Je nalačno naozaj nalačno?

"Tak pani XY, nabudúce príďte nalačno, lebo Vám budeme brať aj krv!"
Jasné, že pani XY príde na odber úplne nalačno, čiže nielen hladná, ale ešte aj poriadne dehydratovaná a smädná. Bez užitých dôležitých liekov, bez fľašky s vodou a bez jedla. Takto si totiž väčšina z nás predstavuje pojem NALAČNO. Mylná predstava, že pohár vody, či užité lieky na tlak by mohli výsledok vyšetrenia skresliť, je ešte stále v kurze. Je preto ten správny čas na ďalšiu moju "osvetu".

Samozrejme, že chyba je skôr na strane zdravotníkov, ktorí často (zavalení povinnosťami, informáciami, menami a rodnými číslami)zabudnú pacientovi podať podrobnejšie a správne informácie. A tak pacient príde nalačno, často sa nenaje, neužuje lieky ani po odbere, z rána je pomaly obed a on ešte stále čaká na výsledky v čakárni na pokraji kolapsu. A sestrička sa potom prekvapene pýta, prečože má pán XY tak vysoký tlak a prečo pani XY skončila skolabovaná na príjmovej ambulancii s infúziou v ruke?

Nuž práve preto, že prišli nalačno, hoci vôbec nemuseli takto dopadnúť. Moja rada znie: "Ak Vám kážu prísť nalačno, overte si, čo tento pojem znamená!" Samozrejme, že sú isté vyšetrenia, kedy je pojem nalačno naozaj doslovným a dopísmenným (napríklad niektoré špecifické krvné odbery, SONO brucha, fibroskopické vyšetrenie žalúdka ...).Od toho by však mala byť sestrička, aby Vás správne poučila, čo, kedy, prečo a načo. Vždy by sme však mali mať po ruke naše ranné lieky, jedlo a nejakú tekutinu. (Nie alkohol! )

Avšak na bežný odber krvi nie je ranný pohár vody, či užitie dôležitých liekov, napríklad na tlak, žiadnou prekážkou k dosiahnutiu pravdivého a neskresleného výsledku vyšetrenia. A vôbec, lačnosť, či sýtosť nemá na niektoré krvné testy absolútne žiadny vplyv. A ak už musíme zostať nalačno, po odbere sa môžeme najesť a napiť. Preto si pacienti majú so sebou nosiť lieky, jedlo a vodu. Máloktorý to ale robí. Je to skôr pravidlo, že sa to nerobí a výnimka, ak sa to robí.

Preto sa nenechajte sestričkou "odpíliť" konštatovaním o nutnosti Vašej lačnosti a kľudne sa opýtajte, či sa môžete doma napiť , prípadne si užiť dôležité lieky!

Z vlastných skúseností viem, že ak dochádza k takýmto chybám a nedorozumeniam, vždy za to môže chyba v komunikácii sestra- pacient a pacient- sestra. Sestra nepovie- pacient sa nepýta, alebo aj naopak.
V tomto smere sú najlepšie informovaní pacienti s cukrovkou. Najmä ak sú na inzulínovej liečbe. Keďže informovanosť takýchto pacientov je v komunikácii sestra- pacient, lekár- pacient ( a naopak) veľmi dôležitá, v týchto prípadoch komunikácia nezlyháva, tým pádom je pacient poučený tak, ako má byť. Taký pacient dobre vie, že si nemôže dovoliť prísť na odber bez svojej dávky inzulínu, rovnako ako aj zásoby jedla a pitia.

Lenže (chválabohu) nie sme všetci diabetici a (bohužiaľ )pri nás bežných pacientoch komunikácia sestra- pacient, pacient-sestra, veľmi často viazne, čo vedie k nedorozumeniam a nepríjemnostiam.

Takže, ak nabudúce pôjdete na odber nalačno, kľudne sa predtým opýtajte, či sa môžete aspoň napiť a užiť si lieky a ak nie, tak si prineste lieky i niečo k jedlu a pitiu so sebou! Nespoliehajte sa, že sa rýchlo vybavíte! Myslite na nepredvídané možnosti!

Nalačno naozaj nemusí vždy znamenať "nalačno".