reklama

Odpustiť rodičom

púpavienka , 22. 08. 2017 - 18:49

reklama

V poslednom roku som už veľmi unavená zo žalôb a sťažnosti na svojich rodičov a to nie len od mladých ale aj 80 ročných ľudí. Darmo hovorím - preboha odpusťte im robili iba to čo vedeli, ved vy už mate svoje životy. Nie je náhoda že ste sa im narodili. Zbytočne, pred pár týždňami som sa nahnevala a už povedala - dosť, už to nechcem počúvať. Ja už roky neriešim čo mi urobili čo to čo mi neurobili tak to skúste aj vy.

Verte či nie ale skončil rovnaký scenár - sadne si niekto ku mne a začne aké to mal hrozné a stále dookola.

Teraz mi prišiel pod ruku tento článok s ktorým naozaj súhlasím a ak admin dovolí tak dám link ak  nie tak vymaže.

https://cestaduse.wordpress.com/2017/08/21/az-odpustite-svym-rodicum-zacnete-konecne-zit/


reklama


reklama

dasa_, Ut, 22. 08. 2017 - 19:02

jaaj, ja neustále riešim opačný prípad. Čo všetko som pokazila pri výchove nášho syna. Naposledy pred týždňom. Niečo som zurivo hľadala v celom byte. Prišlo aj na jeho skriňu a zásuvky v nej. Nepoužíva ich, je v nich ešte kopec jeho hračiek. A práve to je oblasť, ktorú som fakt preháňala. Hračky, knihy.... rôzne veci, o ktorých som myslela, že sú na úžitok. Dnes sa na to pozerám úplne inak a rozmýšľam, čo s tým všetkým.

púpavienka, Ut, 22. 08. 2017 - 19:38

No vidíš, možno je to stále o tom že sme robili to najlepšie ako sme si mysleli, že sme dospeli do štádia kedy vidíme že to nebolo fajn? ok  tak to treba jednoducho rozpustiť, lebo to nemôže ani dietko a ani ty už zmeniť.

dasa_, Ut, 22. 08. 2017 - 20:22

tak, tak, snažím sa. aj ked sa stále niečo ukáže :)

Dzeny, St, 23. 08. 2017 - 08:44

Dasi, ja teda neviem, ale výchova nie je o hračkách. Ak sa tvoj syn cíti akceptovaný a milovaný, tak je to tým, že si mu vytvorila zázemie a to, či si mu dala veľa hračiek to nemohlo nijako pokaziť ani vylepšiť. Či?:)

púpavienka, St, 23. 08. 2017 - 10:37

Dzeny v tomto máš veľkú pravdu, stačí prísť do cieľa - dať dieťaťu ten štart do života aj ked cesty môžu byť u každého iné a veľakrát s obchádzkami, ale prijať to a netrápiť sa zbytočne tým čo som ešte mala či nemala.

Kamila, St, 23. 08. 2017 - 09:46

No keby som sa ja hlbsie zamyslela, ako som vychovala nase styri deti, a samozrejme, ze sa aj obcas zamyslam, zvacsa po nejakej vacsej ci mensej konfrontacii s okolim, ta by som, mavam obcas hlavu v smutku. Nakoniec mi to stale tak vyjde, ze som robila najlepsie ako som vedela. A tak ci tak je to najviac o mojom osobnom priklad a ten je dost zmateny. Ale divadlo hrat nepomoze, hold toto som ja. Inak moje deti zvyknu zahlasit, ze som ich dobre vychovala Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe, však tolerantna mama, len ci je to vzdy vyhra. Hambím sa

Evka1223, Ut, 22. 08. 2017 - 23:32

V tomto odpúšťaní, chápaní a súcítení sme ako žiaci základnej školy. Deviatak má prvácku látku zmáknutú, zatiaľ čo prvák do deviatky ešte len mieri. Každý sme vo svojom určitom životnom ročníku a o tom to celé je. 

Môžu nám deviataci rozdávať rady, odporúčania, skúsenosti....preskočiť sa nedá.

lastovička1, St, 23. 08. 2017 - 07:37

preskočiť sa nedá, to je pravda, ale zase môžu dať nejaké užitočné rady - čo a ako. Ako napr. na učiteľov. Chichocem sa. Zaujímavé, že toto mladší poslúchnu ale keď rodičia dávajú rady tak si klepú na čelo. Netvrdím že som bola iná ale zase keď dcére niečo vysvetlujem alebo chce niečo počuť, tak si poviem svoje a je na nej ako sa rozhodne. Ja si tiež robím po svojom. Niekedy to víde, niekedy nie. Ale za svoje omyly aspoň nadávam na seba Mrkám lebo len ja som za ne zodpovedná.

púpavienka, St, 23. 08. 2017 - 09:30

Nuž ja si myslím že preskočiť sa nedá ale pravda je taká že tiež neverím že sa niekedy budú rodiť rodičia ktorí budú na 100% vedieť ako s výchovou a preto si myslím  že každý sme prišli žiť svoj život a nie náhodou medzi takými ľudmi akými sme obklopení. Ono sú karty rozdané a je len na nás ako sa ich naučime hrať, či budeme podvádzať alebo znesieme aj prehry.

Človek je preto človek a je aj omylný, nuž hovorí sa že iba mizivé percento duši je vhodené do sveta nasilu ostatné si rodičov vyberajú a zdržiavajú sa pri nich. Vtedy ešte vedia čoho sa majú vyvarovať a v čom maju poslúchať ale potom to skončí a občas v snení sa ukazujú zbytky našho poznania.

Mne sa páči výrok, ale neviem citovať no v tom zmysle že život som nedostal s návodom, nikto ani ten deviatak ani ten prvák, kdežto tomu prvákovi je oveľa viac pomáhané ako tomu deviatakovi a to je správne.

Je veľa prvíkov ktorý preskočili ročníky a našli sa vo svojom vlastnom živote a nemuseli žiť život svojho rodiča, partnera a čo je najhoršie dieťaťa. Vždy je to o nás ale samozrejme veľa urobí aj blízkosť človeka ktorého si vážime a jeho múdre slová nás sprevádzaju aj ked nám je najťažšie. Takže naučiť dieťa úcte je podľa mňa dobré, ale každý robí čo môže. No a druhá strana tam môže vidieť chyby ale popravde? - kto z nás skutočne vie čo je chyba a čo nie? - nikto kým tu žije a ak to tvrdí tak je najblížšie k omylu.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama