď si uvedomuje čo to všetko v živote zmení a aká je to zodpovednosť), no nenaplniteľnou túžbou... bolo by ľahšie vedieť, že nie som sama :) budem rada ak sa nejaká ozve čo je na tom tak ako ja alebo v minulosti bola... ako prežiť to čakacie obdobie bez ujmy na psychike?? ;)) budem sa tešiť na odpovede


reklama


reklama

dulka, Po, 24. 01. 2011 - 12:20

Elfinka, prečo píšeš, že Tvoja túžb je nenaplniteľná? Predsa za to, že nemáš dieťa v 16 - tich, neznamená, že ho už mať nebudeš Úsmev.
Ako prežiť to čakacie obdobie? Užívaj si to, že máš 16. A okrem toho, mysli na to, že keď budeš mať dieťa, budeš ho potrebovať aj uživiť. V 16 - tich asi ešte - predpokladám - nemáš ukončené dostatočné vzdelanie na to, aby si sa uplatnila, tak pekne študuj a vzdelávaj sa.
Moja dcéra má tiež 16. Chodí na gitaru, rada číta, stretáva sa s priateľmi ... spolu so školou má toho toľko, že niekedy nestíha Úsmev.

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 12:55

dulka - ďakujem za odpoveďÚsmev viem, že moja túžba je časom splniteľná (verím v to), ale zdá sa mi čas kedy to bude mozné veľmi ďaleko a to ma ubíja...
som si vedomá toho, že vzdelanie je dôležité.. keby mám aspoň maturitu Mlčím . uživiť by nás teoreticky dokázal priateľ, ale to nechcem.. mne je jasné, že mám na to čas ale už je to zničujúce myslieť stále na to a nemať to..

ja sa snažím naplniť si život. učím sa dobre, hľadám si brigádu, tancujem, prechádzam sa veľa, venujem sa zvieratkám, kamarátom, parnetrovi, doma pomáham,.. - občas ani ja nič nestíham.. zamestnávam sa. ale tie myšlienky na mimino tu stále zostávajú a neustále sa tá túžba zosilňuje..

linda999, Po, 24. 01. 2011 - 13:22

Elfinka,
zdas sa mi byt rozumna. Tak si to proste predstav ako suboj hormonov a rozumu. Vsetky rozumove dovody chapes, tak sa ich par rokov drz a uvidis co a ako.
Nic ti neujde Slnko

kuriatko, Po, 24. 01. 2011 - 13:27

Nuž, v 16. sa ešte vyvíjaš. Zváž, či by nebolo lepšie počkať, aj pre teba a pre tvoje nenarodené dieťa.Slnko

eniXelka, Po, 24. 01. 2011 - 14:09

Efinka, ja som chcela babo v 12tich. Potom to preslo a prve som mala v 25. A nic som nezmeskala, prislo v pravy cas. A aj ked som vela citala a rozmysla, co pre mna bude prichod maleho znamenat, bola som niektorymi vecami zaskocena. Retrospektivne, ak by prislo skor, asi by som nemala taky pozitivny pohlad na materstvo (nie babo).

Viem, ze pre teba je teraz tvoj pocit a problem najdolezitejsi (koniec koncov to pre kazdeho), ale v zivote je velmi, velmi dolezite niektore veci neuponahlat. Ty si 16tka a na mamickovanie mas casu az az, minimalne este 4 roky. Za take 4 roky sa ty sama velmi zmenis, budes prekvapena ako (ja som bola). Na niektore veci sa zacnes pozerat s nadhladom a ten nadhlaj je velmi dolezity, v podstate robi zivot lahsim.

Rozhodnutie je na tebe, ale porozmyslaj. Babo je na cely zivot, nie len do jeho dvadsiatich rokov Úsmev . Ak mas len momentalny pocit, ze ti chybaju bambulata zabalene v perinkach, skus si najst nejake na opatrovanie (minimalne to bude pre teba skola).

