zufalstvo

Jaj, moja (brokenheart)!

Tu sa ľahko radí, ťažko spraví...
Píšeš, že manžela ľúbiš a teda nechceš o neho prísť. Predpokladám, že vieš spoľahlivo, ako sa veci majú. Ak nie, v prvom rade sa ubezpeč, či si len nepodľahla nejakej panike. Veci často nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú.

Ale ak to vieš presne a nechceš robiť cirkus s manželom - dobre uvažuješ. To by teraz narobilo viac škody, ako osohu.
Budeš sa však musieť zahrať na detektíva. Hlavne potrebuješ vedieť, ako dlho celá záležitosť trvá a ako je vážna - či to manžel berie len ako veľmi čudný druh zábavky, alebo je zamilovaný...

Ak je zamilovaný a trvá to krátko, máš veľký problém. Správne cítiš, že robenie talianskych scén nijako nepomôže. Budeš potrebovať anjelskú trpezlivosť, aby si to zvládla. Buď na manžela milá, snaž sa, aby vždy, keď príde manžel domov, bolo upratané, dobre navarené, deti spokojné, proste všetko v poriadku. A urob si potom program pre seba. Aj keby si sa mala prechádzať sama po meste, alebo v parku - rozhodne sa pekne uprav a choď von. Alebo sa prihlás na cvičenie, choď plávať, na kozmetiku, ku kaderníčke - čokoľvek proste, čo ti aspoň trochu uľaví na duši.

Najlepšie by si spravila, keby si zašla aj do manželskej poradne - tam sa môžeš vyhovoriť, vyžalovať a ešte sa môžeš spoľahnúť, že to nikde nebudú dávať k dobru. A bonus navyše - pomôžu ti s riešením celej situácie.

S manželom sa porozprávaj až potom, keď sa bude minimálne zdať veľmi pravdepodobné, že tá druhá už pre neho nie je zaujímavá. A potom si treba pohovoriť, prečo k tomu prišlo, ako ďalej... Ale to je asi ešte ďaleko... A možno dovtedy prídeš na to, že už o manžela nestojíš...

Držím palce, aby si to zvládla...

Ahoj Magic!Neviem si predstaviť aké to je byť v tvojej situácii,ale celkom dobre nechápem ako s tým chceš niečo urobiť, keď on ani nemá vedieť, že ty o tom vieš.To sa mi takýmto spôsobom zdá fakt neriešiteľné.Ja osobne by som to nevedela riešiť inak, než sa o tom otvorene porozprávať (a v mojom prípade by to bol skôr krik a rev než rozprávanie...).Možno máš strach, že to potom dopadne zle, ale byť v takej neistote, či ťa ešte ľúbi a prečo to vlastne robí je pre tvoju psychiku určite horšie ako sa o tom rozprávať.Ty by si asi potrebovala nejaké "kúzlo",ale bohužiaľ nemáme na sklade. A čo ak sa mýliš a nie je to tak ako si myslíš? Ja naozaj nevidím iné riešenie ako spýtať sa ho na to.Držím ti palce!

No takže...intenzívny stav zamilovanosti trvá tak rok, rok a pol...no ak sa Ti magic podarí to ustáť s chladnou hlavou počas tohto obdobia máš veľkú šancu vyhrať...dokonca by som povedala že vyhráš sama nad sebou...Teóriu som aj ja ovládala. nechcela som robiť cirkus a výčitky, ale nakoniec aj tak vždy zvíťazila moja úprimnosť...ˇUprimnosť mi hovorila, že sa hnevám, že je to takto na hovno s prepáčením, a často som si vedela povedať, že ja teda čušať nebudem a nebudem sa tváriť ako pštros ktorý strká hlavu do piesku...Toto náš vzťah doviedlo až k nášmu rozchodu. Ale paradoxne som na tej ceste našla samú seba...Neviem ako poradiť...Môj chlap je fajn, ľúbim ho, ale nikdy mi nestál za to aby som sa tvárila, že o ničom neviem, nič ma netrápi, nebolí a ja som tá veeeľmi statočná...Nie,som slabá, uvrieskaná keď mi niekto ubližuje a nenechám si "srať" na hlavu...Ale som to ja...neviem či ktorýkoľvek chlap stojí za to aby sme boli až tak silné, že sa v takejto situácii budeme tváriť že my sme tie silné...ja som to nechcela, nevládala...mala som strach z toho že keď to zvládnem raz, že toto bude môj chlap považovať za samozrejmosť a v živote si dovolí ublížiť znova, a znova, a znova...

