K tejto otazke ma inspirovali udalosti v Bolivii, kde masy zobrali spravodlivost do vlastnych ruk a potrestali niekolko udajnych zlodejov brutalnym sposobom. Co ich k tomu viedlo. Neefektivna legislativa, korupcia, pocit, ze sa spravodlivosti nedovolaju...Neviem.
Dost casto sa zamyslam nad tym, ci je nasa civilizovana spolocnost schopna zaujat skutocne ten spravny postoj k preslapom, precinom, kriminalnym cinom atd atd...stupnovite.
Polemika, ktoru tu chcem naservirovat spociva v jednoduchom jave. Ako casto sa snazite "oplatit" zlo dobrom a nakolko je to podla vas efektivne. Som zadubeny odporca trestu smrti a zaroven tapam v pochybnostiach, ked sa ma niekto opyta, co je sdpravodlive na tom, ze vinnika zavrieme do klietky a krmime z nasich dani. V tom momente mi dochadzaju argumenty. Co s nim? Prevychova? Ako prevychovat dospeleho jedinca? Kde je v tom nejaky zmysel?
A v beznom zivote. Ako casto sa zamyslime nad tym, ci skutocne nasa tolerancia neposobi kontraproduktivne. Je naozaj "kto do teba kamenom, ty donho chlebom" mozne aplikovat bez toho, aby sme riskovali, ze sa raz ocitneme v spolocnosti, kde to bude po/zne/uzite proti nam?
Ja nejak vzdy vidim len jeden liek, jedno riesenie. Vychova deti. Poctiva, plna obeti...vysvetlovat, vysvetlovat, davat priklad a nepolavit. A kazdy den si coraz zretelnejsie uvedomujem, aka tazka je tato uloha.
Vela vasich zufalych prispevkov o pubertalnych detoch, s ktorymi si neviete rady ma naplnila obavami. Myslim, ze ma caka najtazsia skuska v zivote.
ahoj,
nedavno som sledovala jednu relaciu na CT21, ktora bola venovana novemu schvalenemu Trestnemu poriadku (neviem, zákonníku) v Českej republike....ono, normalne by ma do toho nic..., ale zaujala ma kombinacia zucastnenych:
1 matka, ktorej zavrazdili dceru
1 otec, ktoremu zavrazdili dceru
1 pani z Bileho kruhu bezpeci, ktory pomahaju v trestnopravnych veciach v zahranici
1 sudca
1 sudny psycholog
1 obhajca
1 poslanec, ktory stal pri vytvarani TP
celkovo slo o to, ze v cechach zmiernili vysky trestov a do kombinacii sa dostala tyrana zena, ktora zabije manzela a napriklad matka, ktora zabije svoje dieta, ak si spominam 3-8 rokov, rozpravali o brutalnosti ako takej, a ani nie o treste smrti, ako o dlzke uvaznenia....
matka sa pytala, preco to niekto dopustil, ze tie tresty su mierne, ze jej zabili dceru a vrah dostal 12 rokov!!!...kde je spravodlivost. Matka sa pytala sudcu, preco tak malo....sudca musel zdovodnit, ze na zaklade sudnoznalectva, na ktore musi prihliadat, on _nemoze hovorit za kolegu_, ale on dava minimalne 25 rokov a garantuje, ze ti vrahovia sedia!...Matka sa pytala sudneho znalca...preco vydal taky posudok, aky vydal, ze vrazda nebola spachana ZVLAST BRUTALNYM SPOSOBOM...tak zacali specifikovat zvlast brutalny sposob, co to je?...kam az ma zajst ten vrah, aby to bolo brutalne...Na moj sok, matka precitala, ze jej dcera bola mucena, ruky mala zalepene za chrbtom, obe jej dorezal, alebo odtal pri pleciach..., ze bola stale pri vedomi,.., ze bola opakovane bodana do hlavy... Potom hovoril ten otec, ze jeho dcera bola skrtena 8-neviem. 11 minut, to nie je brutalne???....ja som mala oci, len pre tu matku, ta zena bojovala a bojovala....isla do tej televizie a nevzdavala sa a stale verila a veri, ze ta spravodlivost raz bude, ze sa jej docka...
no, bolo tam toho este moc...korunu tomu dal vlastne poslanec, ktory ten zakon tvoril...ze sudcovia UMYSELNE DAVAJU nizsie tresty, ved KTO by zivil vrahov 25-45 rokov? pripadne dozivotne?...
no, chapete to niekto? Mna by takato spravodlivost ani vo sne nenapadla...
...ak sa teda vratim k odpovedi, osobne som skor zastancom zvykoveho prava, ale pravda je, ze urcite by som sa snazila dosiahnut spravodlivost legalnymi prostriedkami...a k beznemu zivotu? co sa tyka spolocnosti ako takej....som zistila, ze su situacie, ze "kamenom skor dohodim"... a co sa tyka deti, zatial ich ohybam, kym su malinky, ostatne budem riesit, co mi zivot donesie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Spravodlivost legalnymi prostredkami. To urcite.
Moja myslienka je postavena na tom, ze keby kazdy vychovaval deti tak ako sa ma, inac by to vsetko vyzeralo. Vynimajuc patologie, ktore nezvladaju ani psychiatri. Ale to uz je tazke zatazenie a neviem, ci vychova nieco zmoze.
Ale aj u normalnych deciek je to dnes podstatne tazsie. Vediet im nedat to, co maju vsetky deti. Hry plne nasilia, internet bez obmedzenia, hracky - zbrane atd...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja_hodka, máš úúúpplnu pravdu. Snímam klobúk dolu pri rodičoch, ktorí toto dokážu, mimochodom ani my nemáme doma nič z toho čo píšeš. Ale stačí zapnúť televízor a hups....skutek utek. Je to ťažké vychovávať v spoločnosti plnej "dravých " jedincov pacifistu a ľudomila. Ale myšlienka je to priam vznešená...hodne zdaru. Len by to chcelo trochu väčší záber, taký celosvetový 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
baby, budte predsa trochu pozitivne .... 
sucasna spolocnost je este dost konkurecna a drava, no ... ako by som to povedala - dost sa stretavam v poslednom case s myslienkou, ze ludstvo stoji pred zasadnou zmenou aj v tejto oblasti. Suvisi to aj s celkovym financnym systemom zalozenym na nedostaku, na nekrytych peniazoch, ... co vyraba konkurenciu, casto nezmysleny boj, kt. sposobuje problemy a komplikuje situaciu len samotnym bojujucim .....
ja viem, je to velmi vagne, co teraz pisem, mozno sa prida niekto, kto toho ma na tomto poli premyslene a prezite viac
takze ja hovorim: nezovseobecnovat, neskatulkovat, spravat sa slobodne, vychovavat deti najlepsie ako sa da - najpozitivnejsie ako sa da, vykaslat sa na strach, obavy, dravy svet ..... cim viac bude takychto ludi takto sa hrajucich na vlastnom piesocku, tym skor sa naplni ta dolezita kriticka hranica ... a potom sa zrejme udeju viditelnejsie zmeny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Svetlana, nemyslim, ze niektore sucastne hracky stimuluju dieta tym spravnym sposobom, ktory b raz mal prispiet k tomu, aby sa ti viditelnejsie zmeny udiali. Vyber hraciek je zrejme dost podstatny. Minule som bola kupovat nieco pre malu a uvedomila som si, ze oddelenie chlapcenskych hraciek pripomina malu vojensku zakladnu.Otazka znie. Ako svojmu malemu chlapcekovi mamicka vysvetli, ze taka hracka nie je prenho vhodna, ked ju maju vsetci mali chlapci dookola?
Ja mam sice dievcatko, ale aj tak ma tato tema zaujima. U dievcatiek sa zase od mala pestuje kult tela. Babiky vyzeraju ako modelky, ruzove konicky maju krasne ruzove hrivy, ktore treba vycesavat a mihalnice maju prinajmensom od Max Factora. Proste nieco ad absurdum. Aj napriek tomu, je par ludi, ktori take veci svojim detom nekupuju. V poriadku. Ale ako to pochopi ta detska dusicka? Predpokladam, ze vysvetlovanim a citlivym pristupom sa vsetko da. Ale je to tazsie, nez to byvalo. Vplyv medii je nehorazny a cela spolocnost je otravena konzumom.Aby prisla zmena, musime asi k tomu viest nase deti. A veci okolo nas nam to neulahcuju. Skor naopak. Ale bude to dobre. Ja verim, ze ano.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jahôdka, nášmu chalanovi sme nekúpili jedinú bojovú hračku. Celej širokej rodine sme oznámili, že ak mu kúpia nejakých vojačikov, pištole, tanky, meče a podobne, tak ten dar s vďakou vrátime. Všetci to akceptovali.