Objímam Objímam

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 14:37

eniXelka a ostatné - ono to bude aj tým, že priateľ už má vek na založenie si rodiny.. akosi ma tým "nakazil" a aj keď som ja prvá prišla s myšlienkou bábätka myslím, že je to aj týmto dosť podmienené. plus je okolo mňa veľmi veľa mladých mamičiek (16-18 r.)...keď sa toto všetko spojí dokopy tak ma to veľmi láka mať niečo tak krásne aj svojeHambím sa.. a pomaly to prechádza do stavu súceho k psychológovi - občas si privodím tehotenské príznaky. občas sa zobudím s rukou na brušku a so slzami v očiach v domnení, že pod srdcom nosím malé, atď.. mne je jasné, že s tým musím robiť niečo, ale čo?? drží ma to takto už dosť dlhý čas.. nie je to len pár týždňov, či mesiacov...

ja viem.. mám času a času.. možno je hlúpe rozmýšlať takto veľmi dopredu, ale keď si predstavím, že po strednej príde vysoká (zrejme v inom meste) a tým pádom "zabitých" ďalších pár rokov zdá sa mi to ako večnosť.

veru už som rozmýšľala aj nad opatrovaním. zabila by som tak dve muchy jednou ranou. jednak by som aspoň zčasti naplnila to čo chcem a jednak by som sa načila starať sa o deti čo by bolo veľmi prospešné, ale nemám sa k deťom ako dostať.. nikto v rodine bábo nemá a musíte uznať, že cudzí 16 ročnej nezveria svoje dieťa do opatery Smútok

ja vlastne ani neviem načo to sem píšem. možno sa len potrebujem vyrozprávať, prípadne si vypočuť rady alebo nájsť niekoho kto je na tom tak ako ja. ktovie....Kvietok

Polárka (bez overenia), Po, 24. 01. 2011 - 14:40

Máš 16 o 2 roky budeš plnoletá, a aj maturita bude v dohľadne. Zatiaľ ten čas môžeš využiť napríklad na zháňanie rôznych informácií napr. ohľadom starostlivosti o dieťatko, o možnostiach pôrodu, výchovy a veľa iných vecí.
V niektorých kultúrach sa dokonca obaja rodičia na príchod dieťatka pripravujú aj 3 roky. Rodičia podstupujú detoxikácii tela a učia sa mnoho iných potrebných vecí.

Takže ten vek by som brala, ako ohromné pozitívum a učila sa. Lebo dieťatko, to nie je len hračka na prezliekanie, a vozenie v super kočíku. Dieťa nie je bábika. A aj s dospelou ženou vie riadne zamávať ak na ňu začne padať domácnosť, a nevyspala sa riadne zopár dní, a bábo plače a plače. Mrkám

PS: nejakú literatúru na túto tému mám v pdf formáte, ak by bol záujem pošlem Úsmev

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 15:15

Polárka - bola by som rada ak by si mi ju poslala. neviem ako to tu funguje, či sa to dá poslať aj sem.. zaregistrovala som sa len dnes. tak ak nedá, e-mail Teenynka(zavináč)centrum.sk..vopred ďakujem Úsmev Slnko

máš pravdu, ten čas sa dá efektívne využiť.. a snažím sa.. len niekedy to na mňa celé doľahne a vtedy je fajn s niekým o tom popísať, atď.. neviem či ma tu niekto úplne chápe alebo plávam úplne proti prúdu ale čo už Mrkám zatiaľ mi tu len pomáhate Kvietok

Polárka (bez overenia), Po, 24. 01. 2011 - 15:12

Elfinka
čo mám pošlem Úsmev, len si prepíš tú adresu na miesto @ si tam napíš zavináč, aby si nemala zaspamovanú poštu Úsmev

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 15:14

ďakujem za upozornenie Úsmev Chichocem sa

Kamila, Po, 24. 01. 2011 - 15:17

Podla mojej osobnej skusenosti, tuzba pod dietati, moze zakryvat iny problem. Mala som 23 rokov a chcela mat dieta. To som si len podvedome myslela, ze dieta vyriesi vsetky moje problemy. Aj ked vtedy som to tak nevnimala. Zdaleka nevyriesilo, najprv som mala dozriet. Pri detoch to bolo podstatne narocnejsie. Patkrat v noci vstavat, krmit, prebalovat, cez den malo spinkala moja krasavica ..., nechcela papat ... bola to liecba sokom, nielen pre mna, ale aj pre mojho manzela. To, ze ma tvoj priatel vek na dieta, teiz nemusi znamenat, ze je zrely na takyto zavazok.

