Ahojky vsetky kedze uz neviem co s tym asi pomoze ak sa vykecam mam 21 moj manzel 28 a mame dcerku ma 1,5roka vsetko je medzi nami oki len problem je v tom ze byvame u manzelovych rodicov v trojizbovom byte aj s jeho brachom.Mame malu izbu kde sme stale zavrety pretoze aj ked nikto nie je doma proste je to jedine miesto kde sme ako tak doma.ide o to ze som sa za manzelom prestahovala s bb do pk a mja rodina je tam na hypoteku nemame dali by nam tolko ze ani na garsonku by to nestacilo a tu v ba kraji je to s podnajmami na figu leb su drahe.Je to tu ako v blazinci neustali hluk nikto neberie na nikoho ohlad svokor zobudi malu kedy sa mu zachce a ked bola novorodenec tak my ju vzdy aj so svokrou bravali ked plakala a zatvarali sa s nou do izby bez ohladu na to co si o tom myslim ked je chora mozem za to vraj ja aj vlastne za vsetko ked trochu zaplace uz som zla matka a pritom je to stastne zdrave dieta ktoremu nic nechyba len v ich ociach som zla matka stale sa do nas miesaju nemame nikdy pokoj a jedine co sme zatial vyriesili je to ze vzdy ked pride manzel s prace utekame s domu a vraciame sa az vecer ale je to dost unavne.Ziadali sme aj o socialny byt ale momentalne su tu vsetky plne.A co je najhorsie stale do nas rype aj ich druhy syn vraj co tu furt zavadziame a robi naschvaly.je to tu strasne a keby som nemala malu a nelubila manzela uz by som davno odisla len dufam ze raz sa to nejako vyriesi lebo je to psychicky narocne a vycerpavajuce prezivat najkrajsie okamihy zivota tu.Najviac ma stve ze my furt davaju dobre mienene rady a pritom moj svokor byl manzela hlava nehlava za vsetko ked bol maly a druheho syna nikdy neudrel je to tazke napisat vsetko do par riadkov ale uz som sa potrebovala vypisat kedze v tomto meste zatial nikoho nepoznam tak aspon vam dufam ze vas to neotravuje a dakujem za pochopenie.
ahoj Ajrin, a neskusili ste si pozriet nejake byvanie - trebars garsonku v inom meste mozno PN, BB alebo tak? Proste zmenit prostredie a manzel pracu? On sa nechce osamostatnit a odputat od rodicov? Ved ceny bytov su dalej od BA nizsie, a neverim, ze by si tam nenasiel drahy pracu. Mozno by vam nejaka banka dala financie. Daju sa najst byty za lacny peniaz, no nie v okoli BA.
Ja by som nemohla v takejto atmosfere byvat. Drzim palce aby sa vam to podarilo poriesit 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ja pri mojej neznášanlivej povahe
Keď som to tak čítala- ja by som skutočne nemohla žiť s niekým- ani s vlastnými rodičmi. Mám dosť, keď ideme na návštevu. Dcéru si vychovávam sama a každé "rýpnutie" je odmenené priamym útokom. Napríklad svokrine otázky opakujúce sa v pravidelných intervaloch "a nebojíš sa nechať jej zatvorené dvere keď spinká?" -nebojím. Ona nemá právo na kľud?- ...joj, že zatvárali sa s ňou do vedľajšej izby...iba raz. Ja už som nastolila tvrdé "pravidlá". Svokor ten mal zase pravidelné, že keď som ju za volačo vyhrešila, on na to "ona môže". A tak som rýchlo vysvetlila, čo ONA môže a čo nemôže, že to závisí odo mňa. A že to nechcem viac počuť- podkopáva to moju rodičovskú autoritu a moju snahu o /podľa mňa/ správnu výchovu. Povedala som, že keď sa to stane raz- keď už bude rozumieť a chápať, viac sa tu neukážeme. Na Vianoce, narodeniny a šmitec. Reku je moc rodín, čo tak fungujú, tak mi nedávajte dôvod, aby som to tak riešila aj ja. A rovnaké pravidlá som si nastolila aj u nás. Áno, starý rodičia majú rozmaznávať- majú zobrať na zmrzlinu a kúpiť dva kopčeky namiesto jedného, ale nemajú sa starať do výchovy. KeĎ sa im čosi nepáči- nech prídu za mnou- poradia, podiskutujú, zoberiem na vedomie a zariadim sa podľa vlastného názoru.
