Zbaviť sa citovej závislosti

No neúrekom nadelenia. Na začiatok odporúčam nájsť vo svojom okolí psychológa a nájsť si čas na pravidelné sedenia. Skus cez svoju poistovnu zistit, s ktorymi ma zmluvy aby si vela neplatila, skus zistit od znamych nejake referencie vo vasom okoli. Psycholog je skvela prva poomoc, chodila som k jednej skvelej dost dlho. Mozes sa vyrozprávat zo vsetkeho, z negativnych emocii, zlosti, zufalstva, zranenej duse, a v druhej fáze potrebujes predovsetkym pohladat vlastnu hodnotu, sebavedomie, jednoducho si zacat vazit samu seba. V tom Ti naozaj moze pomoct psycholog, aspon spravit prvé kroky.

Mozes skusit aj kineziologiu, ak si dobre pamatam, moze odblokovat niektore bolave fazy v tvojom zivote, ale to podla mna stacit samo o sebe nebude.

Co je najdolezitejsie zacni zit svoj zivot, aj ked este chvilu vedla manzela, zisti co ta zaujima, bavi, zacni sa to mu venovat. (malovanie, jazyky, tvorenie ...) ozvi sa kamoskam, chod s nimi von, kus sa vyrozpravaj, kus pocuvaj ich, nauc sa znova smiat.

Jedna psychiatricka mi raz povedala, ze najlepsim liekom na psychiku je cvicenie, vtedy som zacala a aerobikom. Pomohol. Je to jedno aky pohyb, hladaj co ta bude bavit, ci potrebujes dynamiku pri Zumbe, ci skor staci pilates, posilnovna, vodny aerobic, plavanie, trampolinky, stacionarny bicykel v spolocnosti inych, yoga, je uzasna, stretnes tam novych ludi, dobijes sa edorfinmi ...

Bez toho aby si poznala svoju hodnotu, sa od manzela neodputas a ani ho nepritiahnes spat. Drzim place na narocnej , ale asi jedinej schodnej ceste, pokial nemas sily zbalit sa zacat zit svoj zivot sama, ale bez zakladneho sebavedomia to nebude jednoduche.

Presla som si citovou zavislostou, aj ked menej dramatickou ako je tvoja, viem o com pisem.

Aj ja sa prikláňam ku Kamilkinej rade. V prvom kroku by som tiež radila vyhľadať odbornú psychologickú pomoc. Viem, že dobrý psychológ a psychoterapeut dokáže pomôcť až neuveriteľne. Ja z môjho vlastného života si dovolím tvrdiť, že keby nie psychológovia, psychoterapeuti, aj psychiatri, len Pán Boh vie, kde by som teraz z mojou dcérou bola, a či by som ešte vôbec bola....!!!! Pomôže Ti aj nájsť a uvedomiť si svoju vlastnú hodnotu. Bez toho to nejde, bez toho sa asi nikam nepohneš. Tiež som v jednom období života bola v podobnej situácii, najmä čo sa týka tej finančnej závislosti - moja "neštandardná" adopt.dcéra, manžel alkoholik - ale živil nás...Boli sme na ňom ekonomicky závislé. Teraz z odstupom času si o tom období myslím len, prečo som toľko váhala s rozvodom a prečo som sa tak bála????.
Týmto Ti chcem len povedať, že musíš začať Ty sama niečo robiť, ináč sa nič nezmení, budeš sa takto umárať a žiť dookola stále rovnako...Neboj sa, sprav prvý krok, možno ním bude ten psychológ, a možno nejaký šport alebo nejaká iná činnosť ktorá Ťa baví. Len sa neutápaj v pocite, že Ty ho strašne miluješ, nevieš bez neho žiť....on to asi vie a cíti a možno preto si dovolí to, čo si dovolí. Aj sa hovorí, že tí druhí si k nám dovolia toľko, koľko im mi sami dovolíme...Ukáž mu, že dokážeš žiť aj bez neho, že máš svoje záujmy, radosti, záľuby, ....A Ty to naozaj dokážeš, každá z nás žien sme silné, Ty určite tiež, dokážeš veľa, možno aj nemožné a možno ani Ty sama o sebe netušíš koľko toho zvládneš. Tak to skús...pohni sa ďalej, povedz si, že Tvoja hodnota ako ženy a matky je úžasná /a ona naozaj je úžasná/, ver tomu, presvedč o tom hlavne SEBA a potom si to určite všimne aj on. A keď nie, nevadí. Potom si vlastne nezaslúži, aby si sa kôli nemu trápila tak ako sa trápiš. Drží palčeky, nech to dobre dopadne

