Darčeky či kytičky pre pani učiteľky

Viem školský rok skončil, lenže ja nech otvorím čokoľvek tak na mňa vyskočí niečo pre pani učiteľky - mydlové kytice, kytice zo stuh, rôzne vyrabané darčeky a niekedy vo vysokých cenových reláciach.

To čo sa mi celkom páčilo odkedy je poňaté už ako nejaký štandard a treba ho dodržať mi to začalo vadiť. Maminky sa predbiehajú ktorá dá krajšie, deti z toho maju miš-maš a chcú to najdrahšie a veria že aj najkrajšie.

prihováram sa za ten jeden kvietok bez obalu iba krásne nesený v ruke, či kytička z lúky alebo zo záhradky dietkom nazbieraná.

Toto čo sa teraz deje sa mi už zdá veľmi nezmyselné a malo by sa to zastaviť a ukončiť také podakovania.

No možno sa mýlim a ostatným sa to páči.

Diskusie Naničmama.sk: 

Jedna vec je ponuka trhu a druhá, čo nakoniec deti učiteľke donesú. Lebo čo sa týka tvorenia a v podstate akéhokoľvek biznisu, vždy sa hľadá príležitosť .... Čo ja viem, zvykli sa riešiť spoločné darčeky na rozlúčku s učiteľkou pri ukončení škôlky, štvrtého, deviateho  ročníka, maturanti ... Zvyšok sa podľa mňa stále točí okolo kytičky dezertu .... Podľa mňa min. 50 percent, tvorli kytice z Lidlu ....

Odkedy je Tinka na waldorsfkej škole, za ktorú som neskutočne vdačná a hlavne p. učiteľky, prvý rok doniesla nami ozdobený Cd čkový črepník s miniružikou, pred rokom mini pyramidkové čajíky a teraz maličký svietnik zo selenitu. Učiteľka nás práveže poprosila, že po jednom kvietku, žiadne kytice, že ju také najviac poteší. Pre mňa a verím, že aj pre Tinku, sú tie poďakovania, vyslovene darčekom z lásky ... V jej triede väčšina detí donielsa učiteľke práveže len tu ružičku a asi len dve deti okrme Tinky, mini darček.

Podľa mňa to nie je o predbiehaní sa, kto čo väačšia  a iné dá, ale možno je to niekde inak. Možno je len teraz viac možností a mnohí rozmýšľajú, že kytička rýchlo zvädne a keď ih je veľmi vela ...

No takže nakoľko mám vnúčatá v rôznej vekovej skupine viem porovnať. Deti na strednej - tam môj vnuk recesista dal angličtinarke kyticu z kvietkov zo záhrady - prekvapil ju tak že nevedela prísť na slovo - dala mu totiž najhoršiu známku na jeho vysvedčení. Takže tam nikto také veľmi neriešil, väčšinou to boli čokolady.

prváčka a škôlka tak tam to bolo husté, pani učiteľka snad ani len neodniesla toľko darčekov a moja vnučka mala pocit že mala dať viac a niečo krajšie - teda predháňali sa a dávali aj kvietky aj darčeky.

Siedmak flegmatik podaroval tiež kytičku zo záhrady a vraj učiteľka mala obrovskú radosť, predtým vždy niečo vyrobili, ale odkedy každý niečo také daval on prešiel na kvietky. Tam to už nebolo také prehnané ako u tých mladších a bolo od čakolady až po mydlovú kyticu.

Takže toľko od mojich vnúčat.

Vyzera, ze mas bohatsie skusenosti ako ja ;) 

Ta školka bola rozlucka so skolkou, ci len tak na konci roka?

aj, aj

Ideme na svadbu, nie ako svadobný hostia, iba na obrad, poblahoželať mladým. A celkom ma prekvapila služba jedného kvetinárstva. Dalo mladým nejaký kód plus číslo účtu. A hostia nemusia kvety nosiť so sebou, ale toto kvetinárstvo sa zaväzuje, že bude mladým doručovať jednu kyticu mesačne po dobu, po ktorú vystačia peniaze, ktore im prišli na účet. Príde mi to super, lebo mnohokrát sú nevesty obvešané kvetinami, ktoré tak nejak nevyniknú. Lebo hlavná je jej kytica.

Bolo by super, keby niečo podobné fungovalo aj pri pani učiteľkách. Keď už teda niekto chce dať veľkú kyticu.... AJ keď je pravda, že to by stratilo pre rodičov ten efekt - aby ukázali, kto dal väčšiu kyticu.... Takže takáto služba by asi neuspela.... Lebo pani učiteľky majú na konci roka plné náručia kvetov, ktoré si podla mna dostatočne neužijú....