A ver či nie- zvykajú si
Aj ja mám 21 /budem mať / a naučila som ich, rešpektovať ma. Najviac ma vie dožrať, keď ktosi frfle, a potom sa pýši mojimi úspechmi- svokra: "ona je veľmi rozumná- veď už spinká vo vlastnej izbe" Hlavne tie poznámky predtým "Jéžiš, nedávaj ju tam, nebudeš ju počuť" svokor: "Nicol je taká samostatná- ona sa vie aj sama zahrať" /najmä keby to bolo na ňom- zaplakala a hneď k nej letel a bral ju na ruky. A takto sa pestuje samostatnosť? A dokonca aj drahý- nahučal na mňa "už ju toľko nefoť!!!"- asi mu chýbala pozornosť , lebo sme fotili Niki s kamarátkou v rôznych "pózach". A potom, keď išiel rozposielať TIE moje fotky po celej svojej rodine- povedala som NIE. Byť to na tebe, nemali by sme žiadne fotky. Ak sa chceš volakomu pochváliť, akú máš dcéru, tam je foťák
Jajajaj, občas treba byť mrcha...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak Akira, klobuk dole.
Si silna osobnost. Ja si tiez nenecham (teda zatial len ) do seba rypat - a uz pocujem ako som drza a neznasanliva.
Clovek ma svoj nazor a treba ho prezentovat. Drzte sa. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som tiež mala podobné problémy (dnes mi to prídu úsmevné problémy - problémiky 
) a tiež som sa musela naučiť byť neústupná, vydobyť si svoje a trvať na tom. Ešte doteraz musím niekedy odrážať dobre mienené výchovné rady svojich mám, ale ony už vedia, čo budú počuť odo mňa. Neodpovedám im tvrdo alebo drzo, ale s láskou a s úsmevom. Tie ich vzácne rady si vypočujem, premyslím a vyselektujem. A ked by sa chceli aj na hlavu postaviť, aj tak si spravím po svojom, ked to považujem za vhodné. A koľkokrát mi už dali potom za pravdu, aj ked to pôvodne boli "osvedčené výchovné metódy"
Ajrin
vidno to aj na Akirinom príklade, ako sa dá k problému postaviť. Tebe život, ten najväčší režisér, prichystal takúto skúšku a je na tebe ako ju zvládneš. Či sa rozplačeš a utečieš do kúta, kde si budeš utierať slzičky alebo sa problému postavíš zoči-voči a zložíš životnú skúšku na jednotku. Na takýchto skúškach sa vypracujeme, na nich zosilnieme. Bud silná, postav sa im a urob poriadky! Na tom vyrastieš. Prajem ti veľa úspechov, sily, pohody, šťastia a harmónie 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Raz mi moja vlastna mama chcela vziat maleho z ruk ked plakal. Uz to nikdy viac neurobila. Spytala som sa ci aj jej deti niekto tahal z ruk ked jej plakali. Odpoved bola nie. Tak som povedala, ze ked budem chciet pomoct urcite sa ozvem.
Keby mne toto spravila svokra - asi by to bolo 1 a posledny krat v zivote. TY SI MAMA A TY VIES NAJLEPSIE CO POTREBUJE TVOJE DIETA. A ostatni ked nieco chcu nech sa spytaju. Apropo k tym radam. Musis sa ozvat. Lebo ked ostanes pasivna budu do teba drnkat ako to robia teraz. Normalne slusne povedz - dakujem ! nabuduce ked budem chciet radu ozvem sa... Alebo : hm zaujava vychovna metoda, ale ja budem vychovavat SVOJE dieta takto.
