Pekny den vsetkym.
Vcera bol u nas nadherny den, slniecko svietilo, uz pocut cvirikat vtaciky. Uz sa asi zjarnieva. JUPI. 
Dala som maleho do kocika a sup ho na prechadzku. Maly spachtosko hned zaspal, a tak som si tu prechadzku uzivala sama. 
Ked uz som sa naprechadzala do sytosti, odparkovala som tatosa na terasu v zahrade, kedze este spinkal a isla dnu. O hodinku prisla domov dcera zo skolky. Zacali sa otazky. Mami a preco je Gregor v kociku? Lebo sme sa boli prejst. Mami a preco spinka? a Preco je este von, ked ty si dnu a preco....
...po desiatej uspokojivej odpovedi na jej preco??? mala s velmi váznou tvárou zavalila. "Mami a čo keď pôjde okolo nejaky ĽUD a nam ho zoberie." joj, tak ma to milo rozosmialo. 
Tie nase deti su uzasne s tou svojou recou. Niekedy mam pocit, ze Hviezdoslav sa moze skryt.
Ach tie deturence :-)
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
u nás nebol ľud,ale ľuďá.
si zober aj u nas, akcia, situacia...mimino v kocari, slecna kdesi zarajdana (2 roky), mimino place, ja "nervna" - treba ist domov, volam:
Pod!
- ČOOOOO??? - protiotazka, pomaly z polkilometra
Pod!
- COOOOO???
Pod!
- COOOOO???
Pod!
- COOOOO??? (10x som naratala, Pod! a CO a neznasam slovo "ČO", ked maju vravieť "prosim")
Zurim, ale slušne pokracujem a ukazujem rukou k sebe:
"Prosim ťa, POĎ SEM!!"
- KDEEEEE???
Porazka! Ja hovorim asi ako hotentot...
...a ideme odznova...
Prosim ťa, poď sem!
- KDEEEEE???
... Má ma v paži, koľká som!...Milujem ju! taku aka je!
...aj perlí vseličo, ale zrovna teraz si nespomeniem... a máš pravdu, deti sú úžasné!
...ba, spomeniem...posledna "perla". Vypratavam skriňu, tuho rozmysľam, čo synovi obliecť na hokej, prehadzujem veci, kombinujem, hlava mi praští....baba sa po mne vešia, však sranda, nie? Vravím:
- prosím ťa, teraz ma nechaj, mám RO - BO - TU!
Pozerá na mňa, pohľadom "mame zas šibe", pripraví sa na dalšiu skákajúcu ofenzívua pohotovo odpovedá, podotýkam, že zrozumiteľne, aby mi bolo jasno:
- ty nemáš žiadnu RO - BO - TU! U nás má RO - BO - TU iba TATINKO!
...tak mi treba...ja som doma na parádu...
ty sa mas
ked si doma na paradu
ale snazim sa
a CO - na to som hakliva aj ja, ale tooolko dospelych to pouziva, ze pri mojom synkovi obcas vychovne zamery zlyhavaju
Eva
myslim ze najkrajsie /teda momentalne pre mna, lebo viem ze kazde obdobie je krasne/ obdobie je okolo 2 - 5 rokov ked perlia uzasne hlasky. Ja sa kazdy den tesim co nove vymysli.
Minule isla cez obed spad a isla okolo mojej mamky a ta jej vravi:
" Dobru nocku lea a sladke snicky ti prajem"
ona nic
tak mamka jej vravi: "pod chcem ti zapriat sladke snicky"
ona na to: "mne sa bude dobre spat aj bez toho"
co sa da na to povedat. len
...ak dobre rozumiem... gregor a lea?... veľmi pekné...