Lubienka dievčatá majú pravdu , potrebuješ sa pozbierať a začať veriť sama sebe. Buď s pomocou psychológa alebo dobrej kamarátky. Nezabúdaj žiť aj svoj vlastný život. Nevravím, že sa máš hneď rozvádzať, len zmeň svoj vzťah samej k sebe. Ak si ťa má vážiť partner musíš si vážiť sama seba. Ja viem, že to sa ľahko hovorí ... nie je to také jednoduché. Ale pokiaľ sa zmeníš a on to uvidí / v prípade , že o neho stojíš a dokážeš mu odpustiť / tak si myslím, že zmení aj on svoje správanie k tebe a začne sa báť, že ťa stratí.
Je veľký rozdiel , keď príde muž domov a vidí sebavedomú príjemnú žienku alebo ubolenú , nešťastnú , naštvanú ..
A môže sa stať aj to, že s nadobudnutou sebadôverou zistíš, že už o neho nestojíš ty.
Čo sa týka ekonomickej závislosti , v prípade rozvodu ti musí platiť výživné na dcérku a výška výživného závisí od vašich príjmov. Takže ak má dobrý plat a ty nič moc , tak výška výživného by mala byť stanovená s prihliadnutím na tento fakt. Neboj sa , ako píše mariajana , my ženy dokážeme ďaleko viac ako si myslíme.
Nie každá kríza sa musí skončiť rozvodom, niekedy si muž uvedomí , čo by stratil a žena je tak silná , že dokáže odpustiť a ich vzájomný vzťah sa reštartuje a fungujú ďalej ako rodinka. Poznám také prípady. Alebo si žena uvedomí, že vlastne ani nie je o čo stáť , to bol môj prípad , rozvedie sa a žije ďalej, zo začiatku je to náročné aj psychicky aj finančne, ale po čase si uvedomí ,že je spokojná a v pohode, samostatná a že určite svoje rozhodnutie neľutuje. Dokáže sebe aj svojmu ex , že ho k šťastiu a životu nepotrebuje. Uvedomujem si, že keď sú deti , je rozhodovanie ťažké, ale my svojim životom dávame príklad aj našim deťom, asi by si nechcela, aby si tvoja dcérka myslela, že žena musí trpieť, prispôsobovať sa a nechať sa klamať. Radšej mať šťastných rodičov , ktorí nebývajú spolu ako nešťastných pohromade. Dieťa nestratí svojho otca, je to na dohode oboch rodičov a normálni inteligentní ľudia sa vedia dohodnúť a chcú pre svoje deti len to najlepšie.
Niekedy to čo nazývame citovou závislosťou je vlastne zvyk a náš strach niečo zmeniť, strach zo samoty a prípadných problémov či už finančných, straty spoločných kamarátov, časti rodiny...Ale všetko sa dá zvládnuť.
Treba si ujasniť čo chceš ,čo môžeš zmeniť a čo zmeniť nemôžeš.

Máš vlastne štyri možnosti :
1/ nechceš zmeniť nič a budeš naďalej nešťastná , tvoj muž ťa bude naďalej podvádzať a navonok budete pôsobiť ako normálna rodinka
2/ nezmeníš sa a tvojho manžela prestane baviť vracať sa domov k nešťastnej a nahnevanej žene a odíde k tej druhej
3/ zmeníš sa , získaš sebadôveru , nenecháš so sebou manipulovať a tvoj muž si uvedomí, čo by stratil a dokážete spoločne váš vzťah reštartovať
4/ nakoniec si uvedomíš , že ti je bez neho lepšie a sama sa budeš chcieť rozísť

Nech sa rozhodneš akokoľvek , daj si načas, niekedy spravíme rozhodnutie alebo povieme niečo a už sa to nedá vziať späť. Treba si naozaj veľmi dobre premyslieť akým smerom chceš aby sa tvoj život uberal. Ale určite sa nauč si sama seba vážiť a neutráp sa - smútkom, depresiou a strachom sa nič nevyrieši. Mooooc ti držím palce

Dnes mi cinkol pri brúzdani na nete akoby náhodou (náhody neexistujú ) tento článok a hľa ako sa ti zíde

http://www.pronaladu.cz/pribeh-o-nepotrebnych-obetech-k-zamysleni/

- našla som sa v ňom, pretože som si prešla niečim podobným ako Ty ...možno v ňom nájdeš inšpiráciu pre svoj ďalší životný vývoj.
V podstate je o tom, čo radia dievčatá vyššie
Veľa šťastia, držím palce

Ja by som ti namiesto kineziológie poradila manželskú poradňu alebo nejakého psychológa. Najskôr sa musíš dať do poriadku a potom si dáš život dokopy. Ak tvoj muž nemá záujem situáciu riešiť, tak ho nedonútiš. Jeho správanie je nezrelé, neúctivé, nezodpovedné. Podľa mňa nemáš rada jeho, ale toho, koho si si zobrala a ten s tebou už nežije.

Urobila si prvý krok a to že si to napísala, urob prosím aj ďalší ako ti písali dievčatá. Viem o čom pášeš aj ked ja by som to nazvala trochu inak.
Nájdi najskôr samu seba a potom uvidíš čo bude dalej, cest ťažka ale lepšia ako nič nerobiť a potom začať obviňovať všetkých.
Treba veľa síl ale zvládneš to