waaaaaaw - tomu sa povie pozitívny príspevok, hneď ma nabil energiou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
waaaaaaw - tomu sa povie pozitívny príspevok, hneď ma nabil energiou
Máš môj obdiv, máloktorá sa takto odváži naštartovať nanovo svo j život, ale vivat aj nadalej sa drž a nebanuj za ničim, všetko je ešte pre d Tebou.
Ahoj Danielka. Tvoj príspevok ma veeeľmi potešil. Už z tvojich príspevkov predtým bolo cítiť sebavadomú a spokojnú ženu. Ak si si čítala aj môj blog, tušíš, že som v podobnej situácii. Ibaže mám 33 a dve malé deti. Ani nevieš ako ti držím palce a prajem ti, aby si aj s dcérou mala všetky patálie čo najskôr za sebou. Prezraď, alebo poraď, ako bojuješ s tým "nenažraným pocitom viny". To je u mňa semtam ešte problém. Najhoršie je to, keď muž s radosťou poukazuje na to, ako strašne ublížim deťom aj jemu a zoberiem im domov a otca a bla...bla...ja som tá zlá. Cez víkend sa sťahujem a môj muž skúša všetko možné aj nemožné, hlavne brnkať na city takýmto spôsobom. Viem, že je to nezmysel, práve kvôli deťom je toto najsprávnejšie čo môžem urobiť....tento týždeň je toho na mňa ale akosi veľa.:-/ Potrebujem sa ale proti tým výčitkám obrniť, lebo to ešte hoooodne budem potrebovať. Pošli nejakú tajnú "zbraň", ak máš, nech to vyženiem z hlavy:-} :-} :-}
Ja len maly komentar - to ze mas ist ku kadernikovi, kupit si nieco pekne na seba a pod. - to nie pre Tvojho "pana dokonaleho" - ale pre seba. Ty si to zasluzis - nie on. A ten pocit viny? On tam bude asi stale - my tu zodpovednost za vsetko mame asi v sebe zakodovanu. Ale da sa to vedome obist. Len si to musis stale opakovat a naozaj tomu verit, ze nie Ty si na vine.
Pekny den.
Ahoj Drahuška,poznám všetko čo píšeš zažila som to.Keby si ty vedela aká som ja bola nemožná,úbohá, chúďatko sirota,ktorú z hovan(s prepáčením ) vytiahol........Raz mi povedala jedna moja známa,ktorá sa zaoberá odblokom stresu ONE BRAIN,aby som po nej opakovala vetu:"BERIEM NA SEBA SVOJ PODIEL ZODPOVEDNOSTI A VINY, TVOJ PONECHÁVAM TEBE!!!!"......Neboj sa deti to pochopia ak nie teraz tak časom určite,len musíš hlavne myslieť sama na seba.Keď sa budeš cítiť v pohode pôjde z teba len pozitívna energia a okolie to bude cítiť.Ver mi viem o čom hovorím.Ani ja to ešte nemám za sebou dokonca je taký úbohý,že používa vlastnú dcéru ako zbraň.Ale čím ďalej tým sa viac zamotáva do svojich zákernosti a to len preto,že ja na to nereagujem.Mne to totižto zato nestojí!!!!Práve ma napadla jedna veta z filmu slnko,seno a pár facek:"MÁMO NEDEJ SE VYPROVOKOVAT"!!!!!!!Drahuška držím palce
:-} Asi máš pravdu, tú vetu si budem pamätať. Skvele si ma naladila, mám svoj diel viny rovnako ako aj on. Pekná myšlienka. Deti sú šťastné, keď mi je dobre a na to musím myslieť. Je to v pohodke, to len trochu..možno aby som z teba vytiahla takéto tajné finty...:-} :-} :-}
Ahoj Siza, súhlasim z tebou čo si napísala,že to čo robíš by si mala robiť sama pre seba.Preto ma to naštvalo,že by som to mala urobiť pre pána dokonalého!!!!..ak si si to dobre prečítala a čítaš niektoré reakcie často sa s tým stretávam.Ale tak ako žena aj muž by mal dbať o seba.Stretla si sa z dákym článkom aby radili mužovi nech si oblečie sexi prádielko navštívi módny salón alebo kaderníka????????No ja osobne nie.A vie ma naštvať keď muž z prehadzovačkou,mastnými vlasmi a veľkým pupkom bude hodnotiť,ktorá má aký zadok!!!!a ešte jedna vec ak si chlap neváži ženu tak jej nepomôže ani oblečenie z číreho zlata!!!Ja som krajčírka tak som si celý život šila vždy som bola pekne upravená.Ale nikdy som nebola docenená.Vždy boli krajšie tie DRUHÉ!!!!Ale to je už kapitola pre mňa uzavretá..pa pekný dník
Ano - ale na druhej strane som precitala mnozstvo clankov, kde radia muzom, ze treba zene aspon obcas priniest kvety a bla bla bla... Ale v skutocnosti? Asi tie clanky tiez pisu a citaju len zeny (cest chlapskym vynimkam).
A okrem toho - je aj pravda, ze ked muz pride domov a najde len namosurenu a vzdy nespokojnu manzelku - prestava sa domov tesit.
Ale tym som absolutne nechcela spochybnit Tvoj nazor - tiez s tym suhlasim. Nemienim sa kvoli ziadnemu muzovi sexi obliekat a utekat ku kadernikovi alebo na manikuru. Ked uz - tak kvoli sebe a mojmu sebavedomiu. Pretoze aj mne dobre padne, ked sa za mnou na ulici obzrie cudzi muz.
A muzi - teda manzelia - mozes robit cokolvek - manzelstvo sa stava stereotypom a ak Tvojej polovicke obcas cudzi chlap neotvori oci (obdivnym pohladom hodenym na Teba - napr.), tak uz ani nevnima, aka si krasna, dokonala a jedinecna.
A kazda z nas je krasna, dokonala a jedinecna. Tak si to uvedomme a hrdo sa vystrime. Nech sa maju chlapi na co pozerat!!!
Pekny den:-}
siza
ano presne tak ....ako daleko je k skutocnosti???? ja som spravila prvy krok.....baby podte za mnou....
daniela ... idem! Pockaj ma...
:-} tak pod....
držím palce danielke, " Kto sa odvážil vyjsť pred dvere, má už najťažšiu časť cesty za sebou....." ak sú v manželstve aj deti nešťastné, aj ich mamina, vtedy je odchod jednoznačný, pretože ak nie je šťastná mamina, nie sú šťastné ani deti.....v mojom prípade je to naopak, môj muž ublížil mne, napriek tomu je dobrý otec a deti ho majú radi, takže aj ked by som bola ja odišla a oni so mnou a možno(podotýkam možno ale to už je iná kapitola) by som bola ja šťastná, tak viem, že moje deti by odchodom a odlúčením od otca veľmi trpeli, takže ja by som zase nebola šťastná, lebo by neboli šťastné oni....možno sa tomu hovorí obeta...ale od chvíle, ako som ich porodila, čokoľvek robím pre ne, nehovorím, že som sa obetovala....ale prebrala som úžasnú "povinnosť" vychovať šťastné a vyrovnané osobnosti....ženy sú od narodenia emocionálne osôbky a veľa vecí prežívajú inak, a preto ich veľa vecí bolí inak...danielka, čokoľvek urobíš, urob tak, aby ste boli šťastní aj ty, aj deti, len vtedy to má zmysel, veľmi, veľmi držím ženám na zemi palčeky, máme to ťažšie a bolí ma ked niekto trpí...
Toto je ale na pováženie yaya. Manželstvo kvôli deťom...Ja to vidím trochu inak, preto som sa rozhodla ako Daniela. Mohla som sa aj ja obetovať, že kvôli deťom, ale viem, že aj ich trápi náš zlý vzťah. Ak niesu šťastní rodičia, hlavne mama, niesú ani oni. Moja staršia (7) to vo svojej hlavičke už často riešila, aj sa ma pýtala, či sa už neľúbime, keď sa hádame. Ani oni niesu spokojné, keď nie my. Deti cítia tú nabitú atmosféru viac ako my dospelí, toto nechcem podceňovať. Otca nestrati, hoci s ním nebudú bývať. To je len na ňom. Verím, že zlé manželstvo je pre deti rovnako zlé, ak nie horšie ako odlúčenie. Keď budú väčšie, a budú poznať hodnotu lásky v partnerskom vzťahu, pevne verím, že to pochopia. Tebe prajem, aby tvoje rozhodnutie a viera priniesli do života kopu krásnych dní.:-} :-} :-}
dakujem za prispevky.Moja dcera bude mat 18 rokov je uz na prahu dospelosti takze to mam o to lahsie.Chape o co ide dokonca sa pozna s mojim priatelom a schvaluje mi ho.Sama mu povedala este na zaciatku :"prosim ta neubliz mojej mamine ona potrebuje lasku a ak to s nou nemyslis vazne daj jej pokoj !"Ja som o tom ani nevedela to mi povedal priatel len pred nedavnom.Bola som z toho prekvapena.Je to velmi inteligentna a mudra skoro dospelacka:-}
Moje starosti travali uz velmi davno,ale ako pise yaya nemala som to svedomie dcere zobrat otca a domov.Tak som sa snazila prehlidat problemy.A viete kedy mi to doslo?Ked som zistila,ze nemam co robit.....dcera ma k uceniu uz nepotrebovala , zacala cas travit s priatelmi,prisli prve lasky....a ja som zistila,ze zijem doma z cudzincom s ktorym si nemam co povedat...no a potom prisla ta odhalnena nevera a tym sa to vsetko spustilo....umyselne pisem odhalena,lebo ostatne dobre utajil..toto bola cisto nahoda.....ked tak teraz nad tym rozmyslam mozno som to mala urobit skor..a mozno to takto malo byt...ale to uz riesit nejdem proste vsetko je tak ako ma byt...myslim,ze vsetko ma svoj cas len si treba verit ako som pisala uz viac krat....pekny den....
Je dobre, že ťa dcéra chápe, isto ti to veľa pomohlo a stále pomáha, že nemusíš presviedčať a vysvetľovať. Prajem vám všetkým trom, vzťahy plné lásky. :-}
dakujem drahuska aj ja tebe a uprimne z celeho srdiecka
ach, jaj... mam sice vzory, no trosku mi to berie iluziu, ze sa to medzi mnou a mojim "trulom" nejako upravi same....
Nedavno ma fyzicky napadol v hadke, a ja som ho za to vyhodila z domu. Ked bol na sluzobke, odviezla som mu veci k jeho mame... napisala sms,ze sa nema vracat... a viete co sa stalo? On sa vratil k nam, akoby sa nechumelilo.... Ked som ho zbadala vo dverach, chytil ma priserny zachvat smiechu..... ironickeho. Co je to za trula, ze sa vrati????
no co s nim? ja sama uz neviem ako sa k nemu spravat, mam ho trosku ale iba trosku rada, no nevazim si ho, a pochybujem ze on mna.... chcela by som uz byt za tym vsetkym, za tymi roznodnutiami, vycitkami.... a byt uz vyrovnana s tym, ze to proste nevyslo....
take ako vy, ze to uz maju upratane hlavne v sebe, vo svojom srdci, mysli.... gratulujem a zaroven aj dakujem za posilu...
mate tu teda zaujimave temy!
Hlboky obdiv, Daniala, k takemu zmyslaniu ! Nech sa vam dari.
Musim len dodat, ze cosi podobne/rovanke sa moze stat v kazdom mazelstve, rozdiel je asi v tom, ze poniektori chlapy su schopni sebareflexie, prehodnotia rutinu, co nastala a su schopni urobit nejaku vyhybku v mysleni aj konani.
Svetlanka,mas pravdu ked citam nase reakcie a temy tak ako som uz spominala aky by sme boli skoro kazda vydata za jedneho chlapa.....ak je to tak ako pises ze chlap sa zamysli nad tym vsetkym a hlada riesenie tak to berem..ale ak je chlap presvedceny o svojej dokonalosti a bezchybnosti a kaze ti zamysliet sa nad sebou tak v tom pripade nije co riesit.Taky nestoji zato aby som vobec uvazovala nad vratenim sa do starych kolaji.lebo ked postavis novu lokomotivu na stare kolajisko aj tak sa po case vykolaji...........
Daniela, uplne suhlasim. Konala by som na tvojom mieste zrejme velmi podobne.
Aj ked, ja mam /mala som vzdy skor tendenciu spominat nerozlucnost manzelstva v zmysle, ze sme si to slubili na cely zivot. Dnes uz to vidim trochu inak - kazdy den treba ten slub stale obnovovat, stale sa rozhodovat pre spolocny zivot.
Niekto to aj nekde napisal - asi najdolezitejsie je, ze kazdy (asi ) chceme mat pri sebe cloveka, co nam rozumie, chceme s niekym zdielat intimnu blizkost (v tom je zahrnuty aj sex, ale nie je to len sex), byt s niekym jedno. Ked sa nam toho nedostava, nastava problem. Bud sa toho chcenia zriekneme v prospech inych veci (ako uchovanie spolocnej domacnosti kvoli detom, strach z kroku vpred, ....), alebo sme nutene odist.
Dnes uplne schvalujem moznost dva, lebo uspokojujuci vztah s partnerom je myslim snad to najviac, co moze clovek v tomto zivote dostat a dosiahnut.
Asi tak dako to je...predovsetkym sa treba citit v bezpeci a hlavne vediet,ze sa mas o koho opriet vyplakat sa na pleci a v noci vopchat studene nozky pod jeho perinku......no nemam pravdu?
drvivá väčšina tých "zlých" chlapov si lieči na svojej žene komplexy a najhoršie na tom je to, že tá babenka, čo ho miluje mu všetko uverí a on neuveriteľne dokáže manipulovať, stavať na nej svoj imidž....aj ja som si myslela, a mám to z domu že žena má dovoliť, súhlasiť, posluhovať, byť tá horšia, škaredšia, menej úspešná, neschopná...a iba on vie, čo a ako....ja som svoje názory nehovorila takmer 14 rokov, alebo sa nápadne podobali mužovým, nehovorila som, čo ma bolí, čo ma trápi....potláčala som sama seba...dnes sa učím odznova v kľude prezentovať svoj názor, zaľahnúť, ak mi je zle, povedať ked sa mi niečo nepáči, najprv sama preddýcham a potom v kľude poviem toto a toto sa mi nepáči, toto mi už viac nepovedz, neurob....zo začiatku sa veľa ľudí čudovalo, nechápali kto som, čo sa so mnou deje, ved ona bola taká milá, bezproblémová....priznám sa, mám ešte problém s niektorými ľudmi, im povedať niečo priamo do očí, ale raz sa jedna moja kolegyna vyjadrila k určitej veci slovami..."ja som už veľká, ja si už môžem povedať, toto nechcem a nebudem to robiť...." teraz už viem, že som vlastné pocity, potreby a emocie zakrývala pre pohodlie druhých, ale už za chvíľočku si budem môcť povedať, "ja som už veľká...."
takzvaný prerod...a ako vraví jedna teta: pôrod...ževraj niektoré ženy sa znova porodia a vychovajú a potom sú už normálne
r.r.
Krasne si to napisala yayka....som na teba pysna ..
krásne yaya a výstižné tak ti želám nech si uč velká čoskoro. ahoj pekný den
ďakujem za túto tému, som na teba hrdá!
už som si myslela, že som jediná s týmto názorom. aj mňa vytáčajú večne sa opakujúce rady vo všetkých ženských časopisoch: kúpte si sexi bielizeň, nechajte ho vyrozprávať sa o práci, vymasírujte ho voňavým masažným olejom
a t ovšetko ako PREČO?? aby sme si ich zaslúžili?!
Držím palec
Lesana, dalsie stadium vyvoja je, ze uz ta take veci ani vytacat nebudu Urobis, ked uznas za vhodne ...
Lesana, že prečo? Lebo sú to veľké deti... ...ale chápem tvoje pocity, tiež ma porážalo
r.r.
Svetlanka dobre hovoríš. Každá si musíme prejsť asi tými štádiami. Najprv sme naštvané ako Lesanka, že prečo by sme mali, keď sa nedostáva nám - no na zabitie, potom príde rozsvietenie v hlave a možnosť voľby, buď ho rešpektujem a dokážem sa povzniesť, alebo sa ho vzdám. Posledné asi to najmúdrejšie štádium je to Svetlankine, robím to, čo chcem a kedy chcem ja a vtedy ťa nehnevá, že aj on to tak robí. Nečakať nič a dávať všetko, ale vtedy keď mám chuť to spraviť. Toto je dobrá myšlienka Sveti....