No o tom ubližovaní znova a znova a znova som nemyslela len na neveru...všeobecne som to myslela...tak že my ženy vo vzťahoch dokážeme oveľa oveľa viac chápať a oveľa viac byť empatické...lenže...prečo by takým nemohol byť aj chlap...prečo sa podvádzaná žena snaží udržať vzťah, prečo to nie je tak že chlap si rozkáže, odmiluje sa, urobí aj nemožné len aby neprišiel o jeden už fungujúci vzťah...Ja som si kládla príliš veľa otázok na tejto ceste, otázok ktoré mali hlbší význam ako len to či môj chlap so mnou ostane...A tiež som nechcela o manžela prísť...ale nechcela som ani startiť samú seba...Na prvý pohľad sa to nemusí zdať, pretože môj manžel odišiel, ale obaja sme získali oveľa, oveľa viac...proste je to ťažko opísať, ale teraz keď je manžel mimo tak oveľa viac cítim že mu na mne záleží, že sa vždy môžem naňho vo všetkom spoľahnúť,je to skvelý tatino, stále sa vieme spolu smiať, dokážeme si pomáhať...Osobne som nechcela aby manžel so mnou ostal a ja by som si po zvyšok života musela dávať pozor na svoje reakcie, aby som mu náhodou nepripomenula niečo čo ma hlboko ranilo, ale som to pred ním nikdy naozaj do hĺbky neprežila...Keď sa raz vráti tak si budem takmer istá že miluje vo mne aj tú diablicu ktorá sa vedela tak straaaašne hnevať, hnevať sa práve naňho...Ale tieto moje slová asi najlepšie dokáže pochopiť asi len Ribišška, či po starom keywestík...

Neviem si dosť dobre predstaviť ako fungujú páry ktorým sa stalo niečo podobné a nikdy v skutočnosti naplno neprežili a nepodelili sa o bolesť ktorú partner spôsobil...Asi sa na to dívam z nejakého iného konca...Manžel síce odišiel, je tomu už takmer rok čo žijeme oddelene, ale ja až teraz čo to celé trvá takmer 5 rokv cítim, že konečne pomaly začíname otvorene komunikovať o celej situácii, aj o bolesti...Aj predtým sme spolu komunikovali, ale bola to komunikácia cez bolesť...teraz je to tak úžasne uvoľnené...je to ako rozprávať sa o svojej bolesti s niekým komu úplne dôverujem a pritom je to práve ten človek ktorý ublížil...je to zvláštne krásny pocit, ktorý som doteraz v živote nezažila...

No to sa nedá zachraňovať vzťah keď je chlap totálne zamilovaný...to si treba začať vážiť samú seba a dopriať si to na čo nebol doteraz čas- koníčky, kozmetika, kaderníčka...A kedysi som čítala jeden príbeh, kde podvádzaná manželka zobrala všetko najšpinavšie prádlo, smrdlavé ponožky a špinavé slipy dala pekne navrch, zabalila do balíka a poslala to manželovej milenke s tým, že keď sú si už taký blízky že mu treba aj špinavé prádlo oprať...milenka stratila záujem a manžel sa veeeľmi rýchlo odmiloval...

No ja som mala chuť manželovu kolegyňu zdrapiť za vlasy a vyhodiť ju z kancelárie a narobiť jej riadnu hanbu vo firme...ale som si istá že toto by manžel fakt nepredýchal...a asi by som si tú hanbu urobila viac sama sebe

No, dievca,ja ti teda nezavidim. Vo vsetko su vacsinou dvaja a zaklad zrejme je pokial tvoj muz nie je zaletnik od narodenia, ze mu doma nieco pri tebe chybalo. Mozes sa pokusit zistit co a dat mu to, trebars viac spolocne travenych chvil pri nejakom sporte. Ale urcite by som si najprv zistila v akejfaze zamilovanosti prave je. Pokial je zamilovany ako somar do kopy sena, nepomoze nic, len cas a ten ako ti radili dievcata vyuzi pre seba.
Viem, strasne sa dobre radi, ale tazko tak aj kona, lebo hlava je horuca a srdce bolave.
Ja som mala priatela a ked som zisitla ze ma podvadza, spravila som obrovky ale obrovsky cirkuks a lietali aj facky. Mne sa sice ulavilo, ale nestalo to za to, lebo som sa ukazala len ako furia a zhodila tak sama seba. Takze touto cestou radsej nechod. Budem ti drzat palce

Uf,ťažká situácia,pred niekoľkými rokmi manželovi zavolala naša spoločná známa a zisťovala či je u nás jej manžel a zároveň sa vyplakala v telefóne.Jej manžel asi tušil že ho kontroluje,tak sa občas ukázal aby mal aliby,ale keď mu frajrka volala keď bol s manželkou napr.na návšteve a on neváhal prejsť od manželky k frajerke pol republiky,tak to bola ozaj sila.Vrchol frajerky bol keď písala manželke sms-ky že už oňho prišla.Poradili sme jej aby poslala frajerke špinavé prádlo,nech mu teda aj operie a nie si s ním iba užívať.Nakoniec sa od manžela odsťahovala a podala žiadosť o rozvod,na čo sa on zbadal a umravnil.
V jednom slovenskom filme manželky manželov sexuálne uhnali,tak nemali síl ani nikam zahýbať.Želám veľa pevných nervov a síl!