A ak by mi pri zamrnkani isli hnatami po mojom dietati : tak by som priskocila s usmevom : dakujem tvoju pomoc nepotrebujem, zvladnem to sama ! ja viem co je pre MOJE dieta dobre !
vrrr tak som sa nasr... ach nedaj sa kocka mas to tazke ale nedaj sa !!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak moja utekááááááááááááááááááj odtiaľ. Ale klobúk dole máš pevné nervy. Na tvojom mieste, by som skúsila sa presťahovať aj niekde inde ako len v okolí. Pretože z bytmi v tvojej lokalite je to fakt na h...o a môže sa stať, že budete čakať veľmi dlho a ty s toho systému nažívania zblbneš. takže nesedela by som doma ale začala hľadať na nete voľné byty napr. v Piešťanoch alebo v nejakom inom meste možno menšom a začala pracovať na presťahovaní. Jednoducho skús manželovi navrhnúť, že sa chceš presťahovať niekam kde bude pánmi sami sebe.
PS: môj manžel bol fajčiar aj keď sa malá narodila a raz si dokonca zapálil pri nej a ti poviem, že vtedy do mňa nevošiel čert ale sám lucifer ako som na neho zvrieskla s tým, že on keď bol malý tak ja som pri ňom nefajčila a tak si neželám, aby on fajčil pri mojom decku.
PS: takže začni riešiť ako prvoradé presťahovanie sa s manželom niekam inam kde si samozrejme v prvom rade najde prácu. Želám ti pevné nervy a vydrž to kôli drobcovi.Posielam ti veľa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ide asi o to ze manzel ma teraz super pracu v ktorej ho povysili a dari sa mu konecne zit normalne pretoze si tazko najde inde robotu on sa totiz´zajakava a ma to s toho ze az otec mlatil ked bol maly a tak ho nechcem nutit odist aby zas nebol na tom horsie ked je mu teraz dobre odkedy nas ma je to uplne oki je ako novy ked je s nami 
a vraj som mu pomohla tak by som mu nerada ublizila snazili sme sa hladat byt alebo dom smerom k trnave a okoli pretoze by do prace dochadzal ale zatial sme nic nenasli takze sa trapime a vyslobodenim pre mna je dovolenka u nasich v bb na ktoru v lete ideme takze tak ale dakujem vam vsetkym za povzbudive slova az ma to rozplakalo je to fajn mat aspon tu nejake kamosky ked uz tu zatial nikoho nepoznam este raz vam dakujem znamena to pre mna vela
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, my byvame vo Voderadoch pri Trnave. Skus si zavolat na obecny urad, mali by sa tam stavat najomne obecne byty a v celkom dobrých cenách. Tak si to skus preverti, teraz tam postavili aj dialnicny privadzac, Ba je od tial cca 35 km a dedinka je to pekna so vsetkym vybavenim a krasnym ihriskom a zrekonstruovanou skolkou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ajrin tak to je krásne, držím vám palčeky aby ste svoju situáciu s bytom čo najskôr vyriešili...Je to nádherné že ste svojmu tatinkovi takou oporou...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ajrin, veľmi dobre ťa chápem. Niečo podobné som si prežila i ja. Trvalo 10 rokov nášho manželstva, kým sme sa dopracovali k vlastnému bývaniu. Prvých sedem rokov sme bývali v trojizbovom byte s našimi, skutočne sme sa snažili, ale ponorka musela zákonite prísť. Potom sme prešli k manželovmu strýkovi a jeho postihnutej manželke. Boli sami vo veľkom päťizbovom byte. Strýko potreboval pomoc s chorou manželkou, tak sme sa doholi, že sa nasťahujeme k nim, pomôžeme mu a ako sa hovorí, dochováme ich. Vtedy som sa ani len nečudovala tomu, že ich vlastné deti nemajú snahu pomôcť svojmu otcovi s chorou matkou. Neskôr som všetko pochopila. Tu sa nám narodilo naše druhé dieťa. Na začiatku to bolo super. Päť izieb sme si podelili tak, že my sme mali tri menšie v jednej časti bytu a oni dve väčšie v druhej. Varili sme my s manželom a stravovali sa všetci spoločne. Úplná idilka, však?!