Napriek tomu sa náš chalan mal s čím hrať. Úplne neprekonateľná hračka je LEGO. Potom máme doma asi sto stolových hier, plno autíčok, lodí, bagrov, vláčikov aj s koľajnicami a domčekmi, stanicami a taaak. Stavebnice všetkého druhu. Samozrejme plyšáci. Kupovali sme všetky možné detské časopisy, odkiaľ si chalan vystrihoval a skladal papierové skladačky. Ďalej rôzne didaktické a kreatívne hračky, pri ktorých sa dieťa aj niečo učí.
Dnes už stačí trochu pogoogliť, výber dobrých hračiek je veľmi široký (zadaj vyhľadať "kreatívna hračka", "didaktická hračka").
Naša slečinka má zatiaľ plyšákov, bábiky-bábätká, detské skladačky, drevené kocky, rôzne hracie panely a leporelá.
Požiadali sme rodinu, aby jej nekupovali Barbie a podobné ružové somarinky.
A ako to pochopila detská dušička? Veľmi dobre. Vysvetlila som nášmu chlapcovi, že mu nebudeme kupovať hračky, ktoré vidí v reklame, pretože podľa nás nie sú dobré. A hračky, ktoré dostal, boli natoľko zaujímavé a zábavné, že po iných ani nevzdychol...
No a teraz dúfam, že rovnako to bude aj s našou slečinkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Georgina, presne to mam v plane robit aj ja. Obavam sa trochu toho, ze dieta sa bude spominanych hraciek domahat, lebo aj ine deti ich maju. Ja som v tomto uplny amater a moja skusenost sa rovna nule. Ale verim, ze to zvladneme aj my.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zvládnete to, Jahôdka!
Len to treba dieťaťu vysvetliť: sú hračky, ktoré jej kúpiš a sú hračky, ktoré kupovať jednoducho nebudeš. A dieťa musí z teba cítiť, že si si istá svojim postojom. Ak čo len trochu zaváhaš, začne skúšať tvoje presvedčenie nalomiť: "Ale Evka, Katka, Elenka, Helenka... také hračky majúúú!"
Ty ako matka vieš posúdiť, čo je pre dieťa primerané a čo nie. Rovnako, ako mu nedáš na jedenie napr. feferónky, tak mu nedáš ani hračku, o ktorej si presvedčená, že nie je preň vhodná.
No a okrem toho - dieťa treba čím skôr naučiť, že NIE! znamená NIE! Preto odporúčam skôr, ako na niečo slovo NIE! použiješ, poriadne si najprv premysli, či na tom naozaj trváš.
Je jasné, že povieš NIE!, keď si tvoja dcérka vezme do hlavy, že sa trebárs chce hrať na ceste pred domom. Tam si si istá, že nepovolíš. Ale keď dcérka bude chcieť napr. tretiu zmrzlinu, tak sa zamysli, či NAOZAJ nedovolíš... A až potom povedz NIE! A potom nepovoľ!
Možno bude chvíľu trvať, kým dieťa pochopí, že vyjednávanie, prosby, hrozby, či váľanie sa po zemi spojené s krikom a plačom ťa neoblomia. Ale nakoniec to pochopí.
