List Ježiškovi

Milý Ježiško,
úvodom môjho listu ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem...nee, robím si kozy ale to ty dobre vieš...ja len, že som si spomenula na moju prvú lásku, na moje prvé zaľúbené dopisy a veruže takto začínali, tak som si to chcela po vyše dvadsiatich rokoch vyskúšať..veru, odvtedy som zaľúbené listy nepísala...
No ale to ty predsa všetko vieš :)
Milý Ježiško, Vianoce ďalšie už mi klopú na dvere a hoc každé sú iné a krásne, ja netuším aké budú tento rok.Ty vieš čo sa stalo pár dní pred tými minulými Vianocami, ty vieš že mi partner povedal že miluje inú ale kvôli dieťaťu som zahrala pri štedrovečernom stole dokonalú rodinku...ťažké Vianoce to boli...najťažšie v mojom živote...keď mi všetci priali krásne sviatky v kruhu svojej rodiny a ešte rodinný krb často spomínali a ja vlastne už rodinu svoju nemala...
Ty vieš koľko sĺz a koľko trápenia bolo zavesených na našom vianočnom stromčeku, ty vieš koľko obáv z budúcnosti sedelo pri mne pri štedrovečernom stole, ty vieš koľko nenávisti som v ten deň zamiešala do kapustnice, ty vieš koľko výčitiek sa vyprážalo ku šalátu...
Zvládli sme to.Prežili.Za pomoci priateľov...pamätáš ako som dostala plnú krabicu modrých fidoriek , so stužkami, určených k zaveseniu, aj štyridsať ich vari bolo a ja každý deň jednu otvorila a vedela som že človek čo mi ich poslal myslel na mňa každý deň a bol pri mne a držal palce a veril, bo vedel o všetkom čo sa u nás deje....pamätáš ako kamarát strávil so mnou týždeň pred Vianocami každý deň aspoň hodinu o vedel že bez jeho pomoci, bez jeho stráženia tie sviatky proste nedám...pamätáš ako som cez deň bola silná mama, silný človek čo organizoval Darujem sladké Vianoce, písal maile a povzbudzoval ľudí v tom, že isto bude dobre a večer som sa menila na uplakanú a ubolenú dušu, ktorá sa chodila vyplakať kamarátke na plece bo to všetko nešlo zvládnuť len tak...hodiny a hodiny telefonátov s mojim strážnym anjelom aby som pochopila že všetko ma raz posunie vpred...
No ale to si ty isto všetko pamätáš...
Idú ďalšie Vianoce.Moje prvé Vianoce kedy budem sama so svojim synom.Už nie smutná, už nie s pretvárkou...ale predsa len neviem čo ma čaká.Ešte som také Vianoce nezažila.Budú to iné Vianoce.Zas iné Vianoce.Nebojím sa.Len netuším čo ma čaká.
No ale prečo ti píšem...
no vlastne preto, prečo všetci...idú Vianoce a aj ja si chcem niečo priať...
Ty vieš o tom roku kedy si mi toho zdravia moc nedal, áno, viem, nadávala som na teba...prepáč...no už som pochopila že bez tej príučky by som nebola tým čím som.Nevedela by som čo je to pokora, trpezlivosť...ty vieš že som považovala prianie k narodeninám : "prajem ti veľa zdravia" už ako klišé...no od vtedy viem, že to klišé nie je.Možno silné slová ale skutočne ďakujem aj za chorobu...veľa som sa naučila.
Šťastie...ako si ho môžem želať keď ja vlastne netuším čo to šťastie je?To že si mám čo obliecť?To že mám kde prespať?Alebo to ako keď sa povie :"ty máš ale šťastie..." Veď ono až po čase sa ukáže alebo neukáže čo šťastím bolo a čo nie.Všetko sa predsa deje pre niečo a ako ja môžem vedieť že konkrétna udalosť je moje šťastie...nechá to teda na teba...nechám to všetko tak ako to je a možno keď si budem už stará v hojdacom kresle štrikovať dupačky pre vnúča, možno vtedy budem vedieť zhodnotiť čo mi bolo šťastím a čo nie...
Lásku...ani sama neviem či myslím tú chémiu čo zapríčiní vzplanutie a na pár rokov ide všetko bokom a až po čase zisťujeme že to, prečo ľudia spolu žijú nie je láska ale tie ostatné, vyššie hodnoty...alebo tým myslím to, že ma má kto objať a povedať mi že ma má rád...a koľkokrát za život dokážem milovať?A čo to vlastne milovať znamená?Túžiť?Chcieť mať pri sebe?Alebo jednoducho stačí vedomie, že človek ktorého mám rada sa cíti byť šťastným?Nemusí byť pri mne šťastný, nemusí byť so mnou šťastný, úplne jednoducho stačí vedomie že je spokojný tam kde je a je mu dobre?Aj to sa počíta za lásku?Ty vieš že sme schopní sa so synkom dovadiť, kričať na seba a predsa si povieme "mám ťa rada", "mám ťa rád"...na teraz mi táto láska stačí.Možno ešte niekedy, možno keď budem pripravená mi niekto do cesty príde...nechám to na teba...
Darček pod stromčekom...mám priateľov.Aj taký ten úplne obyčajný, hmotný darček od priateľov dostanem.Viem to.Lebo ma majú radi.Sú mojimi priateľmi a budú ma chcieť potešiť.Nech už si rozbalím čokoľvek, bude to darček od priateľov...malinká pozornosť, čokoľvek...bude to však veľké a neobyčajné v tej sile ktorú priatelia vložia do toho venovania - som tu a budem tu pre teba...
Milý Ježiško, mám všetko čo potrebujem.Mám svoje dieťa, mám rodičov, mám priateľov.Ďakujem za všetko čo si mi do života priniesol.Ďakujem aj za všetky slzy, ďakujem aj za každý smiech.
Prajem ti Ježiško krásne Vianoce a keby si potreboval pomôcť s niečim, som tu.