na konci si napisala otazku, ktoru si si aj sama odpovedala. Nezen sa za takym vztykom, v ktorom sa necitis dobre, to ta nikde nedovedie. Sadni a porozpravaj sa s priatelom, nenut ho ked nechce, dal ti najavo a skoncite radsej teraz, ako neskorsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte všetky,
chcem poprosiť o radu so vzťahom. Som slobodná mamina, mám 9-ročného syna, s ktorým som od jeho narodenia žila sama až do marca minulého roku kedy som sa zoznámila s mojím súčasným priateľom. Zhruba 3 mesiace po zoznámení náš vzťah prerástol do intímneho. Všetko sa zmenilo, keď som sa zahrala na Colomba a na nete som našla môjho priateľa na zoznamke, kde sa chcel zoznámiť za účelom flirt, sex. Vzťah som teda citlivo ukončila a nehodlala som v ňom pokračovať. Naviac som prežila ťažké obdobie, keď mi v lete zomrela mama a potrebovala som akosi pokoj sama pre seba, usporiadať si myšlienky, dať sa do poriadku. V novembri minulého roku sa mi však bývalý priateľ ozval a akosi sme sa opäť dali dokopy. Vysvetlil mi, že ide o starú registráciu a chcel sa vrátiť späť. Svoju registráciu na zoznamke zrušil. Nadviazali sme teda opätovne blízky vzťah, hm, ľúbim ho. Rozumie si dobre s mojím synom, je veľmi kamarátsky, spoločenský a spočiatku sa snažil byť veľmi pohodový a ústretový. Prežili sme spolu veľmi pekné Vianoce u mňa, myslím, že obaja sme sa snažili vytvoriť príjemnú atmosféru a bolo nám spolu naozaj veľmi dobre. Priateľ má syna vo veku môjho, okrem 2 ďalších už dospelých detí, a všetko sa zdalo byť fajn, až do februára tohto roku, keď sa začal správať ku mne akosi odťažito, zrazu už nechcel so mnou tráviť toľko času. Áno, mal síce problémy jednak s chorým otcom, jednak s prácou, a takto aj zdôvodnil svoju zaneprázdnenosť, alebo neschopnosť sústrediť sa na vzťah medzi nami, avšak vytkol mi súčasne niektoré veci, ktoré sa mu na mne nepáčia a zároveň mi povedal, že všetko prehodnotil, a že citujem doslova "nemá momentálne tendenciu ísť do vzťahu naplno, podľa mojich súčasných predstáv, a že berie náš vzťah volnejšie, zo dňa na deň". (Toto všetko sa odohralo po mojej prvej návšteve jeho rodičov a súrodencov, ktorým ma vzal predstaviť, neviem, či je to dôležité info, možno aj áno). Priznám sa zabolelo ma to, pretože od začiatku som bola ja tá, ktorá aj vzhľadom na prežité, bála som sa nového vzťahu, aby nešlo len o nejakú zábavku z jeho strany, potrebovala som viac času, aby som sa rozhodla a mala som pocit, že na mňa príliš tlačí a nerešpektuje moje tempo a že možno ani nevie, čo chce, resp. že chce to, čo ani dosť dobre nevie, čo je a čo to obnáša. Som proste zodpovedná, mám syna, ktorého veľmi ľúbim a mám záujem naozaj o vážny vzťah so všetkým, čo k nemu patrí. Priateľ mi toto všetko vytkol a povedal, že sama si za to môžem, že som ho svojím prístupom na začiatku zrážala k zemi a že on to teraz necíti ako ja. No cítim sa ako lapená do siete, akoby, keď si ma konečne získal, zrazu už nemal o mňa záujem, alebo nie taký, ako spočiatku. Uviedol, že by sme mali byť viac v realite, že sa až príliš snažil pôsobiť, že je v pohode. Celkovo ubral zo spoločne tráveného času a akoby si vytvoril a snažil udržať určitý odstup. Skrátka neviem, som naivná, naletela som nejakému frajerkárovi, alebo ma len ovplyvňuje to, čo som vypátrala vtedy na nete? Vyplašil sa, keď vidí, že ja mám záujem o vážny perspektívny vzťah? Mám pokračovať v tomto vzťahu, alebo ho ukončiť? Pretože nie som v pohode, skôr sa trápim, sužujem, cítim sa istým spôsobom podvedená, odmietnutá a nerada by som plytvala časom a energiou na niečo, čo nemá perspektívu. Nejako som sa v tom zamotala a tápem. Poraďte mi prosím. Ďakujem. L.