No poviem Ti Ajrin, tá idilka bola nakoniec na nevydržanie. Manželov strýko bol totiž hrozne na peniaze, mal pocit, že stráááášne plytváme. Najskôr sa rozhodol, že sa nebudú stravovať s nami. Manželke nosil každý deň jedlo z mestkej vývarovne. Nemusím hádam ani podotýkať, že nebolo vhodné pre človeka, ktorý bol po mozgovej príhode. Jedlo jej priniesol a odišiel "do klubu". To znamenalo, že ju nechal od dvanástej do pol piatej na nás. Nevideli sme v tom žiadny problém, no stará pani bola na svojom manželovi veľmi závislá a tak keď meškal, sústavne ukazovala na hodiny a naznačovala otázku - Kde je? Vrchol bol, keď ju z toho výdatného jedla prehnalo, no on sa tak ponáhľal do klubu, že ju ani neprezliekol. Urobili sme to my. Ja viem, znie to neuveriteľne, ale žiaľ, je to pravda.
Povedali sme mu to, no samozrejme kritiku nemá asi rád nikto.
Tak sa urazil, manželke zakázal, aby od nás niečo prijala a potom to šlo už len dolu vodou. Jednoducho sme veľmi rýchlo pochopili, že pre nás ako rodinu tadiaľto cesta nevedie. Vybavili sme si hypotéku /na materskej bol vtedy manžel, pretože ja som mala lepší príjem/ a odišli sme bývať do mesta, ktoré bolo vzdialené 80 km. Ja i manžel dochádzame do zamestnania každý deň 101 km tam a späť. Znie to hrozne, ale táto cesta rýchlikom trvá len 1 hodinu a 5 minút. Syn /13 r./veľmi pomáha s dcérkou. Naša dcérka bude teraz od septembra prváčka. Mala som obavy ako všetko zvládnem, no poprosila som zamestnávateľa, aby som mohla tri dni v týždni odchádzať skôr a v stredu, keď sa nepíšu úlohy a v piatok, keď si ich môžme preniesť na víkend, si nadrobím. Takýto život je náročný, no mne to všetko stojí za to. Konečne som sa zbavila nočných môr, ktoré som získala počas nášho života u manželovho strýka. Trvalo mi to plné tri roky. Veľmi vám budem ako rodine držať palce a radím, skúste ísť radšej do vzdialenejšieho príp. menšieho mesta, kde sú lacnejšie byty.
P.S. Raz, ešte keď sme bývali u manželovho strýka, sa ma jedna pani psychlologička spýtala, ako trávime Vianoce. Či všetci spolu alebo oni zvlášť a my zvlášť. Keď som jej povedala, že oddelene, pokývala hlavou a povedala - V takomto prípade je najlepšie ísť svojou cestou.
Ešte raz z celého srdca vám prajem veľa síl a veľa šťastia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nevzdávaj to s hľadaním podnájmu,daj vedieť medzi ľuďmi čo hladáš a v akej cenovej relácii sa môžeš hýbať,budeš prekvapená koľko ľudí má či už domček po rodičoch ,alebo záhradný domček či byt a prenajmú ho za prijateľnú cenu. Tak isto aj kúpiť malú záhradu a svojpomocne postaviť malý celoročne obývaný domček, veľa mladých ľudí to takto rieši.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ako Vás tak čítam normálne som rada....že žijeme ako žijeme....10 rokov by som to asi neprežila anitka.... My sme u našich bývali cca. 6 mesiacov aj to nám tak pokašlali malú že až hrúza....predtým zaspávala sama, potom to bolo večne urevané decko ktoré nás nútilo skákať....keď to začalo byť naozaj na nevydržanie - tak sa stal zázrak, mužovy ponúkli že keď pôjdem robiť asistentku jednému generálnemu na ministerstvo - tak dostaneme byt....tak som šla a Sendy išla v roku do jasiel...ale tam to bolo tiež dosť nanič, aj keď sme boli sami ale Trnávka nieje zrovna moja vysnená oblasť v BA. Tak som si vydupkala úver, a Vlado zohnal jedného známeho z banky....a diali sa zázraky...teraz už vyše dvoch rokov bývame vo svojom....a nemenila by som to zanič na svete....najhoršia katastrofa je keď prídu svokrovci, ktorý neuznávajú súkromie ani v spálni - o piatej ráno si to napochodujú k nám a sadnú si na postel....alebo robia kontrolu v skriniach a chladničke....ale našťastie je to len raz za čas....Držím palce, aby si sa nezbláznila, hlavne že ste s mužom dvojka ktorá drží spolu - to je najdôležitejšie, buďte oporou jeden druhému! Zatial si myslím že to velmi dobre znášaš - načo prirábať starosti mužovy....ale so svokrovcami si to vybav sama!!! Nech sa nemontujú...im sa tiež