Vtedy sme v láske slobodní a slobodne ju môžeme dávať, lebo chceme
myslela som to cisto pragmaticky - sami sebe skodime, ak si este zlost sposobujeme vdaka "radam z mudrych casopisov". Ono to vyzera byt totalne jednoduche, ale viem ze nie je.
Ja som isla napr. vcera taxikom. Ponahlala som sa po deti a hovorim si, ze uz teda vobec nemam chut bezat, ze si zoberiem posledny kus cesty taxik (elektricka isla o 4min). Teta na mna pozrela, trochu jej asi nesedel prizvuk a moja neistota ohladom nazvu ulice, ale presne som vedela, kde to je, chodim tam denne.
No pointa je, ze teta na jednej dolezitej odbocke isla inou cestou, ako by som ocakavala. Asi sekundu som vahala, ci jej nemam poradit, aby isla inak, bolo by to zrejme rychlejsie. Nezvladla som to. A skutocne sme stali snad na kazdom semafore, co bol na ceste, celkovo asi 3-4 kusy, kym na ten druhej ceste su myslim 2. A este pomalsia premavka ... no proste, bola som tam skoro tak neskoro ako tou elektrickou. Chvilu som bola nahnevana na seba, co som sa neozvala, potom na nu, ci ma nahodou netaha za nos, potom si si povedala kaslat na to, ked nie som schopna si to s nou vydiskutovat, tak predsa nezostanem nahnevana! Navyse ked fakt neviem, ako to ta pani myslela . mozno mala naicistejsie umysly a fakt si myslela, ze to tak bude rychlejsie ...
nabuduce uz viem, ze sa mam radsej ozvat, alebo ist mojou osvedcenou znackou
...a peši si skúšala Svetlanka, kondička nič...ja kam môžem a dosiahne mi čas aj peši radšej idem kvôli týmto stresom. ale prišla si načas nie? :-}
kondicku nemam najhorsiu, len raz za cas uz mam plne zuby nestihania, tak si sprijemnujem zivot
..dobre si to poňala, treba sa aj šetriť občas...a čas? Ten je, neboj, na staré kolená nám ho bude aj veľa, už sa teším, mne tiež vždy chýbajú tri - štyri minúty...poznám..:-}
teda drahuska, tomu s tym casom ja nejako neverim stale mam pocit, ze keby som mala casu 2x tolko, tak ho viem zase do tesnotky vyplnit. to bude asi moj problem ...
fakt ani neverim, ze na stare kolena sa budem nudit. nepamatam sa, kedy som sa nudila naposledy ... vzdy si cosi vymyslim, ked mam minutku volna asi choroba.
Ale uz si viem aj vo vani polezat, raz za mesiac, povedzme
Vidis, teraz som si spomenula, ze som si pred casom slubila, ze budem chodit sama (aspon raz za mesiac) do sauny ... musim si to niekde napisat !!!!!!
...napíš, aby si to splnila, každé predsavzatie je dobré. Ani ja neverím, že budem mať čas sa niedkedy nudiť. akoby si o mne hovorila. Ja by som musela žiť dva životy, aby som splnila, čo si všetko vymyslím, ale mne sa to tak páči. Len sa nesmiem preto nervačiť. Bude, bude, nebude, nebude, svet sa točí ďalej. Ale keď mi niečo vyjde ako si plánujem, to si tak bublem spokojnosťou. Mamička mi vždy vraví, daj si tie tvoje plány do poradia dôležitosti, lebo naraz to nestihneš. To je zas môj zlozvyk, potom sa stane že nedokončím ani jedno ani druhé. Ale aspom je veselo.....Príklad, mám od pondelka týždeň dovolenkya chcem
vypratať tatkovi veci z izby,
vymyľovať izbu,
nájsť si nejaký lacný pekný vyhovujúci nábytok,
kúpiť ho,
poskladať a umiestniť,
nasťahovať si tam veci,
vybaviť si trvalý pobyt,
vybaviť si novú občianku,
vybaviť si ŠPZ na auto,
zrušiť v dedine trvalý pobyt a mandát poslanca,
navštíviť svokru a vážne jej to vysvetliť (to bude ťažké),
dokúpiť deťom tričká do školy...
No končím, ale plánov je dosť, len ten týždeň bude asi málo....ale nemám z toho ťažkú hlavu, treba si vždy spraviť to poradie....potom je to o.K.:-} :-} A pritom odpočívam, keď som s deťmi na ihrisku, toto som doteraz nemala, lebo na dedine ich vypustíš a večer zaženieš, akúpeš a dáš spať. Celkom sa mi to páči a oni si to zrazu obľúbili, že som tam s nimi...a ja mám čas na knižky...
toto mi niečo pripomína, aj ja chcem stihnúť za deň x vecí hoci tuším, že je to nereálne a nikdy nie som spokojná s tým "málom" čo skutočne stihnem a potom sa sťažujem večer, že nestihla som to a to a ešte to som chcela..... neviem sa sama seba pochváliť, takže očakávam od partnera, že mi povie, ale veď si urobila toľko iného... no dočkám sa len výčitiek, že čo som celý deň robila, neviem využiť čas a mám len deti na starosti a pod. tak si teraz uvedomujem, že veď on nevie, čo všetko som urobila a opäť sa prejavuje len jeho marťanská povaha, že počul problém (nestíham), musí ho riešiť (riešenie - inak zadeliť čas). ale ja som z Venuše a chcem len vypočuť. prichádzam na to, že spokojný so mnou bude len vtedy, keď budem ja spokojná sama so sebou. kedy to bude??? :-/
Keď sa ty tak rozhodneš...a povieš mu, miláčik, aký si mal deň, ja som toľko toho postíhala a som príjemne unavená, ale spokojná.....:-} Myslíš, že by si to zvládla, lebo na túto chorobu inak nevyzreješ, ver mi , aj Svetlanka ju má aj ja.
aj ja s tym suhlasim...netvrdila som,ze to nerobim..ale ze preco by som to mala robit koli niekomu!!!!!!presne tak svetlanka ked mam chut tak to urobim!!!poznam jeden manzelsky pripad ona neskutocna barbia stale upravena rano vstavala 2 hodiny skor aby ju manzel nevidel neupravenu, oblecena podla najnovsej mody,zobala len zrnka aby nahodou nepribrala!!a viete co sa stalo???jej milovany manzelik ju opustil koli babe,ktora mala par kg navyse v teplakoch a siltovkou na hlave..takze nieje to len o tom!!!Podla mna je to vsetko individualne hlavne je citit sa sama sebou,uvolnit sa a byt pozitivne naladena sem tam vybuchnut dat zo seba von vsetko co nas zoziera a byt zo sebou spokojna.....vravi sa ze clovek by mal byt vecny optimista tak ma napada tento VTIP...PESIMISTA SA ZAHLADI NA SVOJE MUZSTVO A POVIE "DAKO BIEDNE MI STOJI..OPTIMISTA SA ZAHLADI A POVIE "AKO KRASNE MI VISI
to musí byť ozaj optimista, taký aj existuje? Tomu by som tuším ani neverila
ved ani ja ale tak dobre sa to cita
No, babenky, mňa na tých "dobre mienených radách" vytáča skôr to, že toto nie sú rady na riešenie problémov vo vzťahu. Resp. aj ja sa rada upravím, zájdem ku kaderníčke atd - pre svoj dobrý pocit, ale ak je v niektorom z tých nemenovaných časopisov napr. problém: žena je na MD s bábätkom a muž ju podvádza, rada: upravte sa, choďte ku kaderníčke, buďte trpezlivou poslucháčkou, vymasírujte ho po príchode z práce - no tak vtedy sa mi chce zvracať:-/
Štve ma skôr to, že nám je vtĺkané do hlavy, že napr. aj také niečo je v konečnom dôsledku naša chyba, lebo však keď chudák manžel príde domov, nájde neupravenú manželku a v noci sa budí na detský plač, je "pochopiteľné" že hľadá útechu inde.. Ja som týmto kalerábom nikdy neverila, ale koľko žien sa podľa toho radí?
Drahuška a toto bola stobodová myšlienka:
"Nečakať nič a dávať všetko, ale vtedy keď mám chuť to spraviť."
trochu tvrdé a sebavedomé, ale ja sa učím tak fungovať. a sú ľudia pri ktorých to robím rada stále...