Zaujímavé aj ked neviem či by som využila. Mne sa páčia pani učiteľky s plnou náručou kvetín, sú vtedy také usmievavé no či to využijú to neviem. Počula som aj také že niektoré všetko ani len domov nezoberú, lenže ja verím že je to minimum.

To čo píšeš že ponuka z trhu ešte nemusí byť pravda že to aj kúpia. jedna pani mi povedala že predala 37 kytic zo stuhy, 13 košov s kvietkami a neviem čo ešte, aha venčeky -  všetko vyrabané pre pani učiteľku aj napísané. Viem nemusí to byť pravda ale myslím že viac je ako nie. Na dedine je to viditeľnejšie ako v meste a tak aby neohovorili atd.

Ale to aj v meste, aj v meste. Lebo vždy v rámci nejakej komunity - kamarátky a atď. sa ťa niekto spýta - "a vy ste čo kúpili pani učiteľke?" A ja sa tak potom divne cítim, že "kvety" a lenže sranda je, že ja nemám pocit, žeby som mala kupovať niečo viac a ten pocit je nie preto, že mala som niečo viac podarovať, lebo veď aj druhí dávajú, ale preto, lebo sa pýtam, načo to tí ľudia robia?

Ako nie, že pani učiteľka si viac nezaslúži - bože chráň, to nie. Ale čo ona s tým sprcháčom či šampónom bárs stáli nehorázne peniaze, ak sa jej vôňa nepáči? A čo s tou kyticou zo stúh?

Gitka, pridávam sa k tebe do klubu, ak niekto si myslí, že "za divnú". Darček pre učiteľku som riešila v 4tom ročníku a na konci škôlky. Aj to ako darček za kolektív, nie za nás. Nemám rada predbiehanie sa. Chlapci nejak nepotrebovali obdarúvať samostatne - keď majú meniny, narodeniny a chcú niekoho obdarovať z učiteľov povedia (tento rok niesol mladší čokoládu angličtinárke (a triednej) lebo chcel a vedel, že má rada konkrétnu a má ju on rád (učiteľku aj čokoládu Chichocem sa)).

Kvety som roky vedela zohnať slnečnicu. Aj som takú poznámku počula, že čo som niečo honosnejšie nekúpila, lebo že hento vyzerá ako ukradnuté v poli za družstvom ... aj keď bola ešte krásne naaranžovaná do sisalu, lykom previazaná a tak. A keby aj bola len samotný kvet, mne sa to tak páči.

Inak - minulý rok starší čoby 7mak "zabudol" kvet doma. Toho roku som sa pýtala, či kupovať, alebo ho zas "zabudne". Zabudnúť ho nemohol, lebo odchádzali z domu s mladším a ten kvety mal ... takže no comment Veľký úsmev. T.r. kvety doma neostali. Bola to len ozdobená jedna ruža.

Akosik mám problém kupovať darčeky čoraz viac - už som tu o tom písala - stále sa pýtam, či by to chcel ten obdarovaný, alebo je to len ďalšia "haraburda" pre neho, ktorú si odnesie. Tie kvety ... to mi príde také ... milé.

Inak - do takého bezdarčekového stavu ma dostali výtvory mojich detí zo škôlky a výtvarnej výchovy. Raz som nevedela, čo s tými mačkami zo sádry a vianočnými hlinenými podnosmi s kaprom robiť Chichocem sa.

Som rada že nie som v tom sama.

Rozumiem tvojmu pohladu, podobne som to (ne) riesila so starsimi detmi. U mna je to teraz akurat ine v tom, ze Tinkina ucitelka, okrem ineho robi butlavu vrbu este aj mne ... Na tej WS je to diametralne odlisne, ako na beznej skole, aspon u nas, v tom je tolko cloveciny ...

Mas pravdu cacky, macky su vzdy na zvazenie, ale mozno sa cez to deti ucia, mysliet aj na inych? Chciet spravit niekomu radost, ja viem nemusi to byt o hmotnom darceku ...

No veď kým to dávaš ty s tým, že je to z tvojej strany poďakovanie a nepozeráš, čo dal ten druhý a či nedal viac, však OK. Aj ja dávam dary ak chcem niekomu poďakovať alebo len tak, ak si myslím, že ten druhý sa poteší. Úsmev

Hmmm ... a teraz fakt som zas pri tom blbom pocite, že kto má väčší osoh - či ten obdarovaný, či ten čo dáva Váľam sa od smiechu po podlahe.

To sme už riešili a myslím že je to stále aktuálne pre koho lepší pocit to je, ak je to pre dieťa tak ok, lenže ak chce iba preto lebo chce byť naj pred spolužiakmi tak do plaču a to som sa snažila vysvetliť vnučke.

Akože malá má pocit, že musí dať najlepšie? Prekvapenie

 

Lenka, prišla na svet s plno jednotiek a to hovorí samo za seba - chce vyniknúť vo všetkom, nie je to ani len dobre taká ctižiadosť u malého dieťaťa, lenže ona to ma v sebe. je veľmi prísna aj na seba a dokaže nemožné, je dobra vo všetkom čo robí.

Poznám také typy a je to v podstate 6 dní rozdiel medzi mojim starším flegmatikom a jeho sesternicou, veľmi veľmi ambicióznou a cieľavedomou. K tomu u nás ešte kozorožci ... čo ti budem hovoriť. Človek až žasne. Aj v učení aj vo všetkom.

Tak už len vysvetľovať ako ten svet funguje asi u vás zostáva, lenže ona to bude vidieť asi cez svoju optiku. Vieš čo je sranda, že vlastne sa snažíme vysvetliť aj tým deťom či ľuďom všeobecne, ako vidíme a chápeme svet my. Ale ony to tak nevidia, lebo majú svoje vnímanie. Juj pozerala som teóriu relativity a začínam tu miešať Einsteina. Veľký úsmev

Nuž moja Zarka 1.1. a teda kozorožec ako vyšitý a ešte podporovaný Levom.

Ale ono je to dobré, tak ako to je. Tá ich ctižiadosť - oni/ ony sa s tým naučia žiť. A možno to bude ľahšie nakoniec pre nich ako pre to okolie. Snáď len na to materiálno nech si nezvykajú, ale to ťažko keď vidím mojich - občas mám dojem, že by potrebovali brigádu, nech vedia ako sa zarába len na jedno menu v mekáči . Možno by si uvedomovali, že potom dary majú isté hranice. A aj tak ... dary majú hodnotu len takú, akú im pripisujeme my samy. Mrkám

My sme tie darčeky doviedli do iného extrému. Už viac krát sa stalo, že syn dopratal domov čokoládu, aj na základnej, aj teraz na strednej. Od učiteliek. Niečo im pomáhal s PC. Dokonca bolo celkom podarené sledovať, jak silou mocou ta posledna pani učiteľka mu chcela dať jednotku z predmetu, ktorý ho absolútne nezaujímal....

Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Asi tri roky dozadu som počula jednu múdrosť - "kto nič nedáva, ten dostáva". Myslela som si v tom momente o tom svoje, aj teraz si myslím. Akurát to, že sa to čím ďalej tým viac mi v živote potvrdzuje.

... to ale nemusí byť vždy len hmotné, to môže byť napríklad aj láska a ak ju nedávaš ani sa Ti nevracia. Ale to som od tých darčekov odbočila

To som ešte nepočula, no musím odsledovaťMrkám

Sleduj a čuduj sa. Veľký úsmev

Ja sa čudujem čoraz viac.

Ale asi to platí len po určitú hranicu trpezlivosti jednej strany. Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Aj láska býva rôzna nielen tá jednosmerná. Asi patrím medzi tie čo ju vedia rozdávať ale aj dostávať a prijímať.... či už k deťom, vnúčatá, priateľom. Nie vždy je to len ten partnerský vzťah...

Tá citácia bola pôvodne pri hmotných veciach - jednalo sa o dary. Pri nehmotných by som sa priklonila k tomu, že dáva sa len do určitej miery, lebo človeka časom prestane hádzať hrach na stenu. Na druhej strane lásku (náklonnosť, sympatie, obľúbenosť - proste nielen partnerský vzťah) možno našťastie vyjadriť všelijako. Len to treba vidieť. A vedieť prijímať jej podobu .Mrkám

 

No a jednosmerná láska - a však presne aj taká existuje, čo si budeme hovoriť, že nie. Len myslím si, že tam je veľmi tenká čiara ku konci tej lásky a vzniku nenávisti. Ak niekoho ľúbiš a on na teba kašle, teba to časom prestane baviť. Myslím, že také bezbrehé zbožňovaie bez absolútnej odozvy som mala len jedno obdobie v živote. Vidíš - obdobie, takže malo to koniec. Ale aj tak furt Keanu Reevesa milujem Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Keď moja dcéra išla do prvej triedy tak niesla zo sebou malú kyticku pre páni učiteľku tak ako som bola naučenie z domu. To bola prvá a posledná, u nás nie je tradícia dávať učiteľom kvety.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.