reklama

vikend s partnerovym dietatom - musim???

natyiva82 , 27. 11. 2009 - 11:46

reklama

Žijem s partnerom, ktorý je rozvedený a z prvého manželstva má jednu 10-ročnú dcéru. Vychádzame spolu dobre, až na to že v poslednom čase začala svojej matke o mne klamať. Partner si ju berie každý druhý víkend, kedy je s nami. Chcela by som poznať váš názor, či je nutné, aby som takéto víkendy trávila s nimi vždy aj ja - partner na tom totiž trvá. Keď som mu povedala, že by som si radšej zobrala službu v robote, alebo vybehla niekde von pre zmenu s mojou partiou, chytil mierny "hysák", že prečo nemôžem byť cez víkend s ním. Pravdou je, že rašej by som chcela mať víkend pre seba, ako ho stráviť s jeho dcérou, ktorá ak je u nas tak väčšinou visí na mne a vyžaduje si moju pozornosť, nie partnerovu. Zdá sa mi, že si ju viac užije, ak tam ja nie som. Vtedy sa jej pozornosť sústredí výlučne na neho. Ja mam 26 rokov, partner 34. Vlastné dieťa plánujeme o rok, keď sa zbavíme jednej hypotéky. Neviem - nevidim na tom nič zlé, ak občas takýto víkend strávim mimo domu - nie je to pre to, že by som jeho dcéru nemala rada, jednoducho sa mi žiada aj čas pre seba, s mojimi priateľkami alebo hociaký relax, on to však berie tak, že tam musím byť s nimi aj ja. Neviem ako mu to vysvetliť, aby sa ho to hneď nedotklo, alebo si to nevysvetlil zle. Ďakujem za prípadné rady alebo skúsenosti ;)


reklama


reklama

stelinka, Pi, 27. 11. 2009 - 12:55

Nič nemusíš. Polož si skôr otázky.Chcem? Nechcem? Môžem? Alebo odpoveď:Ano. Nie. Skúsim.Natyiva si slobodná,ako v podstate každý človek,takže si musíš sama uvedomiť situáciu v ktorej si a či chceš svojho priateľa sprevádzať životom,s tým všetkým,čo k nemu patrí,alebo si chceš z jeho života vyčleňovať len to čo ti momentálne vyhovuje. Opakujem,vás dvoch nič nezaväzuje tak sa rozhodni aj v tejto veci tak ako ti káže srdiečko a možno i cit.Veľa lásky v rozhodovaní.Kvietok

apple, Pi, 27. 11. 2009 - 13:20

Áno Pohoda Zlomené srdce ...my to máme naopak,ale tiež by som priateľa do ničoho nenútila,ale je mi príjemnejšie, keď trávime čas všetci traja spolu, a tiež je môj syn viac menej zavesený na priateľoviChichocem sa ...na víkend chodí k otcovi, ktorý mal priateľku, raz ma zarazilo, keď do albumu bývalého napísala,že "moje adoptívne dieťa"z toho som bola zaskočená,ale bývalý povedal,že to mám brať ako frázu,že som a budem navždy jeho mama,tak kameň zo Zlomené srdce

renka, Pi, 27. 11. 2009 - 13:32

nemusíš, ale pokiaľ nemáte spoločné deti, tak nemôžeš si urobiť svoj program v inom čase, nie v čase, keď je u vás partnerova dcéra?...možno by si mohla byť rada, že Ťa malá rešpektuje a dokonca chce byť radšej s Tebou ako s vlastným otcomMlčím
skús si tú situáciu obrátiť naopak...mne osobne by teda nebolo príjemné, keby partner utekal z domu, keď tam privediem svoje dieťa...a možno Ťa partner "testuje" v úlohe matky, keď spolu za rok plánujete dieťaPohoda

adus, Pi, 27. 11. 2009 - 21:21

ďakujem Reni,

napísala si aj za mňa, nemusím si prsty drať Áno

natyiva82, Pi, 27. 11. 2009 - 13:58

dakujem Úsmev renka, ja neutekam z domu prave naopak, ani nechcem KAZDY takyto vikend stravit niekde inde, samozrejme. ale niekedy to pocitujem ako zataz, niekedy by som potrebovala vypnut, aspon na jeden den, alebo aspon na pol dna Pohoda tomu ze ma mala respektuje som samozrejme rada. asi mas pravdu, ani mne by sa nepacilo keby partner nechcel byt doma v case ked si privediem dieta ale... s tym programom je to tak, ze kazdy druhy vikend je u nas mala a medzitym travim vikend s partnerom, inak by sme na seba nemali uz vobec cas.

