Kazdu sobotu vykonavam rovnaky ritual od rannej kavy , cez maslovu vianocku s dzemom , rytmicke klzanie prachovkou az po zufalstvo podvecer s nazvom CO ZAJTRA BUDEM VARIT ???? Pri triedeni receptov na internete medzi - "to nedam " a " na to nemam tolko casu " , mi udrel do oci recept z Nanicmama. V ramci testu pamatovej kapacity som si tipla heslo a kukaj ho - som tu Internet nam velakrat ponuka uzasnu moznost vysmiat sa svojmu mladsiemu ja - tu sa mi natiska otazka , ake krasne by bolo - mat dnesny rozum a postavu spred 7.rokov
Spominam si ako som sa premotivovane zaregistrovala a cakala , ze si vytvorim karieru blogerky popri materskej
Bohuzial musim skonstatovat , ze poporodne kila mi vydrzali dlhsie ako pevna vola pisat
7 rocna bilancia je ale divoka - rozchod , sud, utek , nalepka slobodna matka, nove zamestanie , novi ludia , nove vyzvy.
Ak by som brala euro za kazde "cas vsetko vylieci " , co som si vypocula - pisem tieto vety z Bora Bora. Ale sakra je to tak , cas naozaj vsetko vylieci. U mna zahojil bolest, sklamanie , nedovercivost , negativizmus a zatrpknutost. Naucil ma ako "zit sama so sebou". Ze stastie zacina vo vlastnom vnutri , ze stastie je mat zdrave a sikovne dieta , ze stastie je mat rodinu - aj ked nie uplnu, ze stastie je mat mamu , ktora pomoze aj napriek nocnej zmene , ze stastie je mat otca , ktory je vnukovi vzor a hlavne - stastie je stav mysle, nie rodinneho statusu, ci penazenky ( dva dni po vyplate som herecka samozrejme ).
Trvalo 5 rokov pokial som sa dokazala pozriet do zrkadla a povedat si - Dia , si zmierena sama so sebou Posledne dva roky si uvedomujem ako velmi mi pomohla tato "ocista". Zmena prace , osamostatnenie sa , viac casu na krpca.
Neviem kam sa tymto vlastne chcem dostat , ale jedna vec sa za tych 7 rokov nezmenila. Co sa tyka emocii som dost uzavreta a tak ako vtedy , aj teraz po rokoch sa viem doslava vypisat zo vsetkych pocitov. Pytalo sa to na "papier ".
Kazdopadne - stale neviem , co budem zajtra / teda uz dnes varit .....a uz vobec neviem ako dlho zas vydrzi moja vola pismenkovat , ale beriem to ako mensie predsavzatie - prispievat .
Veru, tieto blogy sú super na to, aby nám pripomínali, čím prechádzame. Po rokoch sa na mnohé zabúda. Sem tam je dobre sa pozrieť aj dozadu. Často človek vidí, že to, čo sa mu pred rokmi zdalo ako najdôležitejšie bolo vlastne úplne nepodstatné. A aj naopak, nepodstatná udalosť sa ukáže ako začiatok niečoho nového.
...a čo si varila teda?
Vitaj späť
rada si prečítam iné písmenká