lea este nevie povedat r, tak ho vola gegoj. Este ked bol v brusku, tak sme sa rozhodovali ake meno dame. vybrala som gregor a tak sme sa "spolu s manzelom" hahaha
rozhodli. Lea si nevedela rychlo spomenut na meno, a tak starkej hovori. Starka a vies ako sa bude volat babatko: "no predsa BOBOR"
aj mu to meno sekne, lebo zuby spodne mu vysli ked mal 4,5 mesiaca a hryzie ako pitbul. uplne vsetko co mu pride pod ruky. najradsej ma manzelov nos ked sa k nemu zohne. schyti ho za pacesy alebo za usi a už taha do ust. ked raz zahryzne nepusti. aaaauuuu. koli tomu som musela prestat aj s kojenim. betar jeden mohol sa mat. alej aj tak
Ešte na strednej škole sa mi dostala v školskej knižnici do rúk kniha od nejakého ruského (pardon - sovietskeho) spisovateľa, volala sa Od dvoch do piatich. Venovala sa vývinu detskej reči a myslenia vo veku 2-5 rokov. Bola to nádherne spracovaná kniha s detskými skomoleninami a vysvetleniami, ako k nim deti prišli. Už dlho ju zháňam, ale nedarí sa mi ju ani len vygoogliť - predsa len je to 25 rokov dozadu...
a čo knižnice?
...tak určite je to táto kniha, 2,30E...
http://www.podvrskom.sk/antikvariat/325-pedagogika/cukovskij-kornej/133…
tak ty si ina frajerka, dievca
Eva
Crystall, ty si neuveriteľná - ako si ju našla? Ďakujem, ďakujem, ďakujem na sto krát - hneď som si ju aj objednala
...nedakuj, nedakuj, nedakuj.... budeš písať recenziu
Jasne, že budem. Keď knižka dorazí, znova ju prečítam a napíšem
a skutočne pekné mená...my sme sa nakoniec zhodli na Dávid Vendelín a malý je na to hrdý...dievčenské meno sa mi páčilo Laura,ale raz to niekto schomolil na larva,a tak som od toho mena upustila,ale inak je nádherné
ked bola mensia tak hovorila pančuškám "pačunky", teraz kej jej poviem aby si obliekla pačunky, tak ma hned opraví. Mamí aké pačunky, veď sú to predsa pančušky a nie a nie ju presvedčiť, že to ona ich tak volala.
ja ho kupujem a je to teda dobry rozdiel oproti ostatným kečupom. To je kečup ako kedysi býval, hustý a mnamky. /aj ja si ho rada dávam 
/
aj kepuč sa mi páči, ale to hovorí asi každé dieť. Som rada, že KEPUČ /dobrý marketingový ťah/ už naozaj existuje,
izba-ibza,mačka-bia,bia(dodnes nechapem ako k tomu prisiel)video-videjo..
moja 6 rocna raz hovori ockovi."ocko,som zamilovana!" a on ze do koho? ona s povzdychom: do mamky!
v letnej skolke chodila za kucharom a sypala mu komplimenty.napr:paolo,dnes si navaril vyborne!alebo ta ryza je dnes naozaj lahodna!
najradsej ma polievku zo sacku z lidlu a vzdy povie: toto je najchutnejsia polievka aku som kedy jedla!
minulu navstevu na slovensku.cestu prespala,rano sa zobudila sama o 7.rano u mojej segry.ta robila ranajky aj s dcerou.prihovorili sa jej a ona s placom pribehne k nam a v taliancine fnuka: oni nehovoria po talianskyyyy!
Nášho syna sa v škole učiteľka pýtala ako sa volajú jeho rodičia...lenže,on sa na ňu zrovna hneval,lebo ho pred tým nevyvolala
,tak s ňou nedebatoval.Ona si samozrejme myslela,že nevie mená svojich rodičov,tak išla na neho takticky:Ale veď si spomeň,nevieš ako sa volá tvoja mamička?No ako jej hovorí ocko?A syn zahlásil:Miláčik!
A spolužiak Milanko,na to:Moju mamu volá tato Stará...
buducu stredu maju v skolke karneval, takze uz druhy den pocuva ako chce byt pincezna, alebo anjelik alebo ..... takze sme sa vybrali do mesta hladať nejake požičovne v meste. Vbehli sme do najbližšieho hračkárstva. Lea sa začala prehrabávať v kostýmoch a mrmle si po pod nos "táto nie, táto sa mi nepači, táto je pre staré baby, táto je predsa pre hapov /chlapov/...". táto by mamka bola pre mna. /no jasne zase pincezna či víla. No dobre tak sme ju zobrali. Medzitym pootravovala predavača či sa môže pohojdať na koníkovi, potom rýchlo vystriedala motorku....
no ale nejako som jej to vyhovorila a povedala, že ak nájde niečo za 1 euro, tak porozmýšlam a predavač hned pohotovo povedal že maju aj balóniky. malá s iskierkami v očiach hned pribehla a vybrala si /samozrejme ružový/ zaplatili sme a konečne sme boli pri dverách. Mala zrazu zastala a rozbehla sa ku predavačovi, že ona ho predsa ešte na rozlúčku musí vystískať.
