Utek od oltara

dobrá téma. Ja som tento problém riešila v snoch v čase, keď som opätovne chodila s tým istým chlapcom už druhý krát a moje podvedomie kričalo, že to nie je dobrá cesta. Snívavalo sa mi, že sedím v aute v svadobných šatách cestou do kostola a riešim dilemu: skaziť si život, alebo vyhodiť peniaze mojich rodičov za svadbu von oknom? No, v reále by som to riešiť veru nechcela
A neboj, rodina by sa tešila, také divadlo by isto neboli čakali Infarkt by dostali asi iba tí najbližší.
Inak si myslím, že je to šialenstvo, hrnúť sa do svadby a až pred oltárom si uvedomiť, že to nie je on... buď je dotyčná do svadby dotlačená, alebo sa vydáva zo zištných dôvodov a docvakne jej to až v hodine H.

pamätám si na jeden prípad, no už je to viac než 20 rokov...síce nebolo NIE pred oltárom, ženích sa totiž ani len pre nevestu nedostavil. To by som teda nechcela zažiť, nevesta nachystaná, rodina čaká a on - nepríde

Ja si spomínam ako pred pár rokmi-dva,tri,neviem naozaj,ušla z pred oltára v Bojniciach na zámku nevesta.Vlastne ani neušla,len s úsmevom na tvári odpovedala na obligátnu otázku :NIE!Bolo to aj v televízii a všetkých správach,aféra ako svet,predávalo to všetky noviny...len kto vie čo na to nevesta,ženích a celá rodina?

...ani nechcem vedieť, čo by sa stalo... Asi by ma prerazili všetci od kraja...

Ja toto keď vidím vo filmoch, mám nervy... Toto pokladám už za vrchol nerozhodnosti-keď niekomu je nutné pohroziť už až farárom, že sa nechá až tak do kúta dotlačiť a až potom mu dôjde.. Síce lepšie neskoro ako nešťastní, no podľa mňa ten, kto pred tým oltárom ostal, je šťastný človek, (aj keď v očiach svadobčanov ho treba ľutovať) pretože žiť s takým cirkusantom, ktorý toto spraví, že si nevedel nájsť hocikedy príhodnú chvíľu na rozhovor, na odchod, ale nechal všetkých sa dotrepať na svatbu...neviem...

Ja keď som sa išla pred 16-timi rokmi vydávať, tak týždeň pred svadou sa môj "ex" tak ožral /nebudem písať,čo porobil/, že som tiež chcela svadbu rušiť. No keDže "na ceste" už bola moja dcérenka, všetci ma od tohto kroku odhovárali,hlavne jeho rodičia. A ja sprostá som sa dala odhovoriť. No keď som sa po 14-tich rokoch manželstva rozhodla podať o rozvod, už som sa nedala ukecať nikomu.A podnes deň banujem,že vtedy som nemala toľko odvahy.

keď som išla k oltáru so svojím prvým manželom v hlave mi vírilo: "Petra, preboha čo tu robíš toto nechceš!" a hneď za tým: "a čo hostia?, rodičia? ako im to vysvetlíš?" po troch dňoch po svadbe odišiel a nevidela som ho rok a po ešte jednej šanci na spoločný život sme sa po ôsmych mesiacoch rozviedli"

Mojho oca kolega sa tiež išiel ženiť. Ráno ho prišla zobudiť mama, že vstávaj veď sa ženíš. A on na ňu kuká, žš ja sa ženiť nejdem....a bolo po svadbe

Na vysokej jedna baba chystala svadbu, mala perfektného chalana, chodili spolu roky. Pár týždňov pred svadbou si našla milenca (vraj bol úúúúúžasný v posteli), ale bála sa to povedať, tak nechala rodičov všetko zorganizovať, nakúpené, nachystané, šaty v skrini, zákusky rozdané a večer pred svadbou vyklopila pravdu nastávajúcemu aj rodičom. Ten nový ju potom podvádzal, robila mu slúžku, nuž láska je láska...
Aj v rodine sme mali šou - ženích sa večer pred svadbou tak ožral, že zbil vlastnú mamu (zlomil jej ruku), tak nevesta svadbu zrušila. Po prehováraní sa neskôr predsa len vzali a cca o 9 mesiacov sa rozviedli. Našťastie nestihli mať dieťa.