mikve, Po, 24. 01. 2011 - 15:49

Úsmev mi nmieco hovor Kami, som mala 18 a 12 dni ked som porodila prveho a veru nebola to sranda (maly neprestal revat 4 mesiace- zrejme mal kratku kozu, ako otvoril oci tak aj usta)
Tiez som dieta chcela a az neskor zistila ze som mohla hadam este nejaky ten cas pockat, no aby toho nebolo malo radsej som si zadovazila este jedno ... nelutujem, ale viem ze ak by som pockala mnoho veci by bolo pre mna jednoduchsich. Takze suhlasim s tebou, ze tuzba po dietati moze zakryvat iny problem aj s nazorom ze vek partnera este neurcuje jeho zrelost na vychovu dietata.

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 19:13

Kami - problém? je pravda, že posledné dni som mala isté problémy. aj psychické aj zdravotné..ale táto túžba ma chytila už predtým ako tie problémy nastali.. tak neviem...ale v každom prípade zaujímavý názor Úsmev

Kamila, Po, 24. 01. 2011 - 20:44

To nemusi by nejaky zjavny problem, o ktorom vies, to mozu byt podvedome veci, ak ti nieco chyba, ak sa ti v zivote niecoho dostalo malo, alebo vela..., ak sa cast tvojej duse citi nenaplnena, tazko sa to vysvetluje ...

kp, Po, 24. 01. 2011 - 17:13

Elfinka,pred rokom alebo viac u nas v TV robili taky experiment s mladymi parmi v tvojom veku, ktore mali presne tu istu tuzbu - neviem ako dlho bezal ten experiment, kazdopadne kazdy par obdrzal naprogramovanu babiku (vyzerala ako babatko) a o tu sa museli starat - babika plakala, cikala, mala hlad - a oni vykonavali vsetky funkcie ako skutocni rodicia, s nocnym nespanim, vstavanim, prebalovanim, krmenim, placom, chorobami - po tomto experimente sa vsetky pary rozhodli, ze chcu este so zalozenim rodiny pockat... ja osobne mam skusenost (teda viacere, co sa babysittingu tyka), ze som robila ako studentka babysitterku u jednej maminy, ktora mala polrocnu dceru a robila si prave skolu, takze som s nimi jazdila medziinym aj na vikendove seminare a starala sa o malu, resp ked sa tyzden ucila niekde mimo Mnichova na skusky, tak som mala na starosti jej obe deti- ale bolo to uplne nieco ine, ako ked mas vlastne dieta ...uz len ten pocit, ze vies, ze ich zasa odovzdas vlastnej matke ti zabezpeci uplne ine zmyslanie o starostlivosti a povinnostiach, ako ked vies, ze sa staras o to svoje- tym chcem povedat, ak budes niekomu i vypomahat s detmi, neznamena to, ze ti to ukaze presne to, co zazijes neskor s vlastnym dietatom Kvietok (ale mozno ti to nejako pomoze najst svoj "stred" a tuzba trochu povoli, tj budes vediet pockat este par rockov)- pri vlastnom sa prida i uplne iny strach, preco nepapa, preco nespi, preco place, atd - uzivaj si zatial mladosti, dorob si skolu, a ked bude naozaj vhodny cas, dockas sa i ty Objímam - resp. neukrajuj si predcasne z bezstarostnej mladosti
KatarinaÚsmev

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 19:11

Katka - "problém" je ten, že ja si uvedomujem čo to všetko prináša. aj to, že nie vždy to bude najľahšie.. už nebude čas na to aby som sa x krát prezliekla len aby som vyzerala najdokonalejšie, nebude čas ísť sa sama prejsť keď budem mať toho dosť. budem tu musieť bť vždy pre bábo, potom dieťa, potom pubertiaka a nakoniec aj pre dospelého človeka.. je to "práca" na 24 hod. 7 dní v týždni a na celý život...
viem, že možno teraz to beriem všetko tak, že "veď to by som zvládla" a naozaj to je o dosť ťažšie.. ale som toho názoru, že akokoľvek veľké vyčerpanie z dieťaťa nenahradí ten pocit matky.. pocit lásky k tomu dieťaťu atď..
ale ďakujem za povzbudenie.. snažím sa s tým "bojovať"..aspoň nateraz.. a verím, že o čo budem dlhšie čakať na vysnené o to to bude krajšie Objímam Objímam

