Mila Katalinka,
takyto zmatok ma moj muz v hlave uz 2 roky.
Opustil mna, deti, ma sice svoju lasku ale myslim, ze nie je stastny.
ono je tazke radit ti, ale skus to vyriesit tak, aby nikto netrpel prilis dlho. lebo ver mi, vahavost a neistota boli viacej ako cista hra...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte,
nikdy som si nemyslela,že budem písať o svojich problémoch doma s niekym koho nepoznám,ale ako tak čítam to všetko čo tu je tak by mi pomohlo vyrozprávať sa niekomu....
Mám 27 rokov a život celkom v pohode,aspoň som si to myslela.Keď som mala 19 otehotnela som a narodil sa mi krásny chlapček,ostali sme sami,jeho otec o nás nemal záujem,bývali sme u mojich rodičov,mali sme vštko čo sme potrebovali a vyhovovalo mi to že sme boli "len" mi dvaja.Mala som nejaké vzťahy,ale neboli važne,nechcela som sa viazať.
.Bolo to krasne,ja som milovala jeho on mňa,každu voľnú chvílu sme trávili spolu chodili sme na dovolenky,výlety a aj keď zo začiatku si s malým veľmi nerozumeli,časom sa aj tento problém vyriešil.
Rozhodli sme sa,že skusime spolu bývať,je to už dva roky čo žijeme v jednej domácnosti,byt kupil on aj ho cely financoval,nakolko som ja nijake peniaze nemala.
(a ešte k tomu som urobila predtým pár hlúpostí ktoré som musela teraz splácať,zobrala som si uver,aby sme sa s malým mali trošku lepšie)
Všetko bolo krásne,budovali sme si naše spoločné hniezdočko,tešili sme sa,že konečne budeme spolu ako rodina,aj to tak zo začiatku fungovalo.Len pritom všetkom sme si zabudli určiť pravidlá v spoločných financiach.A ja som urobila ešte jednu chybu,o tom čom splácam som mu nepovedala,bála som sa,že ho stratim,on mal na takéto veci pre mna dosť zvláštny názor.Ale fungovalo to mali sme auto byt a mali sme sa radi,až kým neprisla kríza ,jemu zobrali nejaké percentá s platu a už nám to prestalo vychádzať,teda jemu už neušetril tolko kolko predtym,neboli sme ani na dovolenke.Ja viem bola to moja aj moja chyba že sa neušetrilo tolko penazí ako doteraz,ja som mínala svoje peniaze na mna a na mojho syna a samozrejme na domacnosť,nikdy som od neho nechcela a ani si nepýtala peniaze ked som niečo potrebovala vždy mi to nejako vyšlo z mojich.Ale jemu sa nepáčilo že ešt es toho mála čo som mala (500 eur)nič neušetrím a tak zisťoval a zistil že mam ten uver.A začali sa problémy.Prežila som dosť tažké obdobie lebo človeka ktorého ste milovali sa zmenil na policajta.Je to tažké,nikdy som na to nebola zvyknutá,že niekto kontroloval na učte a peniaze ktoré som si zarobila ja.
Stretli sme sa v práci,najprv to boli len rozhovori o všeličom,potom sme si jeden druhému vylievali srdiečko
sem tam sme si poslali smsku,ale asi pred pol rokom prišlo to tak samé od seba sme sa do seba zamilovali.Chcem ho a on chce mna,ale neviem čo bude aj keď doma s mojim partnerom je to teraz kritické neviem či sa chcem všetkého vzdať a začať odznova,prežili sme spolu dosť veľa pekného a je tu aj malý,ktorému nechcem ublížiť.Mám s toho v hlave dosť zmätok,ale možem si za to sama.
Až keď mal malý 3,5 roka stretla som niekoho s kým som chcela zostať už navždy(aspoň som si to vtedy myslela)
Skúšame sa dohodnúť na nejakom riešeni ale on stále trvá na tom,že peniaze bude mať na starosti on a až ked si vyrovnám všetky dlhy,možeme žiť tak ako predtým,ale ja si nechcem o niekoho pytať (moje) peniaze.Neviem čo bude,mám s toho strach,lebo aby som toho nemala málo stretla som niekoho na kom mi dosť záléžili,komu sa možem vyrozprávať a koho už teraz milujem Trvá to už skoro rok.
Ja už vážne neviem ako to mám dalej riešiť......