Pred časom som pravidelne 2x do týždňa chodila ulicou okolo gymnázia u nás v meste. Za plotom bol krásny pes so smutnými očami. Ušla mu loptička do ulice. To som si myslela. Tak som mu ju hodila. On sa nadšený za ňou rozbehol. A čuduj sa svete, znova mu unikla za plot.
Keď som išla najbližšie okolo, zase na prázdnej ulici loptička. Celé sa to opakovalo.
Keď sa rovnaká scéna opakovala aj tretí krát, začalo mi to trochu vŕtať v hlave. Plánovane som šla po druhej strane ulice a pozorovala. On ten psík bol beťár. Vyzeral do ulice a keď videl, že ide vhodná obeť, rýchlo loptičku vypustil. Nahodil doslova psí pohľad a čakal.... Väčšinou sa okoloidúci chytil 
Na celú túto príhodu som si spomenula, keď som čítala článok o mladom fotografovi z nášho mesta. Tiež mal česť zoznámiť sa s týmto psíkom a pohotovo ho odfotil. Len teda, nešiel touto cestou opakovane a tak nezistil, že to celé bola vlastne plánovaná akcia, žiadna náhoda.
Fotograf sa volá sa Marek Pupák a jeho fotky sú fakt výborné.
Zlatý betár. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zlatý psík, zrejme sa s ním nikto nehraje... pekná fotka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Juj, skvelý zážitok, áno súhlasím, zvieratká vedia byť beťárske a vedia ako na nás, ľudí ...
Ale inak, ten smutný "psí pohľad" má konkrétne táto fajta asi geneticky daný, u nás v ulici tiež majú takéhoto a my zvykneme o ňom hovoriť, že je to najsmutnejší pes v galaxii ... ten náš ale nemá žiadnu loptičku, ktorú by podsúval okoloidúcim ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekné a áno verím že je to tak, lebo pes sa vie rýchlo naučiť ako dosiahnuť pozornosť, ale napriek všetkému je to stále pekné, dáva možnosť aj okoloidúcim aby si ho všimli a on im ukáže svoj smutný kukuč.