adus, Po, 24. 01. 2011 - 22:39

Toto si niekde dobre odlož a prečítaj si to až bude mať tvoje prvé dieťa tak aspoň 5 rokov - bola by som ozaj zvedavá, čo by si potom na to povedala.
Lebo uvedomovať si niečo a prežiť to skutočne na vlastnej koži je ako sa ľudovo povie "nebe a dudy".
Inak, keď už tu píšem - hovoríš o dlhodobom vzťahu a na druhej strane, že máš 16 - koľko je z tvojho pohľadu ten dlhodobý vzťah? Veď ešte len toť si bola "pod zákonom" a už hovoríš o dlhodobom vzťahu?
No a ešte jedna poznámočka - som si plne vedomá, že starať sa o dieťa môže aj osamelá matka, ale predsa, zatiaľ to vyzerá, že počítaš aj so svojím partnerom - tak k tým povinnostiam a starostiam, čo by ťa čakali nezabudni pripočítať aj jeho. Skús si tu trochu počítať v príspevkoch - je tu dokonca možno viac takých, kde sa píše o tom, ako sú žienky utrápené, partner nepomáha, ani s deťmi ani s ničím iným, ba naopak, vyžaduje aby okrem detí obsluhovala aj jeho ....
Nič, čo si neprežila na vlastnej koži si nedokážeš dokonale a do úplných dôsledkov predstaviť a tak práve v takejto oblasti dvojnásobne platí "dvakrát meraj a raz rež"

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 22:54

adus - ja som nikde nepísala, že to bude ľahké. je veľmi tažké byť matkou.. preveľmi ťažké.. a tiež som nikde nepísala, že si viem dokonale predstaviť ako čo bude.. ja dokonale ovládam teóriu, ale nie prax. a som si vedomá toho, že práve prax je to čo nám ukáže ako naozaj to je.. týmto chcem povedať to, že to čo píšem sú čisto len moje pocity a pohnútky.. neberte to tak, že sa tu bijem do pŕs "ja som iná. ja to zvládnem bez problémov" nie..podľa mňa je rola matky najťažšia rola na svete, ale aj tak po tom túžim...

dlhodobý vzťah je v mojom prípade 3 roky - áno, začala som so všetkým skoro (nemám namysli sex..nič som nerobila proti zákonu)..ale čas sa nedá vrátiť spät a ani by som ho vrátiť nechcela. som šťastná tam kde som...

viem, že často krát sa partner vykašle na pomoc svojej manželke aj po 15 rokoch manželstva..ale môj priateľ mi je zatiaľ najlepšou oporou aká môže byť, je starostlivý, zodpovedný, milujúci...atď.. a pevne dúfam, že taký aj zostane...aj keď.. život je nepredvídateľný..

adus, Po, 24. 01. 2011 - 23:18

Ellfinka, ja viem. Chcela som skôr poukázať na to, že to nie je iba o tom byť matkou, popri tom si zväčša aj partnerkou, študentkou alebo zamestnanou ženou ..... skrátka a dobre všetkým možným a nemožným s čím častokrát ani staršie a skúsenejšie z nás nerátajú.
Vieš, zdá sa mi akosi, že trochu vytrhávaš to materstvo a túžbu po dieťati z "kontextu života".

georgina, Po, 24. 01. 2011 - 22:49

Adus, s tým dlhodobým vzťahom to "škriabe" oči aj mne...
No, ale čo my vieme, že? Úsmev Mrkám Pohoda

eva m, Po, 24. 01. 2011 - 18:43

Elfinka,
tvoji rodicia vedia o tejto tvojej tuzbe?
Eva Slnko

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 18:51

eva - vedia, že túžim mať mimino a vedia aj to, že ho chcem mať skôr ako je bežne zaužívané.. ale ani len netušia, že je to vo mne tak silné a chcela by som ho aj teraz..

eva m, Po, 24. 01. 2011 - 18:55

Elfinka,
skus popatrat vo svojej mysli: CO ta na materstve tak velmi pritahuje? Ako si predstavujes materstvo a vsetko s nim spojene?
Eva Slnko