No a potom, keď dcérka povie, že by chcela napr. Barbie, len pokojne povieš: "NIE! Takéto hračky ti nebudem kupovať!" a dcérke to bude jasné. Môžeš jej ponúknuť na výber iné hračky, ktoré si ochotná kúpiť. A znova - dcérka z teba musí cítiť, že si naozaj presvedčená o tom, že tie iné hračky sú jednoducho LEPŠIE, ako akákoľvek Barbie, či ružový poník, či čo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jhodka da sa to, Lucia tiez prezila bez barbin. Mala handrove babiky a spominane skladacky podobne legu. Skladali sme domceky , okolo domov stromceky. A kopec kopec kniziek. Ja som Lucii vysvetlila aj to ze cirkus nie je ani zabavny ani smiesny. Cinsky cirkus, kde su sami artisti, to hej, ale ten kde su chudata zvierata...to nie. Deti vedia pochopit takmer vsetko, co im s laskou vysvetlime. Ked to pochopilo moje baranca
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, dik za rady. Urcite pouzijem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dievčatá prajem Vám veľa zdaru, ale...zaujíma ma ako chcete riešiť, či ste riešili situácie ako návštevy u iných detí doma, škôlka a tak...proste keď príde Vaše dieťa do styku s týmito "nežiadúcimi " hračkami niekde inde ako doma...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... no neviem, nepovedala by som, ze jednoduchy zakaz vyriesi...
... nase deti mali aj "strielacky", aj barbiny... a so zbranami sa syn hral ovela menej, nez s autami a skladackami, lebo "na vojnu" som sa s nim nehrala. So vsetkym ostatnym ano. Svietiaci mec mal ako "nevyhnutny doplnok" na karnevale, ked bol rytier a samopal rozobral (po par tyzdnoch) a spravil si "lampu" v domceku zo sedackovych matracov... aj s kamaratmi obcas "strielali", ale bolo to v podstate mizive percento casu...
S babikami Barbie sme sa s dcerou "vyhrali" obe. Robili sme im komplet garderobu (svadobne saty a oblek pre Kena sila dokonca babicka) a postele, paplony, vankuse, kresla, skrine, kuchynu s taniermi jedlom - skratka vsetko...
Telku ako mali pozeravali - dnes ju nezapnu, ako je tyzden dlhy...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elin, ale tie hračky nie sú u nás "zakázané." Proste sme ich len nemali doma. V škôlke a v družine a u kamarátov predsa také boli a sú... A ako to dopadlo, čítaj nižšie .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cumim, to teraz fakt bude vyzerat, ze odpisujem 
, no chcela som to napisat uz vcera, len som nenasla dost casu a sil ... pozerali sme s muzom taky film, ze sa mi tazko vobec dychalo po nom :-/
ale co som chcela .... ja tiez zbrane nemusim, ani detske napodobeniny, ale keby syn veeelmi chcel, tak by ju zrejme mal. zatial akceptujem len vodne pistole.
ALE co si ymsim, ze je podstatne - isty typ agresie, bojovneho spravania sa, ci ako to mam nazvat proste v chlapcoch je. Jahodka, to by si sama videla, keby si mala doma chlapca. nas syn je podla mna dost citlivy a pozorny, ale s tatom sa buje nekonecne rad napriklad ... vidi pavuka, dcera zacne jajcat, on si zabehne po nejkay toaletny papier a pavuka zneskodni ... on to neberie ako ublizovanie, skor pomoc strasej sestre.
Mozno sa mylim, ale neviem si dost dobre predstavit, ze by samotne hracky v niekom podnecovali agresivitu, ci skor chut ublizovat. Neviem to slovami celkom rozlisit - chlapci maju proste nejako v krvi, ze radi bojuju vyuzivajuc fyzicku silu, nemusi ist o snahu ublizovat - ale aj toto sa da super usmernit trebars sportom.
o barbinach tu uz bola tiez rec ... ok, cista komercia, ale ja to vnimam ako novodobe rozpravky. asi najsvetlejsi priklad je film o dvanastich tancujucich princeznach, kde barbie akoze hra - ved to je dojimava rozpravaka, typicky boj dobra so zlom. No ok, ide ja o komerciu, aj vdaka tejto rozpravke sa zrejme preda viac kusov barbie ... no man to vobec nezaujima nejake barbie doma mame, a deti sa s nimi aj spolu hraju - raz za cas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej, Svetlanka, tiež som uvažovala nad tým, ako to je s prirodzenou chlapčenskou agresivitou a s jej podporou. Myslím si, že bojové hračky ju podporujú až moc, a preto som nechcela, aby sme mali také hračky doma... A okrem iného aj preto som sa zaujímala (ako píšem nižšie), či sa inde náš chalan s takými hračkami hrá...
A včera som tiež dumala nad tým, či a ako vplýva na syna, že my s manželom odsudzujeme každé násilie všeobecne (napr. keď pozeráme správy v Tv, vyjadrujeme sa k násilným scénam slovami, že to je strašné, že si ľudia tak veľmi ubližujú...). Telesné tresty u nás neexistujú...
A dospela som vo svojich úvahách k tomu, že pre dieťa je ten rodičovský postoj, ktorý nielen propagujú, ale aj žijú, veľmi ovplyvňujúci...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mozno trochu od veci, prave sme dopozerali cesku popolusku ....
Popoluska vie velmi sikovne narabat s kusou, su tam okrem ineho sceny, kde sa na zemi mece postrelena liska - to si rodiacia musia davat sakra pozor, aby ich dietko nezhliadlo cosi nevhodne
No nas syn mal okrem ineho tieto dve otazky:
- raz sa mihne na scene upecena prasiatkova hlava na tanieri - to ho trochu soklo
- potom na konci som mala nejaku vtipnu poznamku, ked princ supne doru a masochu spat do mociara, ked zisti, ze to nei je popoluska ... na to syn hovori, ze co im nepomohol, ritak jeden ...
taka barbie ani nestriela, ani nepojeda prasiatkove hlavy
no ja viem, prehanam, len som chcela, ze mne sa proste z takychto veci nikdy nechcela robit drama.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš pocit, že ja z toho robím drámu?
Svetlanka, veľmi dobre si uvedomujem, že násilie a podobné veci sú na každom kroku. Ale nemusím to podporovať, nie?
A vôbec - všetko s mierou... Keď budem hystericky zakrývať deťom oči, komu tým prospejem? Radšej si s nimi o tom pohovorím, vysvetlím...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ved, a ja to neriesim vobec .... pistole sa mi nepacia, ale "chlapske hry" neriesim (ja som bola ako male dievca hrda na to, ze som prebila chlapca - suseda, nemam to premyslene, ale stale si ymlsim, ze je rozdiel medzi "sutaznym nasilym" a potrebou ublizit), proti barbie nemam absolutne nic - tovar spotreby ako kazdy iny ...
nepoznam agresivitu inych deti voci nasim detom, nestretavam agresivnych ludi, nemam pocit, ze by mi niekto ublizoval, nad katatsrofami len mavnem rukou .... voci realnym ludom som mila, lebo ma to bavi, .....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Renka, špeciálne som sa pýtala učiteliek v MŠ, kam syn chodil, s akými hračkami sa hrá. A dostala som odpoveď: "So stavebnicami, autami, kreslí, modeluje z plastelíny..." Tak som sa pýtala ďalej, či sa zapája do hier "na vojakov", "na indiánov" a podobne. A učiteľka povedal: "Nie, a aj keď ho druhí chlapci volajú, tak povie, že také hry ho nebavia..." Na návštevách, kde mali "domáce" deti bojové hračky, syn pochytal, poobzeral a zase položil naspäť. Keď som sa ho pýtala, čo si o tých hračkách myslí, tak odpovedal, že sú nudné...
Neviem, či to bolo spôsobené tým, že sa s takými hračkami nikdy nehral, alebo ho naozaj nezaujímali... A ani som to neriešila... Ale nemala som nikdy pocit, že by sa syn cítil nejako ukrivdený, alebo ublížený oproti iným deťom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...pýtam sa preto, lebo sestra sa snažila synovi tieto hračky nedávať...ale vplyvom školky a hlavne návštev u iných detí proste sa tomu nevyhla...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Renka, asi bol problém v tom, čo som písala Jahôdke vyššie. Keby syn z tvojej sestry cítil, že si je svojim postojom istá, tak by uspela. Ale kedže sa ona len "snažila", asi si tak celkom istá nebola a syn dovtedy pokúšal, až to vzdala. Teda, myslím si, že to tak nejako bolo... Lebo ako píše tiež vyššie Lyduška, deti si dajú vysvetliť veľa vecí, pokiaľ im to vysvetľuješ s láskou, trpezlivo a hlavne - keď tomu, čo im hovoríš, sama veríš a žiješ tým... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jahodka
Vidis, ja som neajko odpozorovala, ze existuju jedince, co s vychovou deti probemy nemaju. Je to prave ta skupina ludi, co "nemaju prilisne ocakavania", beru dieta ako rovnoceneho partnera, dieta od nich dostava "absolutne pochopenie", lasku bez podmienok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Svetlana, som zastancom toho, ze od deti sa nema ocakavat, ze budu vyplnat nase predstavy o zivote. Laska bez podmienok a schopnost dat ju, by mala byt jednou z podmienok k rodicovstvu a mala by fungovat aj v inych vztahoch. Ak som v inom blogu pisala o tom, ze ocakavania mam, nemyslela som tym to, ze ich splnenie je podmienkou k tomu, aby som mala ludi okolo seba rada.
Dokonca to ani nie je podmienkou k mojej spokojnosti. Ale to je o inom a momentalne nepodstatne.
Nemyslim, ze by ale tieto dva faktory same o sebe stacili k tomu, aby bolo dieta dobre vychovane. Je to podla mna o vela komplexnejsie. Myslim, ze sa vo vychove casto ludia stretavaju s dilemami. Aj ja poznam vela ludi, ktori s vychovou nemaju problemy. A poznam aj take pary, ktore s jednym dietatom nezazili jedinu neprijemnost a druhe droguje, nechce chodit do skoly a vyraba problemy. Kde sa stala chyba? Ved ich vychovavali rovnako citlivo, s laskou a nechali im priestor. Kazde decko si ale vyzaduje individualny pristup. Mozno to druhe potrebovalo nieco uplne ine.
Tak. Dobre sa mi teoretizuje Uvidim, ako to pojde mne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No Jahodka, myslim, ze ani nahodou nemusi platit, ze dve deti v jednej rodine su vychovane rovnako. Vidis do toho tak, aby si to vedela posudit ? Toto sa podla man celkom dobre neda .... Tak akurat rodicia mozu vediet a tusit, co sa tam deje a preco.
Neviem, ci tieto veci stacia ... no nemam zatial ani obavu, ze by nestacili a naviac nepoznam lepsie riesenie Je to najlepsie mozne riesenie v akomkolvek vztahu.
Dobre vychovane dieta ... to by som preformulovala na spokojne a statsne Zatial si mylsim, ze take jedince nemaju potrebu ublizovat inym.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidim do toho dost, lebo su to nasi blizki priatelia a velakrat sme to spolu preberali. Ale nezijem s nimi a mas pravdu, neviem, ako presne to u nich vyzera. Viem len, ze su to dvaja ludia, ktori ako pises, vychovavali deti tak, aby boli spokojne a stastne. S tymto pristupom sa uplne stotoznujem. S poslednou vetou uplne suhlasim.Zatial nam to v tomto stadiu asi bude musiet stacit
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rodičovská láska nikdy nekončí....Nekončí nejakým určitým vekom, kedy si hovoríme, že sme deti vychovali dobre, alebo zle...teda aspoň ja to tak nechcem nikdy brať...Snažím sa svoje deti vychovávať tak aby boli šťastné, no ale neviem- keď život je taký rozmanitý, plný nástrah...Čo ja viem, či moje dieťa nebude šťastné do 30 a potom sa niečo stane- rozvod, alebo ťažký úraz, alebo čo ja viem čo a moje dieťa bude v depresiách, či začne piť, drogovať...Nepoviem si, že som svoje dieťa zle vychovala, lebo som mu predsa nikdy nebola vzorom aby takto konalo...Neviem ak budem ešte tu na svete tak ho proste budem ľúbiť a snaži´t sa ho sprevádzať jeho životom aby opäť našlo rovnováhu...Myslím, že naša zodpovednosť za deti je v tom aby sme ich dokázali akceptovať, prijímať také aké sú a s tým čo im život prinesie do cesty...Nemôžeme prevziať na svoje plecia zodpovednosť za ich šťastie, za spokojnosť- to nám nič nezaručí, že to tak bude...Sú životné skúšky ktorými naše deti musia prejsť a my im môžme len asistovať, byť sprievodcami...A naša veľkosť a múdrosť by mala byť v tom, že dokážeme prijať aj to ak naše dieťa napriek našej snahe šťastné nebude vždy za každých okolností...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klodik, suhlasim do bodky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som pred časom dostala paradne info o vezení niekde v Arizone. a to je niečo s čím sa úplne stotožňujem -
trest smrti nie - ale väzenie by malo byť ZA TREST nie oddychovka, - proste by malo byť také, aby sa tam už nikto nechcel vrátiť... ani náhodou by to už ani neriskol.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Urcite.A mali by pracovat a vsetko co dostanu, si zasluzit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak napríklad v tom väzení nemôžu v telke pozerať bojové filmy,ani akčné, ani horory, ani thrilery, proste len romantika, a ani žiadne erotické scény, kreslené rozprávky ale aj to len také, kde nikto nikoho nebije... a prírodopisné filmy,
nemajú tam napríklad ani posilňovňu, lebo podľa riaditeľa tej väznice nemá si väzeň pestovať svaly, aby vyšiel z väzenia silnejší a mohol tak "ľahšie" ublížiť niekomu.
Tiež musia pracovať, lebo za jedlo vo väzení platia - kupujú si ho. Nedostanú ho zadarmo. Ak si neodpracuje verejnoprospešné práce, tak nedostane "peniaze" a tak nebude mať na jedlo...
a takéto veci sa mi zdajú jednoducho správne, a dokonca aj keď sa jedná o justičný omyl, tak to neponižuje ľudskú dôstojnosť - jasne - obrať nevinného o slobodu je strašné, ale to je už debata o inom.
väzenie by však nemalo byť o ponižovaní, ale o nekompromisnej prevýchove - a toto podľa mňa je cesta. Nie tie väzenia aké ich poznáme u nás. (teda samozrejme nie z vlastnej skúsenosti 
)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja_hodka, len silný človek dokáže zlé veci odpúšťať. Ja som slaboch.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suhlasim. Ale odpustit treba.Neviem si ani predstavit ako to ludia, ktori stratili niekoho blizkeho dokazali...Ale nenavist je destruktivna. Myslim, ze mnohi na to prisli.
Bez ohladu na to, vinnik by mal byt potrestany.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
trest smrti a/alebo prilis prisne vazenske podmienky su dvojsecna zbran pre tych, co sa tam dostanu nepravo = justicny omyl.
ale je fakt, ze justicnych omylov nie je zase tak vela. hoci ten, kto sa stal jeho obetou a na vlastnej kozi skusil, co je to trpiet pod prisnymi podmienkami nevinne a byt tym poznaceny na cely zivot, by mi za tieto slova vlasy vysklbal.
zase ti, co sa stali obetou zlocinu, su za prisne tresty vsetkymi desiatimi.
je to proste vec realnej skusenosti. my ostatni mozeme len polemizovat a skusat vytvorit nejaku rovnovahu (ktora aj tak ani jednej strane nebude nikdy dobra). nic viac.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... k trestu smrti sa nemozem vyjadrit, je to nieco mimo moj dosah. Ja jednoducho nerozumiem koncepcii trestu ako takej. Mam to asi vrodene - od mala vnimam trest ako - ja neviem - chorobu? chybu v programe? Tazko sa mi hladala nejaka alternativa, ked mi niekto ublizil, citila som sa velmi ukrivdena a casto som riesila, ako by sa jemu pacilo, keby mu toto niekto robil... podobne som vnimala aj "nespravodlivosti" okolo, ktore sa ma vlastne netykali - dokazala som hodiny preplakat pri citani knih...a mala som casto potrebu "tym zlym" dat nejako pocitit, ake to je, lebo som bola presvedcena, ze potom by to proste nerobili...
... trestat som sa nenaucila ani pri detoch - vlastne ma to nesmierne trapilo, lebo manzel bol o potrebe trestu presvedceny - a vyrovnala som sa s tym az ked mal syn nejakych asi 10 rokov. To som jednoducho akukolvek ucast na trestoch odmietla celkom a uplne. A ked som sa k tomu odhodlala, aj u manzela ta "potreba" zmizla, ako keby len trpezlivo cakal, kedy sa k tomu konecne dostanem... no, je to jeden z mojich trpezlivych ucitelov...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elin, to je zaujimavy postoj, ale globalne uplne nepouzitelny, ak vychadzame z toho, ze vacsina ludi rozmysla inac.
