reklama

Chcem sa biť

Pridal/a Anina dňa 29. 10. 2008 - 14:53

reklama

Baby, ja mám dnes takú náladu, že by som niekoho aj vychnápala... a to som inak úplne nekonfliktná povaha.
Dnes mi prišiel prvorodený domov zo školy s plačom a bez bundy. Fajn, zobrala som menších dvoch a išli sme do školy pátrať. S učiteľkinou asistenciou sme poprezerali všetky šatne, triedy, chodby, nikde nič. To som bola ešte celkom kľudná, viem, že sa také veci stávajú, navyše som musela chlácholiť syna, akože nič hrozné sa nestalo, holý chodiť nebude... Potom nás učiteľka nasmerovala ešte pozrieť do jedálne, ona už mala nejaké povinnosti. Malý vybehol popredu, akurát sa vracali jeho spolužiaci z obeda. Vtom sa jeden chalanisko rozbehol oproti môjmu a začal si dovoľovať, ale zmrzol, keď ma zbadal. Vychoška sa zmohla na nejaké "nono, to sa nerobí" a ja som myslela, že na neho skočím. Mal šťastie, že som bola brzdená ďalšími deťmi, čo na mne viseli. Tak ma to vytočilo, až ma hlava rozbolela. Dala som si zopár vecí do súvisu a je mi strašne ľúto... občas sa syn sťažuje, že ho niekto postrčí, alebo vysmeje...on je totiž dosť "atypický". Je to ťažký introvert, ktorý má svoj svet, a nikto mu nerozumie (aj ja mám niekedy problém). Školský psychológ mi povedal, že s jeho povahou a výškou IQ bude mať problémy, pokým nejako nevyzreje do štádia, keď mu bude všetko jedno a bude sám so sebou spokojný a nezávislý. Ale čo všetko si musí dovtedy vyžrať? Verím tomu, že raz si bude žiť svoj život podľa seba, ale čo teraz, je taký malý, slabý a krehký... Bojím sa, že mu niekto ublíži. Prepáčte, už totálne plačem, idem si uvariť nejaký magorák...


reklama

reklama

georgina, St, 29. 10. 2008 - 15:02

Anina - rozumiem tomu dobre? Tvoj syn má mimoriadne vysoké IQ a chodí do normálnej ZŠ?

jan, St, 29. 10. 2008 - 16:00

anina napisala pokym jej syn nevyzreje s vyskou IQ...takze neznamena ze ho ma vysoke..

georgina, St, 29. 10. 2008 - 16:11

Jan, ja som to pochopila tak, ako som napísala vyššie. Objímam

A mám celkom dobrý dôvod, prečo sa na to Aniny pýtam. Ak Anina bude chcieť, tak mi odpovie a keď nebude chcieť, tak mi neodpovie. Kvietok Slnko

Anina, Št, 30. 10. 2008 - 07:21

Celkom si trafila, podľa psychológa je to vyšší nadpriemer.

georgina, Št, 30. 10. 2008 - 08:20

Hmmm, tak to má chlapec v kolektíve poriadne ťažké... Ešteže má chápavú učiteľku, ako píšeš nižšie... Objímam

Pošlem ti niečo ešte mailom, dobre? Kvietok

Kamila, St, 29. 10. 2008 - 15:08

Ťažká chvíľa pre mamu, verím, že bolí. Moja starsia došla v sobotu z turnaja v taekwonde z Chorvátska s tým, že jedna baba, superka sa rozhodla, zničiť mojej slečne tvár, dvakrát zaúočila práve tam, výkonnnostne bola na tom oveľa lepšie aj s vyšším opsakom, ta superka, ale toto sa nerobí. Doma som si to rozoberala z ľava, z prava, ak by som to videla v reale, asi dceru na ziaden zapas viac nepustim, ona to nastastie berie sportovo, tak sa to snazim respektovat. Nie je to jednoduche.

Napriek tomu odporucam tvojmu synovi pri jeho povahe vyskúšať bojové umenie, akekolvek od karate, taekwonda, kung fu a a este je toho do mili pili. Mojim deckam jednoznacnen stuplo sebavedomie. Nebiju sa ani doma ani v skole ale ten pocit, ze sa viem branit, asi stoji za to. Nemusi pretekat, staci trenovat. Prave taketo individuality sa zvyknu v podobnom najst.