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 19:03

hm.. naozaj na zamyslenie Mrkám priťahuje ma na tom ten pocit, že by som dala novému človeku život. urobila ho šťastným. túžim cítiť jeho pohyby v brušku, prvé kopnutie...potom to ako ho budem mať prvý kráť v náručí, prvý krát mi stisne malíček, prvý krát povie "mama".. a všetky takéto pekné veci..dokonca sa teším aj na tie menej pekné. na prvé prebdené noci pri bábätku, na prvý vzdor,..atď.. túžim vychovať zodpovedného človeka, ktorý niečo prinesie do sveta.. a keď nie žiadne objavy tak aspoň to, že vyčarí ľuďom okolo úsmev na perách, že privedie na svet aj ono potom malinké... pre mňa je toto celé nádherné. celý zrod a vyvíjanie sa človeka. túžim rozdávať lásku, úsmev, skúsenosti svojmu dieťaťu...

a ako si ho predstavujem? hmm.. najradšej by som sa už s partnerom presťahovala do svojho vlastného - už o tom reálne uvažujeme.. a mala tam krásnu usporiadanú rodinu.. v dobrom aj v tom zlom...

eva m, Po, 24. 01. 2011 - 19:19

Elfinka,
tvoja predstava je krasna. Ano, su to uzasne pocity, byt mamou je iny obzor, ina dimenzia.
Ale je to zaroven aj obrovska zodpovednost. Okrem vsetkeho krasneho, co opisujes, je potrebne dietatko aj materialne zabezpecit, mat pren byvanie, peniaze na oblecenie, na stravu atd. Dokazes dnes, ako mladistva studentka, toto zabezpecit?
Ku dietatku treba v noci vstavat, niekedy aj 10x, skus si nastavit budik tak, aby ta budil kazdu hodinku, pobudni hore tak 10 minut a znova si lahni spat. Vyskusaj si to tyzden. Potom cely den nos babiku na rukach a zaroven per, zehli, var, nakupuj, poupratuj... Z penazi, ktore mas k dispozicii, vydel mesacne minimalne 100 eur, ktore by si potrebovala na dietatko.
A bud mila, prijemna, kludna...
Toto si myslim, ze je v tvojom veku este nad tvoje sily a divat sa len na to pekne, mi pride trosku naivne a kratkozrake.
Eva Slnko

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 19:29

eva, práveže sa snažím nebyť naivná. a kedže si uvedomujem, že v takejto situácií nedokážem bábo zabezpečiť (ako som už písala.. keby sa pritrafilo drahý by nás ako-tak uživil.. ale nezniesla by som pocit, že on mi všetko platí a ja nič) tak som si prišla pre radu ako s tým bojovať... alebo sa aspoň vyrozprávať Úsmev
keby naivne verím, že to všetko pôjde už by som sa tešila z tehulkovania Úsmev

ale s tou nocou ja problémy asi mať nebudem. aj teraz mávam často problémy so spánkom a stáva sa mi, že niekedy aj 5 nocí po sebe spím 2-3 hodky a to musím fungovať celý deň - škola, povinnosti doma, kamaráti, priateľ atď.. ale viem, že je to všetko ťažšie ako sa na prvý pohľad zdá Hambím sa

eva m, Po, 24. 01. 2011 - 19:36

nuz, dieta by sa nemalo "pritrafit", ale vytuzene prist na svet. A v case tvojej materskej "dovolenky" budes urcite potrebovat materialnu (a nielen taku) pomoc svojho partnera.
A co tak vyjst si von, ist do prirody, urobit si plany, co vsetko by si este chcela stihnut, kym privedies na svet dieta?
Vystudovat to, co ta bavi, spoznat svet...
Eva Slnko

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 19:49

Úsmev nám sa veru bohužiaľ/alebo našťastie? ani nepritrafí..poriadne sa chránime.. v tomto sme zodpovední Úsmev
a jasné, že budem. ale nechcem aby nám dom platil on, on platil všetky potrebné veci pre dieťa atď. niečo chcem dať do toho aj ja. a to je podľa mňa pochopiteľné Slnko
ale máš pravdu. asi bude naj výjsť niekde na čerstvý vzduch povedať si čo chcem stihnúť a toho sa aj držať..snáď to pomôže..
ďakujem :)

kp, Po, 24. 01. 2011 - 19:53

napis si to na papier, zaramuj a daj na dobre viditelne miesto ...aj to pomaha Mrkám
KatarinaÚsmev