nikdo nemontoval! Ja by som im povedala ak sa im nepáči, nech ťa aj s malou vyhodia, a návštevy u rodičov by som asi robila častejšie ako len cez letné prázdniny - aspoň načerpáš sily!!! Pa a drž sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ved o to ide ja som sa uz viackrat vzoprela aj vcera ked rano o pol siedmej zobudil svokor malu lebo sa nestalo prvy raz ze ked on nemoze spat tak vsetci musia byt hore aj keby to bolo v sobotu o piatej tak som povedala ze ak treba aby bola mala hore tak staci povedat nastavim jej budik no a vysledok je taky ako vzdy svokor urazeny a somnou sa nebavi on sa vzdy urazi lebo nie je zvyknuty ze mu dakto daco povie a co ma vie vytocit je ked varim dofrci do kuchyne a spyta sa co to bude ked to vyhodim alebo co to bude ked sa to zje zato ze je na to jeho rypanie zvyknuta manzelova mama nemusi rypat do mna len je tazke mu daco povedat aj tak som tu za drzu lebo som uz povedala svoje aj svagrovi ten sa so mnou nebavi uz pol roka co my sice nevadi ale je to trapne s jeho strany kedze sa nechava maximalne vo svojich 22 rkoch obskakovat od mami ta mu vari perie upratuje izbu a este aj ked ma svoju robotu ked piskne hned skace no co uz zivot je tazky ale ked sa clovek vykeca ide to lepsie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ho ho, no ja by som zase na ďalší raz- keď by svokor spal, zobrala malú keď plače (o hocktorej nočnej/dennej hodine) napr.do obývačky, aby ju bolo počuť a s medovým hláskom povedala- ale jej sa nechce spať. A potom by som povedala "vidíte, potrebujete spánok, ale aj ona potrebuje spánok. Ju môžeme ospravedlniť- je maličká, ale čo som urobila ja je neospravedlniteľné. Obrala som vás o spánok. Ale rovnako neospravedlniteľné je to aj keď vy oberiete o spánok ju. Nebolo by rozumnejšie a dospelejšie, aby sme sa brali na vedomie- ja ju nebudem nosiť do obývačky, keď vy spíte, ale prosím vás, vy buďte trošku tolerantný keď spí ona. Ďakujem."
A odišla by som do izby.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to ja som u svokrovcov tiež na "nezaplatenie"....som pre nich rozmaznaná blavááááčka - a to hovorí za všetko...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no veru BETTY ti dobre radi UTEKAJ ty dievka zlata, lebo zrusene nervy si odnesies na cely zivot...keby som v garsonke mala byvat, ved aj ste horsie na tom v jednej izbietke a spolocne priestory- brrrrr- Drzim ti palec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nechapem, kde je problem, ist do podnajmu? priestorovo by ste na tom horsie neboli - ved jedna izba, to je na hlavu, aj to poznam zijeme v jednoizbovom byte. chybaju vam peniazky, alebo kde je problem? neviem kolko idu podnajmy v pk ale u svokrovcov tiez asi platite, nie ste tam zadarmo, ci ano? utec co najskor, ja som od svokry utiekla po 2 mesiacoch...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fíha! Mám toľko dojmov 
Tak na začiatok: všimla som si, že zareagovali všetky skalné mladučké naničmamky, tak sa predsa musím pridať 
Tiež sme bývali u našich v 3-i. aj s mojou sestrou (brat na intráku, čiže víkendy doma). Na nevydržanie. Potom sme šli do podnájmu so študentami (kamarátmi), to bolo fajn, ale drobec bol ešte také babuliatko a budil ich v noci a ničil študijné materiály... a t ď. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do starého domu, ktorý patrí našej rodine. Bol v brutálnom stave - plesnivý, špinavý, linka sa ani linkou nedala nazvať, cez okná fučalo, batérie v kúpelni a kuchyni hrdzavé... Proste brutal. Všetko sme svojpomocne opravili, drahý sa s oknami trápil týždne, kým ich ako tak takmer zadarmo zatmelil, ošmirgľoval a čo ja viem, ako ich opravoval (ja na materskej, takže korunky na nové ani náhodou). Naši mali na víkend Kubka a my sme odplesňovali, šmirgľom dávali preč hnusné starú omietku, stierkovali, natierali stropy a pod. Savom sme drhli, čo sa dalo... Čo sme my urobili za jeden víkend, to by si stavbári roztiahli na týždeň, no my sme týždeň nemali...
