Naozaj nechápem na aký pohon funguje moja čochvíľa sedemesačná dcéra. Papať papá, celkom slušne, ale jej spánok počas dňa je naozaj symbolický (niežeby v noci spala nejak extra) Jej denný spánkový priemer je asi trikrát denne dvadsať minút, s malými odchýlkami. Zaspáva veščer o osmej, pripadne neskor a vstáva medzi šiestou a siedmou, asi s dvoma a viac dopingami.
V septembri nastala u nás v rodine veľká zmena. Naša hviezdička začala chodiť do škôlky. Veľmi som sa toho bála, ako som už spomínala, je to dosť introvertné dieťa, kolektív moc nemusela. No čo vám budem hovoriť, celé leto som ani jesť nemohla.
Susede odnaproti sa pred týždňom v stredu podvečer narodilo bábätko - Maťko. Predvčerom prišli domov. Keď sme im zazvonili, ako neviem koľká návšteva v ten deň, otvorila nám Majka, Maťkova mamina.
Keď som končila sedemročné ponocovanie pri mojich starších deťoch, myslela som, že už naozaj stačilo. Ale nie, vychutnávam si ho znova. Moja štvormesačná slečna je momentálne svetlejším príkladom.
Som neskutočne unavená. Moja trojmesačná krásavica cez deň nespí skoro vôbec, aby som si schrúpla s ňou a v noci pravideľne papá. Už som stará koza na také malé mimino. Mám tridsaťšesť a ani jedno z mojich štyroch detí poriadne nespalo.
Ani jedno z mojich zlatých detí za mladi veľmi nespávalo. Trojmesačná Martinka sa nenechá zahanbiť a cez deň tiež spinká veľmi symbolicky. To by mi až tak nevadilo, už som si zvykla, aj keď absolútne nič nestíham. Zaráža ma však aký ma krehký spánok. Keby ste ma videli ako zliezam z drevenej, vrzgajúcej postele, kde mi slečna zaspí pri kojení.