motylik, Po, 24. 01. 2011 - 20:01

Elfinka ty si veľmi vyspelá, pripomínaš mi v tomto moju 16ročnú dcéru. Nemá zatiaľ ambície stať sa v dohľadom čase matkou, aj keď jej materinské vlohy sú viac ako očividné - všetky deti v rodine aj mimo ju zbožňujú Zlomené srdce
Má to šťastie, že opatrujem 10-mesačné bábätko. Nielen ona, ale aj druhá dcérka sa snažia čo najviac času stráviť s drobcom, celé nešťastné sú, keď mám akurát voľno. Pred problémami spojenými s výchovou síce neutekajú a zúčastňujú sa (napr. zaspávanie je niekedy dosť veľký problém), ale na základe takýchto skúseností už vedia, že to nie je až také jednoduché, ako si predtým mysleli.
Okrem týchto malých radostí si dcéra kompenzuje potrebuje starať sa o niekoho (dať lásku, radosť, cit..) tým, že sa zúčastňuje jašidielne ako vedúca. Jašidielne sú program pre mentálne postihnutých ľudí (keď sa tam prihlásila, povedali jej, že bude mať na starosti 3 deti. Poobede mi hovorí: "mami, oni mi povedali, že budem mať na starosti deti a oni sú iba o niekoľko rokov mladší od teba Váľam sa od smiechu po podlahe ), kde sa môžu vyblázniť, vzdelať, hrať, všetko dohromady. Skús sa prípadne vo vašom regióne zúčastňovať tiež takýchto a podobných aktivít Mrkám Úsmev

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 22:52

ďakujem.. rozmýšľala som, že by som mala na čas vyhľadávať iné miminá ako to svoje...ale zatiaľ som bohužiaľ nič také u nás nenašla...ale pohľadám ešte..ale inak aj mňa majú akosi malé deti radi. len idem po chodníku a vždy nejaké mrňavé za mnou dobehne. je to veľmi milé Úsmev ale závidím (len v dobrom) tvojej dcére, že sa venuje niečomu kde sú deti..

val, Po, 24. 01. 2011 - 20:49

Elfinka myslim, ze Evka ti vsetko velmi pekne a rozumne vysvetlila. Ja som mala deti az po 30 tke skor som nechcela (cakala som toho praveho a nelutujem), naozaj si myslim, ze to bolo v spravny cas. Ale napadlo mi a prosim nechapte ma zle, ale nepomohlo by ti kupit si zvieratko? Nekcem davat dieta na uroven macky alebo psa, mozno by to bolo riesenie ako sa vysporiadat s emociami Mrkám Kvietok

Diky za kazde nove rano...

Elfinka, Po, 24. 01. 2011 - 22:50

mám psíka Úsmev máš pravdu, že istým spôsobom to napĺňa moju túžbu rozdávať lásku nevinnému stvoreniu, starať sa o neho...ale nenapĺňa ju úplne dokonale...ale pomáha to Mrkám Mrkám ďakujem za názor

slanca, Po, 24. 01. 2011 - 20:59

Elfinka, ja som mala v tvojom veku taku istu tuzbu. nastastie moj vtedajsi priatel nie, takze sme mali len klasicky vztah. no a svoju tuzbu som si plnila na inych detoch. pomahala som,kde sa dalo, kde sa objavili male dieta,tak som tam bola. zobrala som susede male povozit,jednej pani som strazila deti,ked potrebovala nieco vybavit atd. skus sa uberat tymto smerom a uvidis ten cas ti rychlo zbehne. popritom som stihala skolu a ani som sa nenazdala a mala som 21 a svoju malu dceru.teraz mam uz aj syna a vobec nelutujem. samozrejme moj partner sa vymenil,lebo sa rozchadzali aj nase nazory.
Úsmev

Mimi44, Ut, 25. 01. 2011 - 20:21

Milá ElfinkaÚsmevzaujímalo by ma,koľko rokov ma tvoj priateľ?Úsmeva čo na to vraví on???