Predavač ju nepočul, a tak ostal dosť zaskočený že čo od neho chce. Zobral ju na ruky a vystiskali
sa, vraj dnes ho ešte nikto nevystískal a že to doma ani nemôže povedať. Pevne som verila, že je to všetko. Potom keď už bola asi tretíkrát pri dverách sa opäť obrátila a bežala zase k predavačovi, že ešte raz sa s ním musí rozlúčiť.
Tak ešte raz celá tortúra a za to vystískanie dostala ešte jeden balón zadarmo. /dievča sa rýchlo učí/ To isté robí najnovšie v škôlke. Ráno vystíska
všetky učiteľky a aj pri odchode zase stískanie. Nemá problém hocikoho a hocikde vystískať. Asi si budeme musieť dávať na ňu pozor!!!
Zaplatili sme a už sme boli na odchode, keď začala prosiť, že ona chce ešte tento kočík lebo takýto doma ešte nemá. Začalo zdĺhavé vysvetlenie, že keby sme mali všetko tak to by sme museli kúpiť asi všetky hračkárstva. Ona mi na to hneď pohotovo "nie mami, mne stačí keď kupiš iba toto."
mementálne má obdobie stískacie a tuľkacie. /dig je taká prítulná ako mačička/
muselo to byť v tom hračkárstve dojemné tá jej radosť
(brokenheart)
normálne vám závidím tie detičky, ja žiadne nemám a chcela by som aspoň jedno
máš pravdu radosť to je a ooooooobrovskááááááá keby sa to dalo, tak by som ti hned jedno objednala len a len pre teba. Dodacia lehota je len 9 mesiacov.
a este zo pár 
lea sice spi ale keby bola hore isto iste by ta vystiskala tak teda ti posielam virtualnu Leu :
joj, a ja stále hovorím že nemám nikoho kto by ma objal a povedal mám ťa rád
tak ty mi trošku požičiaš tvoju malú 
koľko má rokov? škoda že nemáš nejaké fotky v albume (ja to tam zatiaľ tiež neviem vkladať) 
Lea bude mat v juni 4 roky. Ak sa mi to podari a budem mať viac času, tak tam hodim aj nejake fotky.
Milá andula.72, vieš o tom, že aj inde sú deti, ktoré túžia mať mamu? Si predstav, ja som to tak riešila a dnes mám 3 tínedžerov - na porazenie, ale ľúbim ich ako ďas. Ale samozrejme, zatiaľ to rieš prirodzenejšie.
lenže ja som slobodná a nezadaná, mám už roky a aj jednu potvorskú chorobu ktorej sa nikdy nezbavím
chodím sa v lete potešiť s deťmi aspoň ku kamarátke. Som sa nasmiala keď sme išli vlakom a ja som Martinke (4r) hovorila že ju mám dočasne adoptovanú (sedeli sme spolu) a jej mama bola s kočíkom a malým inde... v auguste vo vlaku mi hovorí: aj ty maš šaty prilepené na riť? 
lebo bola spotená na koženom sedadle vlaku a nadhadzovala si sukňu šatov 
som sa jej hambila nahlas povedať že aj ja lebo tam boli ľudia a počúvali čo hlasno rozpráva 
bola s ňou sranda... a malý Marek (1r) keď ho mama prebalovala pokakaného a ja som si chytila nos že fúúúj,to smrdí, tak aj on si chytal svoj nos a rehotal sa 
potom už stačilo len povedať fúúúj a už chytal so smiechom nos... 
To mi je ľúto,
ale hľadaj aj v tom výhodu (teraz táram). Vidím, že si vieš aj tak pomôcť a detí máš okolo seba dosť. Využi ich, ich mamička ti bude určite veľmi vďačná, keď sa ich na chvíľu zbaví.
ale ku kamke chodím len v lete na pár dní lebo ja som zo Záhoria a oni na strednom Slovensku...
malá sa ma keď som od nich odchádzala pýtala kedy znova prídem... no, keby to bolo bližšie... 
cez zimu necestujem a na takú dlhú trasu... teraz u nás tak fučí vietor a robia sa záveje aj na ceste... som rada že som v teple... ale myslím na nich, veď aj tú prvú knižku som napísala pre tieto 2 detičky, ale dostali ju potom aj ďalšie aspoň prostredníctvom mailu... už bola požiadavka na ďalšiu... 
no ale kedy mám stíhať písať príbehy pre deti keď sedím pri internete? 
musím sa polepšíť a začať niečo tvoriť... keď boli menší, štrikovala som im svetre s obrázkami...
Aj tak je pekné, že máš niekoho, komu môžeš urobiť radosť. Dnes je to jedno, či máš svoje, alebo kamkine, alebo akékoľvek. Tých svetríkov som sa aj ja naplietla a tiež to bolo pre krsňatá. Mám ich panebože, 5.
Až neskôr sme si s manželom zobrali 3 "nepartajných" súrodencov. 
Poznám tie pocity. A ešte - kompenzovala som si to tým, že som bola učiteľkou v MŠ (ale tou som sa stala oveľa skôr)a detí som mala až nad hlavu. Veľmi rada som ich mala hladkať po hlávke. 
Takže detí je okolo nás dosť.
Ja mám na deti dáku slabosť.
Asi pred 2 týždňami k nám do firmy prišlo dievča - vysokoškoláčka ohľadom praxe. Keď sa predstavila, skoro som odpadla, bola to moja dávna žiačka, ktorú som mala veľmi rada. Od jej 6 rokov som ju videla asi 1x. Tak sme sa vystískali. Úžasný pocit.
ked sa prcek zamysli, uplne vypne a do reality ho tazko dostat.
"risko, pod ku mne." on vstane, odide z izby ... po troch krokoch sa vrati: "coze mam spravit, maminka?"
"chod si doniest a obliect ponozky." zide z postele, a zacne si vyzliekat prave oblecene slipy. "risko ponozky" "ale ved ich uz mam vyzlecene, aha pozrii" ... (naraz sa rehlim a sediviem v duchu)
Jedného dňa som sa postavila na váhu a pod nos som si zašomrala:"Bože môj, ja mám snáď 200 kilov".
O niekoľko dní som čítala slohovú prácu mojej najmladšej dcéry. Opis postavy. Moja mama. Moja mama je dobrá. Má dvesto kilov....
dobré.
ja si tiež musím dávať pozor čo poviem. Deti majú uši ako radary.
Alebo: u nás boli človeci, dcéra: som hladná ako vlc, syn: mama, ja ti to zohnam (zoženiem), najmladšia: mama, uvar tie bodky, čo vnútri je niečo (parené buchty). Tie deti sú naozaj milé - teraz, keď sú veľké, sa na tom ešte stále smejeme.
Vela vtipnych veci nataraju tie nase deti, moje deti velmi vela rozpravali a velmi skoro, ja som taka zhovorcivejsia a vzdy som v mnoznom cisle komentovala co vsetko robime a oni chudatka dlho pouzivali 1.osobu mnozneho cisla este aj v skolke. Moja dcera si oblubila nejake vyrazy, ktore zacula od nas, akurat ich nevedela v spravnej situacii pouzit. Ako dvojrocna sa ma casto pytala...
Ty či moja mama?
Jasne srdiečko.
či či ittá?
Jasne mojko.
No to pochybujem. S touto odpovedou koncila akukolvek debatu.
Radi pocuvaju tu horu ,,,preklepov,,, a historky z ich detsva. Su to tie najkrajsie pribehy, ze?
moji 2 už dospelí synovci radi počúvajú príhody ako boli malí, čo rozprávali a robili a smejeme sa na tom...
vtedy som ich fotila i keď nechceli pózovať a hovorila im, že až budú veľkí, ukážem tie ich detské fotky s macíkmi a pod. ich frajerkám 
už som ich jednej keď bola u nás ukázala 
páčili sa jej 
veď boli zlatí keď boli malí 
my sme mali doma miesto helikoptéry helikopotvoru :D kameraman bom kamenár:D to asi jediné čo si pamätám :P