Lesana, uplne s tebou suhlasim! Riesenim je mozno povedat kazdej zene, co s tym ma problem, aby tie dobre rady proste nepocuvala, ked nechce, ked sa k tomu citi donutena.
zdravím všetky naničmami,náhodou som sa dostala na túto stránku a veľmi ma zaujala.Čítam si vaše príspevky a reakcie.Preto by som sa chcela s vami podeliť o moje skúsenosti z poslednej doby.Tak ako väčšina z vás aj ja som prežívala manželskú krízu.Pred dvomi rokmi to vyvrcholilo a vo mne sa naštartoval dáky náhradný zdroj o ktorom som ani nevedela.Miesto toho aby som rozmýšľala prečo je môj manžel taký sebec.Prehodnotila som samu seba.Kto vlastne som?Tiež som hľadala útechu pri kamarátkach poväčšine mi každá radila to čo čítam aj tu.Kúp si niečo na seba,zmeň si účes,buď sexi...........Ale moje vnútorne pocity mi to akosi nedovoľovali."Ja sa mám starať aby som bola príťažlivá pre muža z ktorým som bola 20 rokov?Ktorému som zabezpečila pocit domova?pomáhala pri budovaní jeho kariéry?Denno denne či pršalo,alebo pražilo chodila z dcérou po krúžkoch.Zarábala aj pomimo práce.Držala hubu keď prišiel pán z práce,lebo nemal chuť počúvať moje táraniny,nezavadzala pri telke keď pozeral svoj šport...........Tak to asi ťažko!!!!!!!!!Ak ma nevidí a nechce takú aká som pod svojim obalom tak nemá zmysel vymieňať obal.Je to len a len v ňom!!!Je to jeho problém a ten nech si rieši sám!!!!Dva roky mi trvalo kým som dostala na povrch čo som v sebe potláčala.presne ako niektoré z vás strach zo zlyhania keď neurobím to alebo to......Veľmi mi pomohlo keď som si dala vypracovať numerológiu tam som sa dozvedela aká som čo sú moje plusy čo mínusy jednoducho taká som a nebudem to meniť a hlavne nebudem sa dať meniť!!!Podľa mňa problém nastáva vtedy keď on či ona chcú partnera meniť na svoj obraz.Možno sa to na určitú dobu dá,ale raz príde deň "D"a vtedy to vybuchne a potom si kaladieme otázku...ČO SA STALO?PREČO JE ZRAZU INÝ?......a ešte veľa,veľa zbytočných otázok,trápení a súžení a stačí len brať toho druhého taký aký je aj z jeho kladmi a mínusmi.Len problém je v tom,že LÁSKA BÝVA NIEKEDY SLEPÁ.A keď prídu všedné dni sa pýtame:" kto je ten cudzinec čo pri mne býva"????Preto by som každej z Vás ktorej záleží na zachovaní manželstva či priateľstva radila spoznajte svoje polovičky skúste si dať vypracovať napr.numerológiu možno zistite,že niektoré veci ktoré sa Vám zdajú jednoduché sú pre vášho partnera neúnosné.a potom je to len hranie zo slovíčkami.Niekedy záleží akým spôsobom tú danú záležitosť podáme.......
a poviem vám som šťastná našla som sama seba a pri tom hľadaní mi prišiel do cesty"ON"človek,ktorý ma berie takú ako som nezáleží mu,že mám dake to kilo navyše,že nenosím sexi bielizeň aj keď niekedy si dám
ale našiel vo mne MŇA!!!!!!!!!Myslím si,že takto to malo byť a neriešim čo som mala urobiť a neurobila.Riešim čo chcem urobiť a urobím.A keď je to zlé tak si poviem no sorry na budúce to už neurobím.Hlavne nebanujem.No čo stalo sa.Nedovolte pocitu viny,aby sa usadil vo vašom vnútri lebo je to nenažranec za chvíľku by vás zožral!!!!Tak vám prajem všetkým pekný dník.......
Ešte k tomu,že s manželom sa rozvádzam pretože si ma nezaslúži!!!ANO TAKÁ SOM SEBAVEDOMÁ