Nič nemusíš. Polož si skôr otázky.Chcem? Nechcem? Môžem? Alebo odpoveď:Ano. Nie. Skúsim.Natyiva si slobodná,ako v podstate každý človek,takže si musíš sama uvedomiť situáciu v ktorej si a či chceš svojho priateľa sprevádzať životom,s tým všetkým,čo k nemu patrí,alebo si chceš z jeho života vyčleňovať len to čo ti momentálne vyhovuje. Opakujem,vás dvoch nič nezaväzuje tak sa rozhodni aj v tejto veci tak ako ti káže srdiečko a možno i cit.Veľa lásky v rozhodovaní.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Žijem s partnerom, ktorý je rozvedený a z prvého manželstva má jednu 10-ročnú dcéru. Vychádzame spolu dobre, až na to že v poslednom čase začala svojej matke o mne klamať. Partner si ju berie každý druhý víkend, kedy je s nami. Chcela by som poznať váš názor, či je nutné, aby som takéto víkendy trávila s nimi vždy aj ja - partner na tom totiž trvá. Keď som mu povedala, že by som si radšej zobrala službu v robote, alebo vybehla niekde von pre zmenu s mojou partiou, chytil mierny "hysák", že prečo nemôžem byť cez víkend s ním. Pravdou je, že rašej by som chcela mať víkend pre seba, ako ho stráviť s jeho dcérou, ktorá ak je u nas tak väčšinou visí na mne a vyžaduje si moju pozornosť, nie partnerovu. Zdá sa mi, že si ju viac užije, ak tam ja nie som. Vtedy sa jej pozornosť sústredí výlučne na neho. Ja mam 26 rokov, partner 34. Vlastné dieťa plánujeme o rok, keď sa zbavíme jednej hypotéky. Neviem - nevidim na tom nič zlé, ak občas takýto víkend strávim mimo domu - nie je to pre to, že by som jeho dcéru nemala rada, jednoducho sa mi žiada aj čas pre seba, s mojimi priateľkami alebo hociaký relax, on to však berie tak, že tam musím byť s nimi aj ja. Neviem ako mu to vysvetliť, aby sa ho to hneď nedotklo, alebo si to nevysvetlil zle. Ďakujem za prípadné rady alebo skúsenosti ;)