Nešťastník a ešte aj agresívny

A si predstav, že takéhoto exota by ste nebodaj vybrali.... Ta by ešte len bola zábava

Verím, že ťa takáto reakcia zaskočila. Tiež ma napadlo to, čo Dašu, chvalabohu, že výberom neprešiel.

Dzeny , nezastávam si mladého muža , naozaj nemusel užiť vulgárneho slovníka , naozaj sa to nepatrí , ale asi si nikdy nebola nezamestnaná takze Ti je tažko vžiť sa do jeho situácie. Pred piatimi rokmi sme sa presťahovali do iného štátu a tým pádom som sa našla medzi nezametnanymi . Naštastie moj muž prácu nestratil ale ja áno. Cely život som pracovala okrem jedného roku na materskej a potom deti sup do jasliciek . Nie som osoba stay home . Niekedy je to tažké ale ale na Slovenku babky pomohli a tu v USA tiez som si akosi dávala rady aj bez pomocí rodiny, mala mala 10 rokov ked cestovala prvý raz z Toronto do Viedne sama na celé prázdniny uale viedla som ju od malička k samostatnosti ale obocujem od témy . Takze po presťahovaní na nové miesto som nemohla najdut prácu. Pribrala som okolo 15 kíl . Citila som sa pod psa. Zo dňa na deň to bolo horšie . Pritom situácia nevyžadovala aby som hľadala až tak strašne prácu , Dostávala som co tyzden podporu ale to som nebola ja . To nič nerobenie ma privádzalo na pokraj zúfalstva. To som sa rozhodla , ze idem este do školy Tak som aj spravila samozrejme som sa spamätala neskoro a škola bola už v plnom Prúde ale zobrali ma. Tvrdo som makala znova na strednej škole pritom som u nas dávno pradávno skončila strojársku priemyslovku a potom po večeroch ekonomickú. Znova po dlhých rokoch som sadla do lavice, zo začiatku bolo hrozne ale zatla som zuby nechcela som byt looser. Skoncila som s honorom, ale prácu som ďalej nenašla , tak som znova išla do školy spravila som si kurz pomocný asistent v zdravotníctve , úplne iné co som cely život robila ale povedala som si , ze skúsim a ak sa mi zapáči tak budem pokračovať v štúdiách. Začnem od piky ako sa hovorí . Po kurze ma konečne prijali do nemocnice. Robila som pomocníciu sestrickam na pohotovosti. Už po prvých dňoch som vedela, ze toto nie je pre mna. Takze som ďalej hľadala prácu v mojom obore doprava. Konečne po pol roku v práci v spitali ma zavolali na interview do kompanie ale bolo vela záujemcov , bolo este jedno tam sme boli už len tri a nakoniec len ja sama . Zobrali ma a už tu pracujem 3 a pól roka. Ale neviem ci by som zvládla tie stresy hľadanie. Práce znova. Naozaj niekedy to je o ničom len ci sa páčiš danej osobe, lebo nakoniec každá company robi zaucovanie podľa seba, kazdy pracuje v inom programe atd...

Dakujem, My Slovaci sme vzdy bojovnici, nikdy sa nezdavame . Vela krat dostaneme kopanec ale vzdy sa oprasime, zatneme zuby a bojujeme dalej.

Deň pred týmto príspevkom som tiež dostala mail o tom, že ma neprijímajú do práce. Ale v živote by ma nenapadlo reagovať doslova tak nechutne, je to pod moju úroveň vôbec vysloviť také slová, nie ich ešte napísať. Poďakovala som, že ma informovali a hľadám ďalej. Už štvrtý rok

Ja  súhlasím s Tebou Dzeny, ani ja by som nenapísala taký e mail, lebo ako sa hovori " Nikdy neburaj mosty za sebou" , len to chcem povedať , ze terajšia generácia je viacej agresívna ako staršia , nemajú taký rešpekt k starším spolupracovnikom ako sme mali my ked sme začínali , kazdy je nahnevaný , rozzúrený,ked nie je prijatý do práce ale nie kazdy dôkaze prijať prehru pokojne , ale mozem povedat zo dlhorocnej skusenosti , ze z agresivnych ludi bývajú celkom dobrí pracovníci.