Elfinka, St, 26. 01. 2011 - 00:33

Mimi,
teraz ma tu možno pár ľudí ukameňuje za ten vekový rozdiel, ale nám to jednoducho klape takto už 3 rôčiky a meniť to nechceme Úsmev bude mať čoskoro 27. a on by bábätko tiež už prijal.. ale ako sám povedal nechce mi takýmto spôsobom brať mladosť tak chceme ešte chvíľku vydržať. a dovtedy si zháňame spoločné bývanie, atďSlnko

Ariesa, Ut, 25. 01. 2011 - 21:41

Elfinka, patri sem tvoj pohlad, no mozem ti napisat i dalsie.

Moje dietko prislo neplanovane, v 23 rokoch. Ked malo okolo roka, uz sme zacali rozmyslat nad tym, ze pojdeme s prudom. K jednemu dietku by malo pribudnut druhe, tretie sa uvidi Mrkám ... No o par mesiacov sa nas vztah skoncil, drobec od nas laka surodenca. U mna vztah v nedohladne, mam uz 28 ... A tuzim . Po naplnenom vztahu, po dietatku. Len je to iny pohlad ako tvoj.

Mam rovnako staru kamaratku. Studovala ucitelstvo, ma rada deti. Zije so zenou a vedia, ze na Slovensko sa zrejme nevratia. Nezici im legislativa. Ziju v zahranici a pocas dovoleniek chodia do krajim ziskavat informacie o zivote v nich, o legislative a moznostiach. Aj ony tuzia. Tiez roky.

Zrejme je to "len" o prioritach, moznostiach, vrhani ci nevrhani sa po hlave do rieky. Dopriala by som ti trochu casu, skusenosti ... Ale vyzera to tak, ze si to uvedomujes, pohana ta tuzba, no snad este chvilu budes vediet ukocirovat priority Mrkám . Tak sa drz.

Elfinka, St, 26. 01. 2011 - 00:26

Ariesa,
v prvom rade ti prajem aby si našla to po čom túžiš a dala svojmu dieťaťu vysneného súrodenca..budem držať palce..Objímam
a máš pravdu. je veľa ľudí, ktorí túžia a veľa ich túži v nenaplniteľné. ja mám aspoň to šťastie, že raz sa mi to splní..
snáď sa nezbláznim z tolkého čakania a dočkám sa Chichocem sa Úsmev

Mária5455, St, 26. 01. 2011 - 03:15

píšeš,že tvoj priatel má 27 a ty 16.....to ste začali už v 13-nástich? veď to je trestný čin,ja mám taký dojem,že ty si ešte nepripravená do života,veď dievčatá v tvojom veku sa bavia o kamarátkach,o škole,o mode,o kadejakých serepatičkách a ty o tom,že chceš mať teraz dieťa....to tvoji rodičia vedia o tvojom vzťahu?kde je tvoja mladosť?teraz by si si mala užívať život naplno so svojimi rovesníkmi.....može byť aj tak,že len čo otehotnieš,tvoj krásny vzťah može skončiť,veľa chlapov sa tak zachová,netvrdím,že to musí urobiť aj ten tvoj,ale čo keď?

Elfinka, St, 26. 01. 2011 - 09:32

ahoj,
trestný čin to nie je ani nebol. na to som si dávala ja aj partner velikánsky pozor. nespali sme spolu do mojej 15 - proti zákonu nebolo absolútne nič robené...
rodičia o mojom vzťahu vedia. máme medzi sebou otvorený vzťah. jasné, že ako každý milujúci rodičia neboli až tak nadšení, ale porozprávali sme sa o tom a už je to v pohode. veria mu dokonca viac ako mojím kamarátkam.. vedia, že mi neublíži..toto už máme medzi sebou vyriešené...
ja si užívam mladosť. chodievam sa s kamarátkami vyšantiť, zabaviť. aj pokecať o blbostičkách. neboj, žiadnu etapu svojho života som nepreskočila a to by nedovolil ani priateľ - jemu dosť záleží na tom aby som si svoju mladosť užila a preto je tak trochu aj proti miminu, aj keď po ňom tiež túži.
a čo keď by sa zachoval neprimerane po mojom otehotnení? áno aj to je možné. netvrdím, že nie. ale zatiaľ je mojou najdokonalejšou oporou, vždy bol pri mne v zlých situáciach a podržal ma. som toho názoru, že ak sa má zle zachovať muž tak nezáleží na tom či má žena/dievča 16 rokov, 20 alebo 25. stať sa to bohužial môže vždy..

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama