Moja nešťastná žiarlivosť!!!!

Manila - a čo a pred tým rokom stalo? Žiarlivosť je vlastne pochybovanie o sebe samom (nie som dosť dobrá/ý pre môjho partnera, určite si nájde niekoho lepšieho). Ak sa človek cíti dobre sám so sebou, je spokojná/ý s tým, ako vyzerá, ako sa cíti, s tým čo a ako robí - nežiarli.

Píšeš, že ťa žiarlivosť pochytila až po 18 rokoch manželstva. Čo ťa tak vyhodilo z normálu? Hm? Nemusíš písať sem - stačí, keď si odpovieš sama a potom budeš vedieť aj čo s tým. Stačí odstrániť príčinu svojich pochybností o vlastnej osobe a žiarlivosť vyprchá.

Rozhodne s tým niečo rob, správne tušíš, že ak si so žiarlivosťou neporadíš, tvojho manžela to dlho baviť nebude. Ak to nezvládneš sama, pokojne sa objednaj k psychologičke. Nie je na tom nič strašné, ani hanebné a psychologička ti pomôže .

Držím palce .

Ahoj, trocha ti priblížim žiarlivosť aj z druhej strany. Musíš s tým niečo robiť, pretože naozaj o manžela môžeš prísť. Ja sama som zažila žiarlivosť od bývalého manžela, kontroloval mi všetko - poštu , emaily, sms a aj prijaté a odoslané telefóny. Život s takýmto človekom nie je ľahký. Ja som zašla za psychologičkou ( kamarátka ) a tá mi povedala že sa mu dá pomôcť, len musí prísť. Samozrejme že nešiel. Nešiel a robil mi scény ďalej. Ale u nás boli aj iné problémy, do vzťahu nám zasahovala svokra a on bol na ňu naviazaný a zrejme tam dostával kvapky.
Ja na tvojom mieste by som odstránila pochybnosti sama o sebe. To znamená že by som sa začala o seba vo väčšej miere starať- účes , makeup, fitko, beh atď. A ak je manžel normálny a rozumný a doma bude mať sebavedomú a udržiavanú ženu, nebude naozaj hľadať nikde inde.

skus knihu od plzaka Ziarlivost (alebo tak nejak sa to vola). velkost asi A4, vydana myslim v 1960. Ja som z nej robila seminarku na VS, ked sme mali psychologiu. Najdes tam toho dost, preco ziarlivost vznika, ako sa prejavuje (to aby si si uvedomila, ze ziarlis - to sa ta uz netyka, to uz vies) a lekcie, ako postupovat, aby si sa jej zbavila, ked nechces ist za psychologom, lebo sa hanbis. ale je to dlha liecba, zalezi na tvojej pevnej voli. sokove terapie nezaberaju: akoze sa manzel nastve, zbali sa a odide, a ked sa spamatas, tak sa vrati a podobne veci. Kym to totiz nebude jasne v tvojej hlave, budes ziarlit naveky.
drzim palce.

ahoj, v poslednom čase žiarlim aj ja na svojho manžela, Sme spolu 8 rokov z toho / 2,5 roka manželmi/.
Som na materskej dovolenke a stale ho podozrievam aj ked myslim nemam dôvod, Užsa častejšie hadame pre hluposti, lebo ho to nebavi mi niečo dookola vysvetľovať. Asi sa musime krotiť, ak ked sa hovorí dôveruj ale preveruj

Ahojky Manila.
Ja sa Ti necudujem, ze si ziarliva.Po tolkych rokoch doma, mne by asi praskli nervy.Obdivujem Ta. Myslim si , ze Ti chyba sebadovera a hlavne necakaj stale na manzela pokial pride domov z prace. Skus si spestrit svoj zivot, nieco vymysli ako budes travit dni a hlavne nezabudaj mysliet aj na seba.
Ja som tiez ziarliva, ale snazim sa to neukazovat manzelovi. Moje heslo je dovoeruj ale preveruj.

Ahoj.Po prvy krat pisem na tuto stranku,ale zaujal ma tvoj problem.Niečo o tom viem,kedže tento problem ma aj moja švagrina.Ja si myslim že to je nedostatok sebavedomia a možno aj určity stereotyp,pretože človek ktory ma svoju pracu a koničky nema čas a ani chut sa zaoberat podobnymi vecami,samozrejme pokial je všetko vo vztahu v poriadku.Takže ja na tvojom mieste by som sa viac zamerala na seba,uživala si život,a manžel ked uvidi že si spokojna a štastna,začne žiarlit na koniec on, ,

Ahoj Manila,aj ja som rada,že som zas našla takú spriaznenú dušu ako ty.Nikdy predtým sa mi to nestalo,ale teraz na môjho súčasného partnera tiež hrozne žiarlim.Myslím si,že za to môže veľa faktorov,aké postavenie má v práci atď,ale najdôležitejšia je dvôvera.Aj mne stále prízvukuje,ako veľmi ma ľúbi,ale otázka je,či sú tam pochybnosti,alebo,či im môžeme skutočne dvôverovať.Vraví sa,že žiarlivosť lásku zabíja,tak ju nechajme ŽIŤ!!!

Ja tiež žiarlím ako pes na svoju kosť (iné prirovnanie ma nenapadlo) Raz sme boli z mangelom spolu v jednom obchode a on sa pri platení usmial na predavačku a niečo jej povedal. No a do mňa 100 čertov a 1000 voltov. Nerobila som mu scénu len som mu popod nos povedala, že keď sa mu páči tá predavačka tak nech sa s ňou ožení. On sa len zasmial a povedal, že ho to teší, že na neho žiarlím. No a vždy keď sa ma spýta či ho mám ešte rada a ja len tak popod nos poviem, že aj hej tak sa zasmeje a pripomenie mi predavačku z obchodu. No už sa to snažím predýchavať.

aha,ja som nemyslela ze si bestia ale na to ze si asi kratko vydata,ked budes dlhsie potom ta to hadam prejde

Ahojki Manila.
Tak ja sa pridavam do klubu vecnych ziarliviek.
Moj problem asi spociva v nedovere v samu seba, ale teba to chytilo az teraz po case... tak este ti mozem povedat, ze bud rada,ze ta to nedrzi cely zivot ako mna, je to naprd zivot .
Dnes v noci sa mi zase snival sen,ze ma podviedol a vies ake su to zive sny, konkretne osoby vidim a potom mam cely den divny pocit,akoby to bolo naozaj...a vlastne neverim mu v nicom a stale ho upodozrievam, niekedy mi ho je az luto, chudacik, ze ho k tomu raz aj vyprovokujem to spravit a potom budem plakat.
Je to choroba, aspon u mna, potvrdzujem.

Drzim palceky aby si svojho skveleho muzicka neodradila,ale je dobre,ze sa s nim o tom rozpravas, to je super.

Ahoj baby ste super a žiarlivosť? Ja si myslím kto nežiarli ten memiluje!!!!! Ale pravdaže žiarliť treba ale ako sa to povie zdravo aj mne sa stane že od toho zdravého žiarlenia je to ďaleko ale čo už asi každá pre niečo žiarlime no každej držím palce aj sebe aby to bolo vždy menej a menej.

Ahojte kočky myslím ,že každá tak trochu žiarlime aj ked si to nepripúštame.Ja som vydatá 19 rokov presne 30.9.sme mali výročie.Máme dvoch synov 8r.a 15r. môj manžel pracuje na lodi ako kapitán /príležitosti v celej europe/ od kedy sme sa vzali som vačšiu čast roka doma sama s chlapcami a priznám sa tiež žiarlim ale musíme si navzájom dôverovat ináč by sme neboli doteraz spolu.Je to len o vzájomnej dôvere

Ahoj moje žiarlivé babenky, ak dovolíte, som 51 ročná skúsenica a chcela by som Vás všetky veľmi pekne pozdraviť. Matty, ja som s manželom oslávila 30. 9. 30. výročie svadby - nikdy som si nemyslela že to tak dlho vydržím s jedným chlapom On je vlastne tiež celý život často na cestách. Keď som si čítala Vaše príspevky - tak ako keby som rozprávala ja dakedy pred rokmi. Môžem Vám však povedať že po toľkých rokoch spoločného života, po toľkých žiarlivostných scénach a podozrievaniach čo sme spolu prežili sa tak všetko ukľudnilo a tak som si na všetky tie "mužské chúťky" zvykla, že mi vôbec nevadí keď sa môj "starý" otočí za mladou peknou babou, alebo keď flirtuje s peknou predavačkou a ja behám s nákupným košíkom, alebo sa vyškiera mladej kolegyni a je k nej až prehnane galantný, že už by mi to dokonca bolo aj čudné, či náhodou neochorel - keby sa po toľkých rokoch správal inak. . Jednoducho muži sú iní ako sme my, ale máte pravdu v tom, že občas ich preveriť trochu treba - popozerať telefony, občas si všimnúť či po tel. hovore, hneď neodstráni číslo a tak. To treba občas preklepnúť. Želám Vám aby ste sa aj Vy s tými svojimi miláčikmi dožili aspoň toľko pekných spoločných rokov ako ja s tým mojim.

... a kto nežiarli, nemiluje - len aby to bolo s mierou

... a kto nežiarli, nemiluje - len aby to bolo s mierou

... a kto nežiarli, nemiluje - len aby to bolo s mierou

To sa mi ale podarilo, 3x za sebou, však? keby som to chcela tak to určite tak "blbo" neurobím. No ale čo už stará žena...

Ahojte dievčatá - vaše príspevky sú už pár rokov staré, ja som tu prišla len dnes - prvý raz... totiž hľadám odpovede na moje nezodpovedané otázky ohľadom žiarlivosti. Tak ako ste to všetko zvládli, ako to zvládate s odstupom času?
Žiarlim ako blázon a nevidím lepšiu budúcnosť, len sa to komplikuje - v mojej hlave...
Manžela mám fantastického, v podstate nie je dôvod žiarliť, ale keď to nejde ... áno, je to o sebavedomí, to moje je menšieho vzrastu. A sústavne sa pýtam prečo - ved sme spolu 20 rokov, nejaké extra dôvody k žiarlivosti mi nedáva - len jedna akcia z vysokej školy ma tak rozdráždila, že by som zabíjala... a leto sa blíži, iste bude nasledovať ďalšie úspešné ukončenie roka. Strašne sa bojím, nezvládnem to asi, stále musím myslieť na jeho spolužiačky, na to že sa mu všetky - jedna po druhej nasáčkovali do konta na Facebooku, že si píšu a želajú pekné dníčky a držia pršteky.... a sú to - niektoré - slobodné, atraktívne baby, blondíny, joj ako ma to veľmi štve.... a zožiera.
Neviem ako to mám všetko riešiť, psychologičku som navštívila, zatiaľ 2 krát, ale ona mi nechce dať konkrétnu odpoveď na moje otázky. Mám, alebo nemám povedať manželovi, ako som na tom, ako ma to všetko vie vyviesť z rovnováhy...? Sú dni keď to v pohode zvládam, zdravý rozum funguje, ale príde moment, nejaký impulz a ja som v keli. Ako sa toto skončí???