Týmto chcem povedať, že aj napríklad domček v zlom stave sa svojpomocne dá poopravovať za minimálne výdavky, keď veľmi veľmi chcete.
Ale na vašom mieste by som si hypotéku brala, až keď budeš aj ty pracovať - dostanete viac peňazí, môžete si dovoliť niečo viac na úrovni, resp. rozsiahlejšiu rekonštrukciu a pod. Dovtedy by som to riešila podnájmom na dedine (koľko ľudí bežne dochádza do Blavy; aj odtiaľto z Nitry mám kopec známych, čo denne dochádzajú a to je 100km). Nájdi na nete nejaký inzerát a presvedč drahého. Moja sesterka s mužom a dcérou bývala v záhradnej chatke, kým bola na materskej; po materskej začala chodiť do roboty a kúpili domček. Zdá sa mi to finančne najprijateľnejšie riešenie.
Alebo potom pozeraj staršie hneď obývateľné domčeky v okrese Dunajská Streda či Šaľa (autom to do BA nie je ďaleko a cenovo neporovnateľné s drahými dedinkami okolo hl.mesta). Keď pôjdeš do roboty, budete mať peniaze aj na prípadnú rekonštrukciu (po troškách). A koniec-koncov - vyhneš sa problémom s hľadaním škôlky (čo tu už bratislavské maminky riešili, že je veľký problém umiestniť dieťatko, MŠ sú v BA preťažené).
Svokra a švagra ťažko riešiť; správajú sa neskutočne, ale spravodlivosti sa asi nedovoláš, kým žiješ u nich.
V každom prípade - napäté prostredie nevplýva dobre na bábenko - čo najskôr preč! A to mám odskúšané. Kým sme bývali u našich a so študákmi, stále som bola v strese, aby Kubík dakoho nebudil alebo neobťažoval svojim plačom a bol veľmi veľmi nervózne bábo; spával v kuse max hodinku a podobne. A ako sme boli samy, v kľude, nemusela som riešiť, či niekomu nebodaj neprekáža, bol oveľa pokojnejší, začal konečne spávať celú noc a celkovo som videla veľké rozdiely, čo sa aj jeho pohody týka.
Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa teraz tááák baví pozerať reality, tak som ti nejaké hneď aj našla Asi takéto dačo som mala na mysli:
domček1
domček2
Ak by ste mali nervy na prerábku, tak tento vyzerá malebne
Vraj len 35 min vlakom do BA:
Som ta zavalila linkami, čo? Chcela som len demonštrovať, že bývať sa dá aj za menej ako tých x melónov, čo pýtajú za výhodnú lokalitu. Zas ale rátaj aj s nutnými výdavkami na rekonštrukciu. Ale s takou 2mil. hypotékou by nemal byt problém z jedného bratislavského platu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem za linki kukla som no je to dost daleko pre nas a najhorsie je ze nam daju max 900000 tisic a moj manzel zaraba 14000 mesacne s toho ucty su okolo 9000 a s rodicovskym to nie je bohvie co ale aj tak dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Ajrin, este nedavno bolo aj nas v byte tolko - s rozdielom, ze to bolo u mojej mamy s jej priatelom a mojim bratom. tiez som sa toho rypania a podobne napocuvala dost ... i sama som prispela k nalade aka tu panovala
.
drzim velmi palce, nech sa vam podari vsetko vyriesit k vasej spokojnosti a pohodicke
drz sa