kedysi som asi bola otvorenejšia. Keď sa mi niečo nepáčilo, tak som komentovala.
Dnes na to kašlem. Takže ja by som nevysvetľovala, lebo by som ani nepovedala, že sa mi to nepáči. Bolo by mi to skôr jedno....
Pozerám sa na to z pohľadu gramatiky. Opak slova páči je nepáči. Pekný - škaredý. Nepáči nerovná sa škaredý rovnako ako páči nerovná sa pekný. Napríklad taký Brad Pitt. Vo všeobecnosti je pekný. Ale mne as nepáči. Povedať však že je škaredý nemôžem 
. Povedala by som, že nie je môj typ.
Kašli na komentovanie a vysvetľovanie. Bude z toho ešte väčšie haló ako z toho, že je to "nepáčivé". Len tak mimochodom - ja mám veľmi rada oranžovú farbu, ale hento podľa tvojho popisu vyzerá na iného oranžomila.
Ja mám pocit, že ľudia sú v poslednej dobe viac vzťahovační... Ak na niečo poviem, že sa mi to nepáči, vyjadrím svoj názor, vkus, ale tým pádom som to nenazvala škaredým, len to nie je podľa môjho gusta. Druhá strana počuje: Nepáči sa jej to, to znamená, že to nie je pekné, t.j. je to škaredé, ona to nazvala škaredým ... skratka: Nepáči sa mi to=Je to škaredé
. A problém na svete.
Osobne rada pochválim, ak je to podľa môjho skromného názoru pekné... zdržím sa poznámky, ak sa mi to nepáči a nemusím povedať svoj názor. Ááále ak sa už na rovinu spýtajú, aké to je alebo či je to pekné, tak tu musí prísť na rad diplomacia a šikovné kľučkovanie, aby som ješitného majiteľa 
neurazila /teda ak mi zrovna nie je jedno, či sa urazí/ a potom krvopotne vysvetľujem, ako že to nie je škaredé, ááále nie je to podľa môjho vkusu alebo ja by som si vybrala niečo iné /farbu, dizajn, tvar.../ a potom chlácholím... No ale načo je to dobré, keď ja z toho nemám dobrý pocit a radšej preferujem úprimnosť.
Takže asi tak... buďto takticky hrýzť si do jazyka a nevyjadrovať sa alebo povedať na rovinu "mne sa to nepáči" ale zas niekomu sa to páčiť môže a ja to rešpektujem, veď každí máme iný vkus... alebo znovu povedať na rovinu "mne sa to nepáči" a mať na háku, kto si čo vydedukuje - no tu hrozí ochladenie rodinných alebo kamarátskych vzťahov a je otázne, či to niekto chce riskovať.
Ako píšem vyššie... ľudia sú ješitnejší.
Nuž je fakt pekné brať na všetkých ohľad, ale čím viac chceme všetkým ulahodiť tým viac sme nahnevaní my.
Mám rada oranžovú farbu, aj ked ňou v byte a ani v oblečení neovplyvam, no nemám problém povedať ze sa mi nepáči ružová kúpelňa aj ked viem že v tom čase boli posadnutí ružovou. Načo vysvetľovať, ved každý má právo na názor a každý máme iný vkus. Prečo riešiť ich problémy, jedine ak tak tomu iba predísť že ak o nich vieš že sú vzťahovační tak nič nepoviem ak mi na nich záleží, ak nie je mi to jedno.
Zhrniem to dievčatá.... beriem ohľad na iných. Snažím sa. Bez vyzvania sa nevyjadrujem. Ak ma požiadajú o názor, priznám sa, že beriem ohľad na ješitnosť dotyčnej osoby a poviem, že to má pekné. Pre mňa: Máš/máte to pekné rovná sa vy to máte tak, ako sa vám páči a mne sa to páčiť nemusí, ale vedieť to nepotrebujete.
Tu však ide o to, že ja sa pravdivo vyjadrím o mojej kúpeľni a absolútne ani slovkom som sa nevyjadrila k obývačke, fasáde, sedačke.
Po a) nepýtali sa ma, po b) necítila som potrebu vyjadriť sa k tomu. Po čase sa ale dozviem, že na základe toho ako som sa vyjadrila o mojej vlastnej kúpeľni, "logicky" sa mi predsa nepáči aj Ferova oranžovo ladená obývačka, Mariškina oranžová sedačka, Kucifajovie oranžová fasáda ..... a to je to čo mám na mysli. Ja som sa o tom ani slovkom nezmienila. Toto už je asi fakt vysoký level ješitnosti 
Ale na druhej strane mám v okolí ľudí na rovnakej vlne a môžeme si povedať čokoľvek, lebo úprimnosť = úprimnosť. Niektorí ju majú vrodenú, niektorých naučil život 
Keď to tak čítam zprava, zľava, rozmýšľam nad tým dookola, uvedomujem si, aký zriedkavý a vzácny dar je mať priateľov, pri ktorých môžeš povedať pravdu a ktorí ti aj pravdu povedia. Bez kľučkovania, na rovinu, bez okrás. Ako" "správaš sa jak idot/ debil/hovado", "vieš prečo sa ti to stalo? Lebo si krava.", "nebuď lenivá a dvihni riť a pohni ňou", "tie kuchynské dvierka nemáš dobré, nedotvárajú sa ti samé!", "tá sadečka neni podľa môjho vkusu", "tie opätky nenos, nevieš v tom chodiť"
lebo povedia, keď treba aj: toto si urobila perfektne, ....stalo sa ti to, čo sa ti stalo, ale bude dobre, tá permanentka do fitka sa ti oplatila, vidno na ritke ...a podobne hocikedy aj o polnoci 
moja oranžová kúpeľňa, znamená to, že je moja oranžová kúpeľňa škaredá?
Na objasnenie,.....mám v kúpeľni dlažbu a obkladačky, aké by som si sama nikdy nevybrala. Boli už tu, nuž čo ..... vymením. Chce to však čas a peniaze. Zatiaľ ju tolerujem. Ak ju niekto pochváli, ja si neodpustím občas dodať, že mne sa nepáči. Zopár ľudí si to však vysvetlilo po svojom.
Nepáči sa mi = je škaredá.
Ale to nie je. Nie je vôbec škaredá ....iba mne sa nepáči. Mám inú predstavu o farbách v mojej kúpeľni. Tých dotknutých je viac, lebo majú napríklad oranžovo ladenú obývačku, oranžovú sedačku, oranžovú fasádu,.... no a ja som vraj povedala, že majú škaredú obývačku, škaredú sedačku, škaredú fasádu, ....
Hm, mala by som im to vysvetliť?
Úprimne? Nechce sa mi. Alebo mala by som?