Ostatné

Naozaj nechápem na aký pohon funguje moja čochvíľa sedemesačná dcéra. Papať papá, celkom slušne, ale jej spánok počas dňa je naozaj symbolický (niežeby v noci spala nejak extra) Jej denný spánkový priemer je asi trikrát denne dvadsať minút, s malými odchýlkami. Zaspáva veščer o osmej, pripadne neskor a vstáva medzi šiestou a siedmou, asi s dvoma a viac dopingami.

V septembri nastala u nás v rodine veľká zmena. Naša hviezdička začala chodiť do škôlky. Veľmi som sa toho bála, ako som už spomínala, je to dosť introvertné dieťa, kolektív moc nemusela. No čo vám budem hovoriť, celé leto som ani jesť nemohla. Ale Lucku sme na škôlku pripravovali už celý rok, kvôli plnému stavu, tomu, že som stále doma na MD a plus to, že Lucka je decembrová, nastupovala do škôlky ako 3 a 3/4 ročná, ten rok predtým nám ju zo spomenutých dôvodov nezobrali.

Susede odnaproti sa pred týždňom v stredu podvečer narodilo bábätko - Maťko. Predvčerom prišli domov. Keď sme im zazvonili, ako neviem koľká návšteva v ten deň, otvorila nám Majka, Maťkova mamina.
Napriek zrejmej únave, bola usmiata, po "bejby blúz" ani stopy. Oblečená v širokých gatiach a manželovej ležérnej košeli. Musela som sa zasmiať, podobnú som totiž vyfasovala od svojho po návrate z pôrodnice. No to už bolo pred dvoma rokmi. Rozopnete vrchné tri-štyri gombíky a hľadoši sa môžu dosýtosti nadájať.

Takmer všetky máte deti, ale dvojčatá som mala iba ja. Chcem Vám napísať, aké to je mať dvojčatá. Začnem tehotenstvom. Hneď od začiatku som tušila, že niečo nie je v poriadku,lebo zle mi bolo za dvoch, priberala som akosi viac a keď sa prvý krát pohli - sa moje tušenie skoro porvrdilo. Na sto perc. sa mi to potvrdilo v decembri na ultrazvuku. Preplakala som cestu domov. Doma sme plakali aj s mammou,lebo mužovi už vtedy šibalo. Nevedela som čo si počnem s troma malými deťmi.

Pupočnú šnúru mal na starosti manžel, aj keď si to teraz nejak neviem vybaviť, ale viem to, lebo mi to povedal. Hovoril tiež, že bol prekvapený, aká bola tá šnúra pevná a klzká, vraj nebolo vôbec ľahké ju prestrihnúť. V Anglicku sa veľmi podporuje kojenie a malého mi hneď po kontrole priložili k prsníku, ale kašlal mi naňho, len zíval a žmurkal na mňa.

Keď som končila sedemročné ponocovanie pri mojich starších deťoch, myslela som, že už naozaj stačilo. Ale nie, vychutnávam si ho znova. Moja štvormesačná slečna je momentálne svetlejším príkladom. Starší vstávali často a dlho, pilo sa mlieko asi do troch rokov a druhého synátora som musela aj kočíkovať. Zaspávanie ešte horšie, ale o tom potom. Malá slečna najprv vstávala veľmi často asi každé dve hodiny. Časom mala jeden dlhší spánok asi do druhej a potom bola hore každú hodinu a pol. Teraz ju krmím len raz okolo tretej a potom okolo šiestej.

Som neskutočne unavená. Moja trojmesačná krásavica cez deň nespí skoro vôbec, aby som si schrúpla s ňou a v noci pravideľne papá. Už som stará koza na také malé mimino. Mám tridsaťšesť a ani jedno z mojich štyroch detí poriadne nespalo. Som ako námesačná, motám sa, nič nespravím, len hľadám čo by som zjedla. Ja viem, že by som s ňou mala večer zaľahnúť(dnes zaspala o 22,30), keď ja si potrebujem chvíľu vydýchnuť a pripadať si ako človek, nielen uštvaná matka štyroch detí. Pritom fungujem na veľmi úspornom režime, naozaj robím len to najnevyhnutnejšie.

Ani jedno z mojich zlatých detí za mladi veľmi nespávalo. Trojmesačná Martinka sa nenechá zahanbiť a cez deň tiež spinká veľmi symbolicky. To by mi až tak nevadilo, už som si zvykla, aj keď absolútne nič nestíham. Zaráža ma však aký ma krehký spánok. Keby ste ma videli ako zliezam z drevenej, vrzgajúcej postele, kde mi slečna zaspí pri kojení.