Príhody psa a skúsenosti I.

Nie, nemáme doma psa. Bývame v byte a ja mám pocit, že zatiaľ mám dosť práce zvládať samu seba, občas rodinu

Sestra býva v rodinnom dome a tam vždy nejaký pes bol. Dlho predlho to bol pes dedinský, dvorový. Až keď doslova odišiel posledný takýto, zaobstarali si nového z inzerátu. Láska na prvý pohľad -  jack russel terier. Netušiac, co je to za temperamentné plemeno. Žial, už vtedy bol chorý a tak dožil.

Len to už rodina bola na neho naučená, tak si zobrali šteňa rovnakej rasy. No užili si všetci. Temperament poriadny.

Dnes už má mladá dáma niečo viac ako rok a trochu sa skľudnila. To znamená, že nevíta každú návštevu skokmi na hlavu a oblizovaním. Nelieta po schodoch s každým jedným sústom. Stále je to temperamentné, ale vcelku milé psíča.

Do rodiny v rovnakom čase pribudlo aj malé bábo. A tak obaja vedľa seba rastú.

Dnes som bola svedkom a tak trochu aktérom jednej udalosti. A teda, dostalo ma to.

Psíča sa volá Jackie a nejak je naučená, že vždy keď prídem, mám pripravenú nejakú maškrtu. Aktuálne mám v kabelke  psie tyčinky. Zjavne jej chutia. No dnes bol na návšteve aj ročný vnuk. Zdá sa, že sa len tak zdiaľky pozorujú a  rešpektujú. S bábom som išla držiac ho za ruku a psia slečna sa dožadovala svojej pozornosti. Dala som jej tyčinku. Zvyčajne sa s ňou odoberie na obľúbené miesto - pod stôl a baští. Dnes nie. Dnes sa prirútila k batoľaťu a silou mocou mu tú svoju tyčinku núkala. Vyslovene bolo vidieť, že sa chce s ním podeliť. Tá situácia ma normálne dojala. Je to niečo, čo jej chutí a aj preto, alebo práve preto sa chce podeliť s kamošom. Normálne mi toto jej správanie neschádza z mysle.