Anina, Št, 30. 10. 2008 - 07:24

Na jar sme sa boli pozrieť na tréningu Aikida, aj si to skúsil, ale bol z toho taký domotaný, že viac tam nechcel ísť. Ale asi ho do toho nejako dotlačím.

Kamila, Št, 30. 10. 2008 - 17:08

Nasi tiez zacinali za pochodu, nabehli ku ostatnym, ktory, tam uz chodili roky, ale popri tom sa zaucali aj zaciatocnici. Dohodnite sa na mesiaci, ze bude chodit a potom sa moze rozhodnut, ci chce pokracovat, alebo nie.

jan, St, 29. 10. 2008 - 16:01

anina drz sa ...(usmev na tvari..flower) Slnko Objímam

erika5, St, 29. 10. 2008 - 17:03

Ahoj anina, ja som mala taký istý problém a začala som chodiť do školy dovtedy kým to neprestalo, proste som prišla ráno do školy zavolala som si chlapca čo mu ubližoval a slušne som sa ho opýtala či by sa mu páčilo keby jemu robil niekto to čo on robí druhým, neprajem si aby to robil pokiaľ áno budem sa musieť porozprávať s jeho rodičmi.Takto to fungovalo aj chlapci mali rešpekt.Vieš problém je v tom, že iné deti majú väčšie sebavedomie a treba im povedať, že ubližovať druhým nie je normálne,keď im to nepovedia rodičia.Môj malý to proste nevedel pochopiť prečo len tak robia deti zle.On totižto nebol tak isto dieťa také normálne so zdravím sebavedomím a tiež je vlastne introvert.Nikdy nechcel pozerať ani rozprávky také klasické ako spiderman atď...pre neho boli zaujímavejšie dokumentárne filmi a tak.Takže ti presne rozumiem.Aj učiteľke som to takto musela vysvetliť, pretože môjmu podrážala nohy a tie sebavedomejšie deti boli nakoniec ešte sebavedomejšie.Niekoľko krát mi sa mi potom ospravedlnila,že ona to tak nevnímala.A to je učka s 30 roč.praxou.Takže budeš mu musieť trocha asi pomôcť.Bude to blbé ale,nepreháňaj to zase často aby sa mu nesmiali.Musí sa za neho niekto postaviť aby nabral odvahu.Možno niekto zo staršieho ročníka, nejaký známi, to by tiež mohlo zabrať,mal by predsa v škole nejakého veľkého ochrancu.Skús a uvidíš.U nás to zabralo.nie na 100% ale tak na 80% to stačilo.Aj jeho doma podpor aby sa nedal a nech bonzuje učiteľke nech sa nehanbí komunikovať s ňou.Áno Držím palce.

klodik, St, 29. 10. 2008 - 19:59

Anina neboj bude lepšie...Prešli sme si s naším Filipkom takým "menším peklom"...Bola tam nejaká šikana zo strany spolužiakov, učitelia ho mali zaradeného ako motka, ktorý si všetko zabúda...bol taký stratený v tej škole...Už som tu kedysi o tom čím sme si prešli písala...Prvé 4 roky školskej dochádzky boli peklom, aj keď bol inak veľmi šikovný v škole, ale inak taký svojský...taký drobec žijúci vo svojom svete...A teraz? Už je siedmak a je úžasný...Spolužiaci ho akceptujú a učitelia ešte viac...V žiackej má už asi 25 jednotiek a už chodí zo školy s tým, že ho učitelia diskriminujúVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe - hovoria mu totiž: Filip ty sa už nehlás, daj priestor aj iným...a spolužiaci ho cez prestávky prosia nech sa prihlási na odpoveď, aby učiteľka neskúšala ostatných...Svojho syna zahrń láskou a pochopením a to ostatné príde...Keď ho ty prijmeš ako jeho najbližšia osoba so vśetkými jeho chybami tak mu uľahčíš jeho "samoprijatie" a to už je len krôčik k tomu aby ho prijali a akceptaovali aj ostatný...A potom uvidíš ako ti tvoje dieťa rozkvitne...Stále bude sam sebou ale oveľa spokojnejší a šťastnejší...Udialo sa mi to pred očami a viem o čom píšem...Aj zúfalá som bola, aj som plakávala, aj s policajtami sme riešili šikanu a teraz je to takáaaaa pohodaZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Anina, Št, 30. 10. 2008 - 07:46

Dík za povzbudenie. Inak on je doma veľký šéf, má menších súrodencov, ktorých organizuje(niekedy aj mna), a ide mu to dobre. Vrámci našej rodiny je v norme a má svoje miesto, len keď ho vidím medzi deťmi, uvedomujem si ako strašne nezapadá. Raz som mu niesla počas veľkej prestávky niesla desiatu a pozorovala som ho, prechádzal sa sám a svojim tempom. Viem si predstaciť, že takéto typy doslova niektorých provokujú k tomu, aby si dovoľovali. Našťastie, má úplne skvelú učiteľku, ktorá hneď všetko rieši. Naposledy minulý týždeň. Konfrontácia dopadla tak, že svalovec sa synovi verejne ospravedlnil za fyzické útoky. Ale stále som vstrehu.

erika5, Št, 30. 10. 2008 - 10:48

no veď, doma vedia šéfovať, ale v škole bol presne ako opisuješ.Drž sa a buď v strehu naďalej.Chúďatko malé mne tých detí je tak ľúto.Nech sa mu darí budem držať všetky palce.papaÁno

ja_hodka (bez overenia), Št, 30. 10. 2008 - 12:29

Anina, to je hrozne. Ja som taka citliva na moje dieta a to je este drobna. Viem si predstavit ako ti je.Mozno by ste mali pohladat skolu pe nadane deti. Tam by mal adekvatnejsie prostredie. Pokial teda nieco take mate v blizkom okoli.
Blahozelam k sikovnemu chlapcekoviÚsmev

Anina, Pi, 31. 10. 2008 - 00:18

Úsmev dík. Najbližšia škola pre nadané deti je 50km. Teraz ma napadlo, že v akom zapadákove to žijem!!!

bettty, Št, 30. 10. 2008 - 12:52

Neuvažovala si o škole pre nadpriemerné deti???
A ak nechce ísť na Aikido tak sa s ním skús porozprávať aký šport by ho bavil. Slnko

Anina, Pi, 31. 10. 2008 - 00:20

Bavil by ho futbal, keby hral sám a sám si aj rozhodoval Úsmev. Minule prišiel zo školy celý nadšený, vraj si na TV kopol do lopty Úsmev

kikama, Št, 30. 10. 2008 - 12:59

ahojte,môj malý je prvák,no keď chodil do škôlky,jeden chlapec ho na záchode obťažoval/kázal mu,aby sa mu dotýkal pipíka/najskôr som to predýchala,no keď sa to opakovalo,oznámila som to učiteľke a tá to dala do "poriadku":do postielky vedľa malého dala namiesto "obťažovateľa" jeho mladšieho brata.a hádajte,čo bolo ďalej.......

Anina, Pi, 31. 10. 2008 - 00:21

...majú to v rodine? Alebo si chlapci pozerali ockove video?

Majenka, Št, 30. 10. 2008 - 15:12

Zdravim Ta Anina. Ked bol moj syn mladsi, este na prvom stupni zakl. skoly, tiez sa stalo, ze prisiel bez vetrovky. Deti sice platili poistku, ked sa niekomu nieco strati, ze to skola preplati. Ide o to, ze mas pravo byt nastvana. Deti si robia naschval, casto si skryvaju veci. Nie je to prijemne. Vychovavatelka, alebo triedna by mala situaciu riesit aj v triede.
Par rokov to na skole riesia tak, ze sa satne zamykaju. Nie su roztvorene ako kedysi.
Nie kazdy rodic ma na nove veci detom.... a nejde len o peniaze.
Pises, ze Tvoj syn je introvert a nema velmi kamaratov, ma problemy s detmi. Treba to riesit s triednym ucitelom.
A zienky radia dobre, treba aj nejaky kruzok, ale nieco, k comu ma vztah, co by ho bavilo.
Prajem vela sil. Pekny den.

Anina, Pi, 31. 10. 2008 - 00:28

Jáááj, dnes je pohoda, prázdniny nám prišli vhod. Široko-ďaleko žiadny spolužiak, aj na bundu sme zabudli. Vďaka za podporu Úsmev

balalajka, Pi, 31. 10. 2008 - 06:48

Anina, poradiť ti neviem, lebo skúsenosti nemám, snáď len z druhej strany...pamätám si, že sme vedeli byť na "iné" decká hnusní...nemuselo ísť len o inakosť z fyzického hľadiska. Boli takí, ktorí nás "prerástli" psychicky. Boli pre nás čudáci. Nebrali sme ich. Časom si vytvorili svoj svet. Našli kamaráta s kt. si rozumeli. A my sme ich časom začali možno, nie chápať ale aspoň brať takých akých sú.
Držím vám palce, aby ten zvykací a zaúčací čas prešiel čo najrýchlejšie.

nielen žienka domáca, Pi, 31. 10. 2008 - 10:54

K triedam pre nadané deti - mám z môjho okolia aj inú skúsenosť. Psychologička vyhodnotila dieťa ako nadpriemerne inteligetné a z bežnej triedy, kde nevedel vychádzať so spolužiakmi, ho dali do talentovej, v ktorej je vždy posledný, spolužiaci sú nervózni, lebo na neho musia večne čakať a nedostal ešte ani jedinú odmenu (majú rôzne súťaže na spôsob olympiád a pod.). Teraz čakajú, či sa do toho ešte dostane (nezačínal s nimi, musí si zvykať na iný režim) či nie. A môj názor je, že chlapec bude mať riadne narušené.. všetko. Kam ho dajú tentoraz, ak si nezvykne? Do inej obyčajnej triedy? Alebo späť odkiaľ prišiel?

Nevravím, že je to vás prípad. Ale je to prípad jedného prváčika, ktorý bol tiež psychológom označený za nadpriemerne inteligetného a teraz za nadanými detičkami nestíha.

Anina, So, 01. 11. 2008 - 15:19

Niečo na tom bude, jedna vec je výška IQ, druhá schopnosť využiť to, vedieť prispôsobiť sa novým veciam a pod.

svetlana (bez overenia), Pi, 31. 10. 2008 - 11:13

Anina, prosim, prosim .... zaidna LUTOST.
Skus nejako natrenovat absolutnu podporu, absolutnu akceptaciu. Syn tvoje obavy urcite citi, co si ma z toho vybrat, ha ? On je NORMALNY, ma pravo byt taky, aky je ....

Neviem, co zas presne je nasa dcera, ani ma to nezaujima, ani jej IQ ma exaktne nezaujima ....
Ma svoje povezdme specifika. Ja som sa casom naucila ich vsetky akceptovat, dbat o to, aby bola v pohode, aby bola statsna a vedela so svojimi specifikami zit.
Poviem priklad ..... ma dlhsie vlasy vdadu, vpred ofinu. NIKDY si nebola ochotna dat do skoly/skolky copik, alebo sponku. Dovod: uputala by pozornost a to ona nechce za ziadnu cenu. Akceptovala som to, no cely cas skusala trenovat, aby si raz tu sponku dala (ona ale MUSI citit, ze to nie je natlak, ze ci si ju da, alebo neda, nebudem sa hnevat), napriklad na telesnej je to aj praktickejsie. Je prvacka, tento tyzden mala sponku PRVYKRAT vo svojom zivote v skole Áno Ludia, ja viem, ze je to absolutna malichernost, ale pre nas je to vacsia oslava ako jej narodeniny Hambím sa

S detmi ale vzdy vychadzala celkom dobre, aj ked ich napriklad nezdravila .... proste ju spoluziaci zdravili uz zdialky, ona sa nejako hanbila, nepovedala nic, alebo tichucko zasveholila ... to sa tiez teraz meni, uz pozdravi aj celkom hlasnejsie Úsmev
Tento tyzden si chodi cestou zo skoly kupovat sladkosti na jesenne trhy - to sa tiez neskutocne tesime, lebo si sama od cudzej tety musi vypytat, co chce, kolko toho chce a musi zaplatit . Vzdy mi poviem, co si asi chce kupit, alebo ktorym kamaratom by co chcela kupit a ja jej dam nejake drobne.

Anina, So, 01. 11. 2008 - 15:31

U nás je to podobné, môj syn napr. dlho trval na flanelovej košeli, keď šiel do škôlky, resp.do školy. V zime, v lete, na tričku musela byť ešte flanelka. Nevadilo by mi to, ja mám rada košele, ale keď bolo 30°C, tak už to bolo životu nebezpečné. Dlho sme zápasili, toto som fakt akceptovať nemohla. Nakoniec od toho upustil, čo považujem za svoje veľké víťazstvo Úsmev. Čo sa týka ľútosti, pred ním ani náznak, už som sa vycvičila v sebaovládaní do tej miery, že pred ním tieto emócie neprejavujem. Normálne mu vysvetlím, že proste niektorí sa radi bijú a zapárajú, skúšajú čo si môžu dovoliť.

svetlana (bez overenia), So, 01. 11. 2008 - 18:20

Anina, no mne sa da, ze ty tu lutost nemozes ani citit ... uz aj ked v tebe vznikaju taketo pocity, nie je to osozne a dobre. aj to ma vplyv, myslim .... bez zaruky Úsmev
neviem, ci ide o vitazstva ... ja mam pocit, ze ide o to, aby dokazalo byt aj taketo dieta samym sebou, aby bolo vnutorne statsne, aby ono nepocitovalo situaciu ako problemovu. Nech uz ma akekolvek zvyklosti a stereotypy. ale musim podoknut, ze usudzujem len podla toho, co vidim doma a z precitaneho.
Myslim, ze nemusi byt cielom, aby sa "zvlastne dieta" premenilo na "normalne", ma pravo sa psravat tak, ako citi, pokila tym samozrejme nikomu neublizuje. a malo by citit akceptaciu od rodicov, lasku a nie snahu nacvicit z neho "priemerneho cloveka".

Ja mam napr. z nasej dcery obrovsku radost, najme z toho, ze sa mi zda, ze je stastna, ze aj ked ma problem = malickost, co je pre nu velky problem, ta vie, ze ju nevysmejem, neprikazem jej, aby sa spravala normalne, ze ju skor podporim, aby to zvladla, ked ona chce.
btw... som sa v piatok pobavila - chodime na flautu (ja som tam s nou, tak sa to tu na zaciatku robi, casom dieta chodi same) a sice cely tyzden nosila v skole sponku, pred vchodom do miestnosti, kde bolo vyucovanie flauty, si dala sponku dole a pripla si ju na tricko Chichocem sa Úsmev no co uz ... otrebuje asi dalsi trening Úsmev

ak by si si chcela cosi precitat, aj ked ja to tu stale inzerujem, takze si to mozno uz citala Úsmev, skus Zazrak pokracuje. To je sice o jednom autistickom chlapcovi, no podla mna je fuk, nakolko je ta "zvlastnost" dietata problematicka ... Úsmev

Mortisa24, So, 01. 11. 2008 - 11:21

Bud hrda na to ze tvoj syncek je iny ako ostatny...Mozno ma iny svet ako ostatne deti, ale myslim si ze jeho svet je krajsi, mozno zahadny, no v kazdom pripade si myslim ze raz ak vyrastie bude to jeho plus. Nepisala si ake ma IQ ale nemozeme predsa kazde dieta zaradovat do nejakej tabulky. Ja neznasam deti typu "ja som ten najlepsi" lebo to sa iba odzrkadluje zakomlexovana vychova ich ubohych rodicov co sa hraju na nieco co ani niesu. Synacikovy posielam boztek, posilni ho to, skor bude viac sam sebov to mi ver!

Anina, So, 01. 11. 2008 - 15:44

Vďaka.
Viem, že nemôžem vyťahať za uši každého loptoša, čo sa mu vyškiera a robí zle. Musí sa naučiť spracovať to sám v sebe s takým výsledkom, že mu to neublíži.

svetlana (bez overenia), So, 01. 11. 2008 - 18:23

anina, tvoj syn musi citit, musi mat velmi silne povedomie toho, ze je NORMALNY ! On nie je chybny, on je mozno svojsky, ale on nie je na vine, on sa nepotrebuje menit, skor ludia by sa mali zamysliet, preco im vadi inakost, co im nijako neublizuje.
a podla mna, ked take povedomie mat bude, tak prestanu aj zadrapky zo stran spoluziakov ... dufam Úsmev

Anina, Ne, 02. 11. 2008 - 22:56

Je mi to jasné Úsmev niečo v tom zmysle, že keď sa budem cítiť ako obeť, vždy sa nájde nejaký agresor. A naopak. Ja dúfam, že raz z neho vyrastie taký velikýýý a neohrozený chlap ako jeho tata. Verím viacej v silu genetiky ako vo vlastnú schopnosť vychovávať.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama