krásny deň

Práve sme prišli z prechádzky... ja i moja psia slečna....pomaly sme kráčali po našej zvyčajnej trase, poza rodinné domy popri Turci, keď moja psia slečna zbehla po schodoch okolo betónoveho "opevnenia" rieky a šla sa ako obvykle z rieky napiť... keď zrazu na schodoch podskočila a vybehla ku mne...niečoho sa naľakala, tak som sa šla pozrieť na to, čo vyľaká 5-mesačné labradorie dievčatko...na hladine plávali kačky, nežne sa spolu rozprávali, občas sa prihovorili lastovičkám prilietajúcim na hladinu naberať vodu do zobáčikov... mám pocit, že sme sa posadili naraz a obe fascinované sme sledovali túto krásnu symbiózu medzi zvieratkami... zalial ma krásny pocit nevýslovneho šťastia, bezhraničnej pohody a lásky ... len tak som sa začala obzerať vôkol seba... aha tu neďaleko stojí spustnutý a ošarpaný dom, pri ktorom mám pocit, že ho poznám, že poznám dom i tie dva stromy vo dvore... predomnou sa majestátne týčila veža vrútockého kostola v objatí korún stromov, ten pohľad je nádherný, upokojujúci..keď som sledovala svoje okolie, úžasné mohutné koruny stromov a vôkol bezpečnú náruč hôr...akoby som si vďaka tomuto pohľadu opäť okolo seba vytvorila svoju bublinu bezpečia...tú ktorú som stratila kedysi veľmi dávno...odrazu som mala pocit, že slniečko svieti i keď sú na nebi oblaky... cestou domov nás zdravili psi, pristihla som sa, že som sa nahlas zasimiala pri pohľade na riťku trčiacu z teplákov pána čo niečo prenášal do neďalekého fitka, ten pohľad sa mi zdal roztomilý... i tá pani, ktorá ktorá mi na úsmev odpovedala úsmevom - krásnym úsmevom a ja som zrazu mala pocit, že všetky problémy na svete sa vyriešia, že všetky boľačky sa zahoja a na svete bude všetkým krásne...
Prajem vám krásny deň...