Ahoj Magic, nemozem ti radit ,ale mozem ti napisat co by som ja urobila inak. Ja som tiez prisla na to ze mi je muz neverny. Zlozilo ma to na kolena tak, ze to zo mna muselo von, nedalo sa tvarit ze sa nic nedeje. Takze v ten den ked som drzala vypis z jeho telefonickych hovorov kde bolo od 5 do 20 smsiek denne na to iste cislo, som isla za manzelom. Vtedy mi priznal, ze si len pise s kamaratkou - co ine mu zostavalo. Povedal ze to trva dva mesiace a su to len smsky. Naozaj som sa mu pokusala verit, ale po prestudovani vypisu hovorov som si vsimla ze kazde rano, kazde !!! bola bud sms alebo 1 az 2 sekundovy hovor. Trvalo mi dlho kym som si uvedomila, ze on vlastne chodieval skoro kazde rano k nej a tie kratke hovory boli "uz som dole - otvor mi". Potom som zistila ze to netrva dva mesiace - ale pol roka.
A co by som spravila dnes inak ? Nic by som mu nepovedala a tvarila sa ze je vsetko v pohode, a sledovala by som ho, a vsetko si skusila pozistovat - aby nemohol zapierat. A preco ? Aby som vedela pravdu, ako to bolo, co bolo, preco to bolo. A az potom by som sa rozhodla ci mu dam este sancu alebo nie - samozrejme iba vtedy ak by o nu stal.
Urcite nehladaj kde si spravila chybu, ak sa tak stalo tak ste v tom obaja - a ty si si nasla tiez niekoho ineho ?? Myslim si chlap nemusi byt vo vztahu nestastny alebo malo pochopeny aby si nasiel milenku. Prilezitost robi zlodeja....
Drzim ti palce naozaj velmi, lebo viem cim prechadzas, bude to tazke ale vydrz - tu pomoze len cas. Mne sa to stalo asi tak pred rokom, sme stale manzelia, a tento rok som dostala od svojho manzela tolko pozornosti, lasky, komplimentov ako uz dlhe roky nie. Aj on si uvedomil ze bezo mna nechce byt a je ze neviem byt bez neho. Ale aj tak to stale boli, sme tam je slzicka. Ostava mi len dufat ze nam to vydrzi aj dalej.
Keby nieco pis, ulavi sa ti.Vela sily.

nejak som nečítala tieto príspevky chcem sa ťa len spýtať prečo to manžel nemôže vedieť, že to vieš??? Nie je lepšie mu povedať čo máš na srdci ako to v sebe dusiť??? Ak budeš mlčať tak sa budeš len sama zožierať a hlavou ti bude určite behať neskutočne veľa otázok ( hlavne vtedy keď nebude pri tebe a ty sa samej seba budeš pýtať či nie je náhodou s ňou). Inak ťa obdivujem, že hovoríš ešte o láske k nemu. Moje city by asi po manželovej nevere trošku ochladli. Už by som mu neverila a stále by som ho podozrievala no a taký vzťah by pre mňa nemal zmysel.

magic,
mohla by si sem napisat viac podrobnosti? napr. ako dlho ste s manzelom spolu, ake stare mate deti, aky bol vas vztah predtym, nez si zistila jeho neveru a nakoniec co vlastne o tej nevere vies? pretoze z tvojho vyjadrenia mam pocit, ze sama nie si ista, ci ti neverny naozaj bol.

Ja nechápem, prečo sa chceš tváriť, že NIČ nevieš??? Viem, že krik asi nepomôže, to sa "chudák" chlap ešte utvrdí v tom, akú má HROZNU ŽENU ... ja som tiež raz zažila, že teraz už manžel, ma chcel nechať pre inú. ale som ani nejako nekričala, ale ticho som rozhodne nebola. no možno som bola trošku hysterická ale potom som mu povedala, že je koniec a prišiel sám. pár krát som oľutovala, že som odpustila ale v podstate určite nie. som rada,že sme spolu. už máme krásne dieťa a momentálne nám je fajn. krízy sú skúška vzťahu - ale môžu ho aj úplne oslabiť a potom je to o ničom.

