Včera sa mi stala vtipno-strašná vec. Šla som domov, zamyslená kráčam po chodníku, oproti mne ide pani. Zaujala ma, pretože vyzerala zvláštne. V tvári niečo ako desivé, anorektické, smutné. Všimla si, že sa na ňu pozerám a na sekundu sa nám stretli pohľady, presne vo chvíli, keď sme boli od seba asi tak na meter. Vtedy pani hystericky a strašne nahlas skríkla: „Ako to, že to nejde! Veď Miro povedal...“ viac si nepamätám. Strašne som sa zľakla. Uskočila som nabok, naozaj som skočila o meter vedľa! a v hlave mi prebehli všetci Mirovia, ktorých poznám. Potom mi to došlo. Pani telefonovala a mala hands free!!!
Tak som si povedala, že mám asi trochu veľa stresu, keď sa takto infarktovo ľakám. Mať slabšie srdce, tak ma tam vystrie.
Keď ma naposledy vystrašil frajer výskokom spoza skrine (už si doma pripadám ako inšpektor Clouseau a frajer zastáva funkciu Cata, ktorý trénuje môj postreh), tak som sa rozrevala a pästičkami som búchala do toho môjho chlapa, ktorý nechápal, čo sa deje.
Pani mala šťastie, šla som ďalej.
aj mne sa občas stáva, že zrazu niekto pri mne začne niečo hovoriť a ja odpovedám a on nechápavo kuká na mňa a až potom mi príde, že telefonuje,
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
prepac ze sa smejem mna by piclo, ja zvyknem skrinut a podskocit ked sa zlaknem takze pani by asi skolabovala nasledne po mne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
val, veď toto... Jednak som vyzerala ako úplný debil, aj som sa cítila ako debil:)) Potom som si aj hovorila, že keby som jej jednu od ľaku fukla, tak to asi nevysvetlím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, to ja dieta varujem, nech ma nestrasi, lebo ani nevie ako sa mu jedna ujde 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa začali chlpy ježiť, hneď ako som začala čítať, fuj ale mi odlahlo. 
Ja sa viem tiež riadne zľaknúť.
No mne sa dnes stal taký slabší odvar tvojej príhody, vystúpila som z auta a po chodníku išli takí dvaja ušubraní páni a hneď jeden, že "dobrý"...
a ja v duchu no zbohom zas nejaký bezdomovci ma idú otravovať a hneď myšlienkové pochody ako sa ich zbavím... a pán sa natočil ku mne, že som si nechala svetlá svietiť. No milé od neho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
gueva, úplne ti rozumiem. Toto je nejaký syndróm doby, že očakávame problémy? Tiež občas zazriem, že kto ma zas ide otravovať a často sú to normálne otázky, ako sa niekam dostať, či už išiel autobus a podobne. Potom sa cítim ako paradoidná koza.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak dnes ma pre istotu bezdomovec odchytil pri parkovacom automate. A tak som spravila dobrý skutok aj keď viem, kde peniaze asi skončia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiež mám z niektorých situácií pocukané nervy. Najmä keď môj mladší synátor úplne potichučku príde ku mne, som otočená chrbtom, a voľačo sa ma opýta. Vtedy idem do kolien a ledva lapám dych.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adris, tak toto ja veru neznášam tiež. A tie reči, že kto sa ľaká, nemá čisté svedomie... Za to by som toho môjho chlapa, čo ma straší, najradšej zobrala varechou po hlave 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne stačí ako ten môj kýcha. 
Keby že mám slabšie nervy ta neviem, neviem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uvrhlo ma do zamyslenia, že "Paranoidná koza" sa mi veľmi páči.
Predstavujem si samu-seba ako paranoidnú kozu.
...jáj, dvojnohú, nie štvornohú...ale zas predstava štvornohej paranoidnej kozy ako sa maskuje kdesi kamsi poza kríky je tiež zaujímavá.
Fakt si to viem predstaviť ten des, keď je človek v myšlienkach a ponorený do seba, len fixuješ okolie a skočíš rovno do šoku. Nečakáš, nepredpokladáš, nervy v háji... Ja už poslednú dobu pozerám ľuďom na uši, nech sa nezblamujem, hanba mi, neviem si zvyknúť.
Inak dnes ráno som vyrobila koninu, som stála na zastávke, som si išla po auto do servisu a čumákovala som do googlemaps a priebežne som odpovedala mladej mamičke s kočárom stojacim povedľa zastávky. Keď sa mi uráčilo zdvihnúť oči, to bol pohľad na dve šokované baby oproti sebe cez cestu ako sa bavili medzi sebou a ja som im do toho priebežne odpovedala, ako nejdem k lekárovi, nie - nejdem do nemocnice, ale hej, deti sa majú dobre, že pohoda...
Chúďatká, oni sa ani nesmiali, len šokovane hľadeli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neverím! To je ako v tom vtipe, kde chlap na verejnom WC odpovedá na otázky pána z vedľajšej kabínky až nakoniec počuje: "Musím končiť, zle sa tu volá, nejaký blb, mi vedľa na všetko, čo ti hovorím, odpovedá"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ty si expert. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... ta to tak, keď riešime v stoji, v sede, v ľahu i v predklone ...
.. idúc po chodbe som zbadala kolegyňu vychádzajúcu z učebne. Predbehla som ju a idúc dolu schodmi som začula kroky z jej smeru ... a tak od chrbta jej vravím: Mala som teraz hodinu s Tvojimi a tri devuchy mi dali priepustku, že si ich pustila. Je to ok? ... otočím sa ... a za mnou zástupkyňa a s vyvalenými očami, že... Čo hovoríš? ... už sme sa len smiali
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono to vzniklo tak jednoducho, blbo pre mňa. Som stála pri stojane s oznamom, kedy ide bus a nemala som ani šajnu, kde mám vystúpiť. Oproti cez cestu bola zastávka, tak som sa stočila a prešla som cez cestu pod zastávku, lebo snežilo, len som zafixovala očami maminu s kočárom ako tam stojí. I pod strechou som chytro strčila hlavu do mobilu, gooooglila som o dušu a tak som nezaregistrovala, že súbežne so mnou, keď som šla cez tú cestu prišla druhá kočka, ktorá ostala stáť na tej druhej strane pri stojane.
Aj mi prišlo divné, že ma "zastávková" oslovuje,ale som si veľkoryso povedala v duchu, moja, dobre, ideme si krátiť čas, tak som pekne odpovedala na otázky, kým som nezdvihla oči. Ja sa teraz smejem, ale tie dve boli hotové.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Znie to úplne logicky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď to povieš takto, nevidím na tom nič divné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ja tiež patrím do kategórie ľakavých a niekedy sa mi podarí vystresovať svoje okolie. Naposledy som sa zľakla, keď som bola presvedčená, že manžel je v pracovni a ja som išla, mysliac na ďalších 5 vecí do kuchyne. A tam zrazu vidím nejakého človeka. Tak som sa zľakla, že som si vôbec neuvedomila, že je to môj manžel. Začala som kričať a on chudák nechápal čo sa stalo a riadne sa tiež zľakol. Keď som sa mu snažila vysvetliť, že som sa ho zľakla, lebo bol v kuchyni, tak to už nechápal vôbec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
už len víkendový pobyt vo welness Ti pomôže
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podobne sa mi stalo nedavno. Obaja s manzelom sme vecer odisli z kuchyne. On do spalne, ja do kupelne. Na chodbe zostala tma. Umyjem si zuby, veselo si vyjdem z kupelne, a predo mnou stoji nejaky cudzi chlap. Tak som sa zlakla, az som zkrikla. Bol to samozrejme MM, ale v tej chvili a v tom polosere som ho nespoznala. Oproti kupelni mame vchodove dvere, ja som si vazne v tej chvili myslela, ze k nam niekto prisiel, o polnoci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... prepáč, úžasne plastický popis...
Zhodou okolností som včera zažila podobnú situáciu a vyvodila podobný záver, t.j. že som asi riadne s nervami v koncoch....
... šla som so psami za roh ulice a chrbtom som sa stočila proti chodcom, aby som labkáčov sledovala pohľadom... v okamihu, keď som sa stočila do smeru jazdy, stála som tvárou v tvár chodca... zrevala som od ľaku (nečakala som ho tam, nepočula) a ten "surovec" pokračoval ďalej a ani ma neutešil dajakým milým pohľadom, slovom ... neľakajte sa, pani zlatá, nič sa nestalo, máte milých psíkov... prosto nič! kruťas bezcitný :) :) :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No mne si raz synček milovaný sadol pred zatvorené dvere a ja som bola z druhej strany kľučky. Otvorím a des. Nie len že som skoro cez neho preletela, ale aj zrevala na raty od ľaku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sa ti nečudujem, asi by som sa tiež riadne zľakla.