Chyba v programe je, ked niekto kona proti zivotu. Moze to byt vinnik, ale aj trest moze ist proti zivotu. Nemyslim teraz len trest smrti.
Keby sa dala schopnost empatie naockovat, mohol by tvoj sposob fungovat
A bolo by to super.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jahodka,
a si si ista, ze sa empatia neda "naockovat"? mozno staci dostatocne velky pocet "blaznov", ktori veria, ze sa da...
... ved co ak ak doktrina o "potrebe trestu" je len "naockovana"?
... a co ak naozaj svet - realitu okolo nas - tvorime my sami, svojimi presvedceniami? ja neviem, ci to tak je, ale pre pripad, ze by to platilo, mi pride "bezpecnejsie" verit, ze svet ma "potencial" byt aj taky, aky by sa mi naozaj pacil - teda zalozeny na celkom inych principoch.
A co ak na to staci generacia matiek, co porodia svoje deti prirodzene (a orgazmicky), vychovaju ich s laskou (bezpodmienecnou, nie sebeckou) v "ostrovcekoch ludskosti" v tom mori konzumu? Co ak z nich vyrastie generacia muzov a zien, ktori sa budu respektovat navzajom, budu spolupracovat, nebudu ochotni kradnut, klamat, vrazdit - lebo to od nich nikto ani neocakava?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto je nádherná myšlienka, Elin... Ďakujem! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nepochybujem, ze ten potencial je. Ja som ti k tomu napisala mail. Je toho viac.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jahodka, troška do debaty,: Pre mňa je príkladom absolútneho ľudského zla prípad rakušana čo väznil svoju dcéru , znásilńoval, vyše 20-dsať rokov,v kryte pod domom. Nejdem rozpitvávať ktoré úrady zlyhali. Zaráža ma podstata zla. Ten človek nevyrastal na počítači, brutálnych hrách v televízii.Vyhovárať sa na povojnové časy je tiež choré.Čo je príčinou zla ? Chybný kód v genetike? Sterilizovať aj jeho potomkov aby sa nerozširoval?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
absolutne zlo je toto...len pre silne zaludky
http://krimi.cas.sk/clanok/96042/umuceny-chlapcek-otec-mu-trhal-nechty-…
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nevidela som to a ani to nechcem vidieť,
stačí mi moja predstavivosť, viem, čoho sme my ľudia schopní a tuším nás niekto naozaj musí naočkovač empatiou - lebo nám je oveľa prirodzenejšie ubližovať a nemyslieť na druhých 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mirka,ja si nemyslim, ze vsetko zlo je sposobene nasilim v mediach. To nasilie tam predsa nevzniklo. Prenieslo sa do medii zo zivota a je bohuzial, ziadane.
Sterilizovat jeho potomkov mi pripada uplne nevhodne. Zasahovat takto hrubo bez toho, aby sme dovideli kam siahaju nasledky nasich cinov, je nezmysel. Ved dcera toho cloveka moze porodit dieta, ktore bude pozitivnym prinosom pre vsetkych.Moze to niekto vediet?
A povod zla? To by som rada vedela. Ale myslim, ze rovanko ako deformacie telesne, su aj deformacie duse. Nemusia sa prejavovat klasicky ako dusevna porucha, ktora ma svoju diagnozu a priradene cislo.
Verim tomu, ze v kazdom je nieco dobre a nieco zle. Kym sa udrziava rovnovaha, je vsetko v poriadku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to si píš,že výchova vlastného dieťaťa je najťažšia.Vysvetlovať stále dookola deťom čo je správne a čo nie,čo sa sluší,ako sa majú správať...Moja dcéra sa jednu dobu opičila po kamarátkach.Vtedy som bola jej nepriateľkou,ale musela som jej vysvetlovať aby bola sama sebou,nikoho nenapodobňovala.Musela na to prísť sama.Teraz máme spolu výborný vzťah založený na kamarátstve,veľa času trávime spolu,veľa sa rozprávame,ona pomáha mne a ja jej.