zaľúbená

kvietinka, skus sa tesit z toho, ze k nemu prechovavas pekne city, a zehnaj mu ked ho stretnes, dakuj zivotu, ze sa tak pekne citis ked ho vidis ale nechci od neho ani naplnenie tvojich vasni, ani nic.....skus to zobrat tak, ze je to krasne aj bez toho aby si sa ho dotkla
ved citis sa krasne a stastne kedho vidis nie?

a bud rada, ze mas dobreho muza doma a tento ta svojou pritomnostou tiez tesi :)

ale vies, myslim si, ze ide rydzo o zalubenost podporenu vlastnou predstavivostou kedze sa spolu pomerne ani nerozpravate a tak

skus z toho vytazit aj pre vase manzelstvo, najst sposob aby si tie city obratila voci svojmu manzelovi

neradila by som ti nic s nim zacinat, ani robit prvy krok, lebo bolo by to len pudove riesenie a hlavne kratkodobe.....

Kachita mam ten istý názor.

..uuuuf...platonicka laska...poznam to ...lenze ja na rozdiel od teba som zila v prisernom manzelstve ..mala som dve deti...a ked mi kolegina predstavila svojho syna...v zivote som to nezazila...nevedeli sme zo seba oci odtrhnut...laska na prvy pohlad....bol slobodny..lenze ja som mala tolko problemov..ze som nemala vobec zaujem narobit si dalsie...zacal chodit za svojou mamou pomali denne...ako nikdy pred tym..a ked som ho zbadala..isla som do kancelarie..a tam som pockala kym odisiel....vyhybala som sa miestam..kde by som ho mohla stretnut...mala som ho stale pred ocami..lubila som ho..bolo to take pokusenie..ktore bolo treba zvladnut...raz som ho necakane stretla a bolo to ako blesk..objal ma a pobozkal na lice..a ja som si to ani neuvedomila...potom som letela dalej a tie pocity ?...dlho trvalo..kym som ho vymazala z mysle...

V prvom rade ti blahoželám k tomu pocitu šťastia. Je to fajné, že? Úplne ťa chápem, mne sa to už stalo dvakrát a prvýkrát som bola v strašnom šoku, však veď toho svojho ľúbim, nie? Akosi som automaticky predpokladala, že keď sa dám s niekým dohromady, v tomto momente sa u mňa vytvorí imunita voči akýmkoľvek vnadám a perfektným charakterovým vlastnostiam ostatných samčekov v mojom okolí. Ale zrazu sa objavil niekto, kto bol prakticky úplne iný ako ten môj a dnes si to tuším vyhodnocujem tak, že pravdepodobne mal tie vlastnosti, ktoré ten môj nemal, ale boli fajn - preto ma to tak položilo a pýtala som sa sama seba, že čo to má akože znamenať. Či ten môj nie je pre mňa ten pravý, alebo o čo ide... U mňa to však bolo skôr tak, že ja som vedela, že sa obom tým dotyčným páčim (čo tiež nie je zlý pocit ), aj sme boli spolu normálne v kontakte, bavili sme sa, ja som sa to celé snažila držať pomerne pevne v rukách a nedávať žiadne nádeje, kým sama neviem o čo vlastne ide. Byť s niekým takým je riziko, lebo môžeš vyviesť nejakú hlúposť, na druhej strane, asi keby som s nimi nebola v priamom kontakte, tak by som neprišla na tie veci, ktoré som zistila, že mi na nich veľmi prekážajú a asi by som si ich dosť idealizovala. Mimotoho sme mali ešte aj v našom vzťahu miernu krízu (obaja sme mali štátnice, nervy na prasknutie, návštevy zriedkavé a plné napätia), čiže ani ja som nebola úplne ľahostajná voči tomu, čo sa dialo a fakt som aj zvažovala rôzne možnosti. Asi mi pomohlo to, že som si povedala, že v danej situácii na mňa doliehajú rôzne faktory, ktoré asi podstatne ovplyvňujú môj usúdok a prežívanie vecí a nezabije ma, ak jednoducho počkám a zistím, ako sa veci vyvíjajú (a uvažovala som samozrejme aj o dôsledkoch, lebo zaľúbenosť vyprchá, ale následky zostanú a s tým treba žiť ďalej; niekto síce povie, že citom sa nedá rozkázať, ale figu borovú, dá sa. Už s tým mám skúsenosti. Nedá sa rozkázať len v telenovelách a romantických filmoch a my sa potom nechápavo pozeráme na tie naše reálne bytosti doma a raz nám nejde do hlavy, prečo reagujú presne opačne, ako tí naši filmoví hrdinovia ). No a postupne som prišla na to, že tí dvaja mali aj iné vlastnosti, ktoré už neboli také fajn. A že to moje zlato má presne opačné, čo som si doteraz ani neuvedomovala, lebo som ich vnímala akosi automaticky, akože to je všade normálne. Čiže v konečnom dôsledku, to bola vlastne celkom príjemná skúsenosť a prišla som na to, že toho môjho nielenže ľúbim, ale že v mnohých veciach aj viem, prečo ho ľúbim a chcem aby to tak zostalo. Dúfam, že to tak teda bude aj naďalej, ale na imnunitu sa už nespolieham .

kvetinka možno sa ti páči iba to ako vyzerá, priťahuje ťa ale kedže nie ste v osobnom kontakte tak ho vlastne ani nepoznáš, možno by bolo lepšie sem tam ho osloviť spoznať a možno ked prebehne nejaký rozhovor tak zistíš že to nie je to čo si si myslela

Kvetinka, možno to je skúška, ktorá Ti prišla do života, bola by škoda pokaziť sedemročný vzťah citovým vzplanutím (to sa ale stane asi každému, ide len o to, ako to ustáť). Skús tú situáciu otočiť. Predstav si, že by Tvoj manžel takto "zahorel láskou" k nejakej susede, aké jeho konanie by bolo podľa Teba najlepšie? A v tom nájdeš aj odpoveď na svoj problém. Držím palce a gratulujem k pripomenutiu si pocitov "aké to bolo za pubertálnych čias"

pripomina mi to lasky k hercom. v tej ulohe, ktoru hral, ta dostal. od tej chvile si tu predstavu spajas s jeho tvarou. je to ako laska. nejaku dobu v tebe ostane a dobija ta energiou. potom vyprcha.
rozdiel je, ze jeho stretas naozaj. ale ak to nebudes rozvijat a nechas to stagnovat na urovni, v akej to je (zamilovane zahanbene pozerat), po case sa to rozplynie. ostane prijemny pocit z toho, co bolo. ale uz ta nebude pritahovat.

maciatko 31