Keď som čítala Kamilin príspevok o zaváraní, tak som si spomenula ako sme pred 20 rokmi prvýkrát zavárali s mladšou sestrou. Mala som 17, sestra 15 a mama odišla na tri týždne na liečenie do Piešťan. Vyšlo to akurát na čas, kedy v záhrade všetko zrelo a bolo treba zavárať.
Tatko chodil do práce a nemal čas veľmi čas, takže sme každé ráno so sestrou sadli na bicykle, odviezli sme sa nejakých tých 5 kilometrov na záhradu, obrali, čo sa dalo a poďho domov zavárať.
Mamina nám nechala recepty, konzultovala s nami každý večer po telefóne. V čase bez mobilov sme čakali na jej telefonát ako na spasenie. Volala vždy po siedmej, vtedy to bolo lacnejšie, to si teda pamätám. 
V ten rok bolo neľudsky veľa malín, takže sme ich každý deň vláčili a dávali do veľkých pohárov, ktoré sme postavili na okno, kde trochu pokvasili. Potom ich bolo treba prepasírovať na sirup. Dodnes si pamätám to vrecko, ktoré mamina ušila pre tento účel zo starej záclony. Ruky sme mali vždy červené ako v béčkovom horore a strašili sme sa nimi.
Tak sme to všetko urobili tak ako bolo napísané v recepte v maminom zošite, naliali sme sirup do fliaš a čakali na tatka. Napadlo nám ochutnať, či sme dobre navarili. No, neveľmi dobre, kyslé to bolo ako citrón. Strašná chuť, čo až uši skrúcala. 
Pochopili sme hneď čo sa stalo. Namiesto gramov sme navážili dekagramy kyseliny citrónovej. Viete si to predstaviť?? Normálne som sa rozrevala, sestra bola tiež na nervy. Takto nás našiel sedieť nešťastné v kuchyni a pamätám si, že jeho prvá reakcia nebola úplne optimálna:D Potom ho ale osvietilo, vraj sa nič nestalo, že do ďalších dávok sirupu nebudeme dávať kyselinu citrónovú, ale tento kyslý sirup. Tak sme to tak urobili, maliny sme zachránili.
Dva týždne sme takto po večeroch makali a keď sme mali pocit, že je to už všetko a už nás žiadna zelenina a ovocie neprekvapia, tak nám teta z „dolniakov“ poslala tri debničky broskýň a asi tonu uhoriek...
S mamou zaváram rada, lebo ona to vie a ja len pomáham. Pokecáme, posmejeme sa, je to príjemné. Ale na to zaváracie leto spomínam rada, spomienkový optimizmus je dobrá vec. Aspoň som si vyskúšala to, čo mama robí super profesionálne a ľavou zadnou. Vôbec to nie je také jednoduché:))) Ja mám tie "rodinné konzervovacie akcie" strašne rada. Milujem keď tlačíme kapustu. To je taká perfektná atmosféra, raz by som to chcela dopriať svojim deťom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne čítanie, aj ja som si pri tom zaspomínala, tiež sme doma zavárali celá rodina .
Inak na to, koľko ste mali so sestrou rokov, tak ste boli veľmi šikovné, ja mám dve staršie dcéry v tomto veku a veru sa do kuchynských prác veľmi nehrnú...
Taký malinový sirup, to je krásna vôňa, ako dievča som chodievala s babkou na maliny, potom sme pol dňa varili sirup, doteraz, keď cítim malinovú vôňu, spomeniem si na babku 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, či sme boli šikovné (teraz už, samozrejme, sme veľmi šikovné:)))), alebo nás núdza pritlačila:))) Ale viem, že sme sa vždy mame motali po kuchyni a chceli sme pomáhať. Ocino keď niečo majstroval alebo robil, tak nás vždy zavolal, aby sme sa prišli pozrieť, ako to robí, lebo vraj šťastie praje pripravenému a nikdy nevieme kedy to oceníme. A teda, že som to už veľakrát ocenila! Je pekné, keď sa ti s vôňou spájajú spomienky, však? Ja to mám tiež pri niektorých vôňach:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru také musí byť úžasné. 
Vidíš my sme si takto s mamkou užívali augustové triedenie zemiakov. Stretli sme sa aktuálna dámska zostava v garáži a rehlili sa ako kozy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne spomienky.
Ja si pamätám plnú vaňu uhoriek a ich čistenie. Och ako sa mi nechcelo. Ale také uhorečky ako od mojej mamky som už nejedla a asi ani nebudem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiez sme zavarali, vacsinou s babkou, ked mama robila, my sme poumyvali pohare, ovocie, ci zeleninu, toho leca co sa nalozilo, uhoriek kazdy rok okolo 150-200 poharov, marhule, paprika, ceresne, slivky, a samozrejme lekvare vsehodruhu, ake bolo ovocie...
si mi vsak pripomenula s najlepsou kamaratkou sme tiez tak vzdy umyvali oharky, obcas som jej pomohla a ked jej mama prisla z roboty, tak potom nakladali do poharov, a heslo jej mamy: co sa v lete chlopne, to sa v zime zbodne 
a kapustu som slapala jeden rok ja s babkou, ona vzdy vedela tak povzbudit: pod dzievka moja, ty to tak dobre robis, to nikto tak nespravi ako ty 
a dodnes milujem zavaranu cviklu v sladkokyslom naleve
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Páni to musela byť riadna makačka, verím, že pri takých spomienkach, ťa už zaváranie až tak neláka.