Mám presne rovnaké skúsenosti. Len teda, možno nie až tak veľmi. Alebo si to až tak veľmi neuvedomujem. A používam rovnakú metódu :) DS
V kníhkupectve - len stačí isť okolo regálov a tá správna knižka nejak zázračne zasvieti, či čo. A je v ruke :)
A s ľuďmi - tam to tiež celkom dobre funguje. Kedysi veľmi dávno som bola zamilovaná do spolužiaka. Už som tu o tom kedysi písala. Po škole sa naše cesty rozišli, on sa oženil. No aj tak som ho chcela stretnúť. V Bratislave bola niekoľkodňová IT výstava. Vybrala som správny deň, prezrela to, čo ma zaujímalo, čo som potrebovala. A potom som si povedala, teraz je načase ho stretnúť. Trvalo to asi 5 minút. Vybral si rovnaký deň a v tej trme-vrme IT výstavy sme sa stretli do chvíľky. Podobné sa mi stalo v BB, kde som bola na viacdennom školení. Mala som tam viac spolužiakov, ale jedného som si povedala, že chcem stretnúť. A jasne, poobede, keď sa skončila prednáška som ho len tak stretla na ulici.
Samozrejme, mám takých momentov viac, naozaj to funguje. Len ja k tej metóde dodávam, že to funguje vtedy, keď to moje želanie je v súlade s mojim životom. Keď tak nejak zapadá do plánu. Lebo občas mám uletené želania. Alebo hľadám napríklad knihy. A keď tá kniha nie je dobrá pre mňa, tak ju takto nenájdem. Uvedomím si to až tedy, keď napriek tomu ju tvrdošijne zoženiem inak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S tými vecami, ktoré nemám mať aj keď silno chcem ... no tak také sa mi stáva. Keď objednávam cez net, tak sa napríklad často stane, že kým si to pozvažujem, tak to vypredajú. Už ma to netrápi. Poviem si, že som také mať nemala pre niečo, alebo proste ešte bude lepšie (lacnejšie 
) . Zvyčajne sa to presne tak aj stane. 
Verím, že také to intuitívne aj vedomé prianie, hlavne ak je naplnené, poteší, pomôže. A tebe bolo nadelené statočne, takže si aj "zaslúžiš". 
Čo mi pamäť siaha, vždy sa mi diali "divné" veci typu - idem niekomu zavolať a skôr než sa stihnem dotknúť telefónu, už dotyčný volá mne. Tieto paranormálnosti sa vekom akosi stupňujú, občas je to až tak absurdné, že už len so smiechom jačím - ja sa bojíííííím!
Príklad ešte z manželstva s tigrom - bol dlhodobo na nejakej zahraničnej robote a ja som doma premýšľala, že by sme si mohli kúpiť akvárium. Bolo by to fajn, dobre to vyzerá, tak čarovnorelaxačne... no, ale navrhni to manipulátorovi, veď ma pošle do hája hneď ako to vyslovím, už len preto, aby mi nevyhovel. Tak som bola ticho. Po troch mesiacoch sa vrátil domov a prvé čo urobil bolo to, že nás vzal do obchodu so zvieratkami a kúpil tam akvárium s kompletnou výbavou bez toho, aby tušil o tejto mojej túžbičke. Viete aké oči som očila? Veľmi veľké!!!
Po pár takýchto skúsenostiach som to začala používať ako komunikačný prostriedok. S totálne nekomunikatívnym partnerom som riešila veci týmto spôsobom. Ak niečo chceš, mysli na to. Podržte sa, fungovalo to. Nie vždy a nie vo všetkom, ale mnoho záležitostí jeho hlava zachytila z mojej a spravil to bez toho, aby som sa musela doprosovať a hádať a používať milióny argumentov.
Veci nakupujem tak, že vojdem do obchodu a hľadám, čo je tam moje. Akoby na mňa zasvietili alebo sa ma vo vnútri nejako dotknú, pocítim impulz. Je to praktické najmä vtedy keď nemám čas. Napr. v sekáči. Prejdem rukou po vešiakoch a moja vec ma akoby kopne. Nefunguje to vždy a vo všetkom, ale veľa krát som takto nakúpila presne to, čo som potrebovala. Naposledy knihu pre kamošku. Vbehla som dnu, poprosila predavačku na akú tému by som potrebovala literatúru, nech mi niečo odporučí. Zatvárila sa skrúšene, lebo dokopy nič nemali, ale išla hľadať. Ja som zatiaľ očami prebehla regále. Moja kniha na mňa zasvietila. Pristúpila som k nej, prelistovala, zistila som, že je to presne to čo potrebujem. Predavačke sa nechcelo veriť, že už mám. Bol to párminútový nákup. Najextrémnejší zážitok tohto typu mám z Talianska. Boli sme v Ríme v obchode so suvenírmi. Už sme sa chystali domov, takmer všetky peniaze sme minuli. Zo steny preplneného obchodíku na mňa zažiaril NÁŠ obrázok. Pozreli sme na cenu, samozrejme už sme naň nemali. Vyšli sme von a ja som hovorila - to nie je možné. On je určite náš. Visí tam náš obraz! Ako môže byť náš keď naň nemáme peniaze??? A vtedy ma osvietilo. Cena bola uvedená v talianskych lírach, vtedy sa totiž zavádzalo Euro. Po premene na euráče vyšla suma, ktorú sme mali a obraz som si víťazoslávne odniesla domov ako pamiatku pre naše deti.
Kráčam po ulici a cítim, že idem stretnúť známu osobu. Vtedy už len zbystrím pozornosť a rozhiadam sa kde je. Vždy sa niekto zjaví. Naposledy Vikuš na SIAFE, ale tú som si poprosila v modlitbe - Bože, pošli mi niekoho koho som veľmi dlho nevidela a budeme mať ozaj radosť, že sme sa tu stretli. A zjavila sa naničmama, ešte teraz som vytešená!!! ♥
Pri práci sa mi to deje tiež. Hlavne pri grafike. Zvyknem sa pomodliť k DS, nech ma použije ako svoj nástroj a nech to, čo spravím naplní srdce toho, komu je vec určená. Nech je to také ako si to dotyčný praje. Kedysi som vyrábala minimálne tri grafické návrhy, ale vždy chceli ten, ktorý som vytvorila ako prvý, bez toho, aby o tom tušili. Časom som upustila od zabíjania času vytváraním ďalších návrhov. Spravím jeden a s ním sú hneď spokojní. Málokedy sa stane, že by neboli. Detto pri výbere darčekov pre priateľov - ako si vedela, že som to chcela????? Nevedela.
No a najsamväčšie extrémy s telepatiou alebo čo to je, zažívam s parťákom. Ja si pomyslím, on to vysloví. Dokonca presne zoštylizované! Najskôr som nechápala, ale už to začíname brať ako rutinu. To isté platí naopak. Naše mysle akoby boli prepojené. Naraz siahneme rukou po niečom. Naraz si voláme v jednom okamihu. Naraz sa prihlásime do messengera, aby sme si napísali. Stalo sa, že som išla za ním a vybilo mi mobil. On netušil, že som tam a bolo to vo veľkom meste. Zapla som telepatiu a rozprávala som sa s ním na diaľku, dúfajúc, že sa nájdeme. Podarilo sa! Celkom to uľahčuje život. Ako to funguje netuším. Bolo by skvelé to ovládať :-D ale isto by som to časom zneužila, to je také ľudské. Takže dobre je ako je.
Zakončím to slovami kamošky, ktorej som naposledy trafila darček k jubileu - takto to vyzerá, keď Duch Svätý prepája mysle ľudí a plní tak ich túžby. Máte podobné skúsenosti???