Nooo ja ti tiež musím povedať, že tváriť sa že NIČ je fakt úúúplne totálne na nič, len sa budeš zožierať a ak sa to v tebe nazberá, tak jedného krásneho dňa mu v afekte pichneš do chrbta sadu nožov...
Tak pravdu ti poviem...môj muž si nemyslel že je na nevere niečo zlé, dokonca po tej jednorázovej záležitosti sa chcel s dotyčnou ďalej stretnúť v Prahe a sám povedal,že keby niet toho že vidí ako moc mi ublížil...tak v tej svojej hlúposti pokračuje...
Ja som nebola ochotná mu odpustiť, po pravde som chcela vziať malú a odísť, to on začal plakať a prosiť....ja som bola tvrdá jak skala...
Je pravda že teraz fungujeme na lepšej úrovni ako predtým, aj keď nemôžem povedať, že by ma to citovo obohatilo....

Ach.. páči sa mi, čo radia dievčatá.. lydusha, georgina.. Niečo také by som asi skúsila aj ja, ak by som naozaj o manžela tak veľmi stála, skúsiť mu ukázať, ktorá je lepsšia Myslím si, že nevera nie je koniec sveta... Ale to záleží len a len na konkrétnom človeku... Na konkrétnej magic a jej manželovi... Neviem, či by som sa ja cez to ajv budúcnosti prehrýzla, mám neskutočný talent na oživovanie spomienok, hlavne tých zlých, a nedobrovoľne, v snoch, po rokoch sa mi vracajú niektoré veci, takže pre mňa by to bol nezmyselný boj, asi by som na to neprestala myslieť...
Ale ak to magic dokáže, a držím jej palce, tak klobúk dole

neviem..dako som sa nedocitala...ako si na to prisla,ze ti je neverny?????

uf, môj zdravý rozum mi vraví: spýtala by som sa drahého a to v kľude aj keby som sa musela premáhať ako slon, čo by na to povedal, že som ho podviedla?! Jednoducho: "miláčik, bola som Ti neverná".....a odišla by som! a fungovala ďalej. Nehovoriac o pocitoch, ktoré by som v sebe dusila.
A uvidíš ako zareaguje. A potom by som čakala na jeho otázky a na všetko by som odpovedala: "a Ty si to ako riešil?, a Ty si prečo neoodolal?, ....a ver mi, že by si vedela viesť komuníkáciu s ktorou by si bola aj Ty prekvapená, CHCE TO ODVAHU!!!! Vydrž a urob "krížový výsluch" po Tvojom "akože priznaní"...

No mamika tak toto vyzerá byť super taktika...

Zachovat si chladnu hlavu a tvarit sa ze sa nic nedeje je asi velmi tazke, ale co tak dohodnut sa s najlepsou kamaratkou, ktora by ti posielala hoci kazde rano kratke zalubene smsky alebo popripadne sem tam nejaky taky tajuplny telefonat tak aby nieco manzel zacal tusit? Mozno ked si uvedomi ze ta moze stratit tak ho zalubenost prejde a zacne o teba bojovat. Skus pouzit jeho zbrane, aj ked len vymyslene

dievcata,je pekne,ze sa snazite magic poradit co ma robit..ale mne stale uteka pointa....citujem "prave som zistila, ze mi je manzel neverny. ale nemozem a nechcem mu to vyhodit na oci." ako zistila???? nieje to od agentury JPP??????...magic..vyjadri sa k tomu podrobnejsie...

Ahojte no neviem ako to napisat, ale neverny muz uz nikdy nebude verny, taki sa uz asi prestali rodit a myslim si, ze ked uz sa take nieco deje a nijako tym zena, s ktorou pravoplatne je netrpi alebo nepostrada je najlepsia uplna nevedomost byt ako keby hlupa o nicom nevediet, ale byt stastna. Mala som vztah 3 a pol roka partner ma podvadzal bola som pre neho prvorada, nic som nepostradala ani cas, ktory so mnou travil, ani jeho lasku ale trapila som sa lebo som o tom vedela, ale nedokazala som to nijako zmenit to jednoducho nejde, az ma zacal podvadzat s jeho 18rocnou dcerou tak to uz bolo na mna vela zamiloval sa do nej najprv sa so vsetkym priznal, ale potom poprel a povedal ze som si to vsetko vymyslela ja a spavaju spolu doteraz ja mam voci nemu aj on voci mne nejake povinnosti pracovne preto by som chcela udat ho neudat alebo co mam urobit mam im fandit nie je to chore?

otec s vlastnou dcérou???? to teda je choré... je to incest a vie o tom jej matka?...ja by som to asi začala riešiť týmto smerom...