renka, Pi, 27. 11. 2009 - 15:15

keď to nie je pravidelne, tak by partner mohol rešpektovať, že aj ty potrebuješ čas pre seba...skúsila si sa s ním o tom porozprávať? tak aby videl, že máš záujem o jeho dcérku, ale že chceš aj im dvom umožniť, aby strávili čas len ony dvaja spolu, myslím si , že aj to je občas potrebné pre budovanie vzťahu rodič a dieťa...a asi bude radšej keď venuješ čas samej sebe v ten víkend, keď je u vás malá, ako keď máte čas jeden pre druhéhoMrkám

loulou, Pi, 27. 11. 2009 - 14:05

Natyiva, tak toto poznám, som v takmer rovnakej situácii (až na to, že to už je môj manžel), a bolo obdobie, kedy som prežívala podobné pocity. Jednoducho som potrebovala čas pre seba, úplne sebecky, pretože jeho dcéra je úžasná, milá, všetko, ale predsa len nie je moja, a čas s ňou ma dosť vyčerpával (asi je to aj tým, že máš zrazu na starosti veľké dieťa a neprežila si si to s ním odmalička, a aj tým, že podvedome máš problém s akceptovaním faktu, že on už má dieťa, stred jeho sveta...) aspoň u mňa to tak bolo. A vyrovnala som sa s tým jednoducho: strávila som asi dva víkendy bez nich, až kým som si neuvedomila, v čom je problém, a začalo mi byť tak smutno za oboma, že až. Takže moja rada: kľudne si dopraj víkend pre seba. Tvoj partner Ti to nemôže zazlievať a aj Ty možno rýchlejšie pochopíš, že vlastne chceš byť s nimi oboma. Je to podľa mňa úplne prirodzená fáza zmierovania sa so skutočnosťou, že dieťa Tvojho priateľa je jeho nedeliteľná súčasť. Držím palce a daj vedieť, ako to dopadlo! Ja som toto prežívala naozaj komplikovane, na jednej strane som sa cítila previnilo za svoje pocity, na druhej strane som proste chcela po celom týždni pokoj...

lia6, Pi, 27. 11. 2009 - 15:14

Loulou, toto si pekne napísala(teda spravila)Áno Slnko

natyiva82, Pi, 27. 11. 2009 - 14:21

dakujem loulou, presne si to opisala tak ako to je! Pohoda Áno

loulou, Pi, 27. 11. 2009 - 14:25

vôbec nie je zač, dúfam, že si to vyriešite k spokojnosti všetkých a čoskoro Ťa možno požiadam o radu ja Mrkám A ešte jeden tip: keď som potrebovala mať chvíľu pre seba, poslala som ich oboch k starým rodičom. Manžel pomohol s vecami v záhrade, stará mama sa potešila s vnučkou a ja som mala frei Chichocem sa A večer sme sa všetci stretli, spokojní s tým, ako pekne sme strávili deň Úsmev

kika81, Pi, 27. 11. 2009 - 15:13

Loulou zavidim tu staru mamu Úsmev

renata32, Pi, 27. 11. 2009 - 17:30

Moj priatel ma tiez 12rocneho syna,tiez som sa zo zaciatku s tym nevedela vyrovnat,ale vsetko chce cas,hlavne ked ta ma mala rada.U nas sa malemu tak pacilo,ze zacal k nam chodik kazdy vikend,potom zrazu aj cely tyzden.Boli sme obaja radi.ale potom sa maminka zlakla a uz ho k nam nechce pustat,povedala,ze len ako urcil sud.Maly,ked k nam pride vkuse ma bozkava a stiska,co mi je az niekedy smiesne,lebo ma 12rokov.Priatel sa ho pytal,ci ho doma nepostiskaju,tak povedal,ze nie.Drzim palce aby sa to vyriesilo a bola si spokojna a stastna.Úsmev

mimina, Po, 25. 01. 2010 - 23:47

Poznam to dobre som v rovnokej situacii. Aj moj priatel ma syna. Ale kazdy sa s tym vyrovnava po svojom. Ja maleho beriem ako sucast cloveka ktoreho milujem. Patri k nemu - je z jednej polovice nim samotnym. A viem ze priatel chce byt cez vikend z tymi ktorych ma najradsej so synom, svojimi rodicmi a so mnou. A tak sme vsetci kazdy druhy vikend u priatelovych rodicov....
Ty potrebujes len viac casu premysliet si to. Ved dcera tvojho priatela tu bude stale aj ked budete mat spolu dieta. A stale bude chciet byt s otcom. Asi nie je take jednoduche prijat tento fakt. S priatelom odmietlo par dievcat predo mnou chodit prave pre to ze ma syna...
Tak si sprav obcas vikend pre seba a obcas ho strav s oboma. A uvidis ci Ti budu chybat.Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama