no... ja som mala na sebe (teda aj mam) tolko nedokonalosti, ze som skor tuzila po tom - nemat ich. A Tuzim po tom dodnes.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čo všetko ste chceli mať?
reklama
reklama
No len ja ako dieťa som mala iný ideál krásy, teda aspoň podľa toho čo si pamätám. Mne sa oni zdali zaujímavejší ako ja, zdalo sa mi že som príliš všedna.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
:) , deti vnimaju veci inac ako dospeli :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prednedávnom kamoškina dcéra fňukala, že aj ona by chcela okuliare, lebo sa jej to páči. Spomenula som si, ako som ja nechcela okuliare nosiť, ako sa mi deti vysmievali...
Áno, každé iné dieťa je pre ostatné zaujímavé, ale dosť často to dopadne tak, že sa mu vysmievajú. Málokedy chcú ostatné byť tiež iné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som chcela, aby moja mama nebola alkoholicka, zavidela som detom, ze maju normalne mamky , chcela som byt velka a samostatna , aby som mohla co najskor vypadnut z domu .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Smutné ale dokazala si to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som mala na základnej spolužiačku, ktorá žila len s otcom, a zdalo sa mi to perfektné. Bývala často sama doma, mohli sme sa hrať po celom byte a kedykoľvek. Vždy mala kopu sladkostí... To za tým som samozrejme ako dieťa nevidela. Až neskôr som pochopila, ako jej otec popíja, hucká ju proti svojej mame - chorej mame.... A aká musela byť osamotená.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja keď som bola malá chcela som byť veľká a teraz ked som už veľká chcela by som byť mladá,no ale Arabelin prsteň nemám,takže aké sme také sme,ale sme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Dnes ma nejako obháňa moje detstvo a ja som sa v autobuse usmievala ako blázon a to iba preto že som si spomenula ako som závidela asi v druhom ročníku tým ktorí si vedeli ohnuť veľmi prsty dozadu. Skúšala som to a trápila sa s tým, ale moje prsty boli dlhé a celkom pekné ale teda vytočiť ich tak ako sa to darilo iným som nikdy nedosiahla. Všimli si to aj doma že stále mám niečo rozrobené s prstami až to zo mňa vytiahli a nakoniec mi povedali - chcela by si ich mať také ako Mariška? - bolo to dievča o 4 roky staršie ale v našej triede po obrne a tak mi došlo že je lepšie mať pevné aj ked nie veľmi ohybné prsty ako ich mať choré.
Potom som závidela spolužiakovi ktorému rástli zuby v dvoch radoch, tak veľmi som chcela mať také a nechápala som prečo ich nemôžem mať, ale najšvihnutejšie bolo ked som závidela spolužiačke pokazené zuby a tak som si ich šprtala ihlou lebo som ich chcela mať také ako ona. Hrôza a des, ale čo už bola som dieťa ktoré malo zdravé prsty aj zdravé zuby. To závidenie nie je presne v tom zmysle slova ale tak akože jej aj ja také chcem
