Kedysi dávno, pradávno som mala kolegu, ktorý sa veľmi venoval rôznym témam na rozvoj osobnosti, čítal spústu na túto tému, absolvoval rôzne rozvojové kurzy. Dokonca ich časom začal aj sám organizovať - myslím tie kurzy 
Raz mi rozprával príbeh o farmárovi a koňovi. Nezapamätala som si zdroj, ale veľmi sa mi ten príbeh páčil. Bola som zrovna v období, keď som si musela veľmi, veľmi opakovať, že až čas ukáže, či to, čo sa mi zdá teraz ako tragédia po rokoch bude naozaj také zlé.
Dnes som na ten príbeh opäť narazila a tak by som sa rada s vami oň podelila. Nakoľko viem, že nie všetci holdujete FB, tak si to dovolím skopírovať aj s uvedením pôvodného aj preloženého zdroja.
Takže citácia
"Good luck, bad luck, who knows?
17. októbra 2013 o 21:42
Jeden čínsky príbeh rozpráva o farmárovi, ktorý mal starého koňa a oral s ním svoje pole. Jedného dňa mu kôň ušiel do hôr. Farmára prišiel poľutovať jeho sused a vyjadriť mu sústrasť v nešťasti.
Farmár iba odpovedal:
„Nešťastie? Šťastie? Ktovie.“
O týždeň nato sa kôň vrátil, no nie sám, ale so stádom divokých koní. Za farmárom sa opäť zastavil sused, tentokrát mu pogratulovať k veľkému šťastiu.
Farmár iba odpovedal:
„Šťastie? Nešťastie? Ktovie.“
Raz sa farmárov syn pokúšal skrotiť jedného z divokých koní, no spadol pritom a zlomil si nohu. Všetci si mysleli, aké nešťastie znovu postihlo farmára.
Farmár iba odpovedal:
„Nešťastie? Šťastie? Ktovie.“
O niekoľko týždňov neskôr do dediny napochodovala armáda a povolala všetkých schopných chlapcov do vojny. Keď uvideli farmárovho syna a jeho zlomenu nohu, nechali ho tak.
Bolo to šťastie alebo nešťastie?
Ktovie.
Všetko, čo sa javí byť na prvý pohľad zlé, môže byť v konečnom dôsledku dobré - a naopak. Preto by sme mali nechať na Bohu, nech On rozhodne, čo je šťastie a čo nešťastie. A ďakovať mu za všetko - aj to dobré, aj to zlé. "
A ešte zdroje:
https://www.facebook.com/notes/monika-zb%C3%ADnov%C3%A1/good-luck-bad-l…
http://www.naute.com/inspiration/luck.phtml
Aj keď ako sa píše, autor bude asi neznámy...
ano, pamätám si tento príbeh... aj tento konkrétne...
ešte tam bol aj príbeh kde starý číňan žil sám a nejaka dievčina z dediny " zostala " tehotná a ked sa jej rodičia pýtali že s kým to má a ona nechcela prezradiť " zdroj" tak povedala že ten osamely chlap je jeho otcom... tak jej rodičia za ním odišli aj s dieťaťom a ked mu toto povedali, tak on vždy odpovedal: aj tak to môže byť...
a dieťa si nechal... a po 6 rokoch sa na to prišlo kto je otec a prišli si pre dieťa a povedali že on neni otcom a on zase odpovedal: aj tak to môže byť... a tu sa tiež vždy po čase ukazali ani neviem ako by som to nazvala... " manipulácie? lži? " neviem... len to malo krásnu pointu ako tvoj príbeh
veru tak
Ja sa týmto riadim už dost dávno,a musím len súhlasit
...
Joj...ale keď v našich "zemepisných šírkach" chceme (česť výnimkám - množia sa, dobré znamenie
) hneď a zaraz vedieť a zaškatuľkovať toto je dobré/toto nie je dobré.......a o tom sú potom všetky zbytočné životné škrabačky-mačky 