Pohreby a svadby
Pár dní dozadu mi zomrel ujo. A tak som stojac na pohrebe po dlhej dobe videla všetku blízku i vzdialenejšiu rodinu ... a spomínala.
Ako dieťa som mala 12 bratrancov a sesterníc, trávievali sme spolu pomerne dosť času, chodili sme s rodinami na chaty, na výlety, stretávali sa u starých rodičov i doma navzájom. Teraz na kare padla tá klasická veta „... už sa stretávame len na pohreboch a na svadbách...“ (musím poznamenať, že na svadbách pomenej, keďže si málokto môže dovoliť pozvať celú širšiu rodinu). Ale bohužiaľ, je to tak. Napriek tomu, že sú mi to všetko srdcu veľmi blízki ľudia, nejak nie je času. Starkí zomreli, my sme si založili rodiny, už začínajú zomierať naši rodičia. Keďže môj manžel je jedináčik a ja mám len jedného mladšieho brata, moje deti majú len jedného bratranca, aj to je krpec, s ktorým sa nedá hrať. Je mi to ľúto, no na druhej strane, majú kopec bratrancov a sesterníc z druhého kolena, s ktorými by sme mohli tráviť čas...
Je to prirodzený jav, že sa rozrastaním rodiny stráca kontakt s tými, ktorí nám boli kedysi blízki, keďže do rodiny zas prichádzajú iní, rodia sa deti...? Je mi z toho trochu smutno, rozhodla som sa, že to aspoň z časti musím zmeniť.
Mňa hlavne zaskočil ten pocit blízkosti, ktorý som pri tých ľuďoch mala napriek tomu, že sa málo vidíme. Rodina je rodina.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak u nás je tomu inak. Pred piatimi rokmi tiež práve na pohrebe najstaršieho otcovho brata, keď nás museli vyhodiť z karu, padol navrh, žeby sme sa mohli stretávať aj pri iných príležitosťiach. Odvedy sme už mali päť veľkých rodinných stretnutí v podstate štyroch generácii. Stretávame sa predposledný prázdninový víkend a stretko organizuje jeden z piatich bratov, či skôr jeho rodina. Budúci rok začíname nové kolo.
Z manželovej strany, to sú siedmi súrodenci sa tiež zvyknú pravidelno nepravidelne stretávať na víkendových akciach zhruba raz do roka. Oslávia sa okrúhle narodeniny, kto aké má. Práve teraz sme mali veľké stretko na Orave. Minulý rok bol výnimkou, to sme mali štyri svadby. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi pekné, my sa so súrodnecami tiež viac stretávame, no s bratrancami a sesternicami je to už horšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ja sa teším aspoň z toho, že my máme 3 deti, snáď sa vydajú a oženia do väčších rodín, aby aspoň ich deti zas mali veľa bratrancov a sesterníc :-). A určite musím rodinu trochu rozhýbať. Ináč, mať 6 súrodencov, to musí byť super!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som vždy túžila mať veľkú rodinu ale sme malá rodina. Mám dvoch súrodencov. Slobodní, bezdetní, žijúci svoj život. Málo sa stretávame. Takmer vôbec. Majú svoj život. Iný ako ja. Z druhej strany tiež nič moc. TAk je dcéra - jedináčik, žiaľ, ale nie mojou vinou, lebo vždy som chcela aspoň 3 deti sama. Závidím, samozrejme v dobrom, veľkým rodinám ich stretnutia, deti sa navzájom poznajú, bavia, a pod. U nás to tak nie je. Z manželovej strany tiež nikto. Tak máme aspoň pár známych s ktorými sa stretávame ale nie je to ono.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je taký krásny kolobeh. Ja som mala oveľa viac bratrancov a sesterníc a sme radi ak sa potom vidime aj na pohrebe, objímeme a porozprávame. Nie sme už v stálom kontakte a predsa to puto tam je. Je predsa len dobre ked je rodina rozvetvenejšia.
Raz mi jedna pani povedala - ako vám závidím tu veľkú rodinu, ja mám tri tety a jednú sesternicu a nikoho iného. Ona sama nemala deti.