Sci-fi utópia

Rok 2523.

Kedysi pred 500 rokmi si ľudia mysleli, že ich teraz bude na svete 11 miliárd. Nepočítali s tým, že život na zemi je nevypočitateľný. Postupne začalo umierať viacej dospelých a starých ľudí. Veľmi pomaly a nebadane. Štáty, ktoré sa pred 500 rokmi tešili z priaznivej pôrodnosti, tým robila vrásky na čele úmrtnosť ľudí v produktívnom veku. Prešli dlhé desaťročia, kým si krajiny všimli, že to začína byť celosvetové - deti sa síce rodia, ale ľudí ubúda. Tých diskusií a konferencií bolo neúrekom. Prečo? Prečo zrazu zomiera tak veľa ľudí? Neboli to nevysvetliteľné úmrtia, nevysvetliteľné bolo len ich číslo. Ako sa bude žiť ľuďom na Zemi, keď ich bude stále menej a menej? To boli síce zaujímavé otázky, ale určite netrápili bežných ľudí.

Bežní ľudia sa stretli s inými zvláštnosťami. Byty v mestách zlacneli. Koľko radosti to prinieslo mladým, čo zrazu mohli žiť vo svojom, úplne bez problémov. Ale rovnako veľa mladých rodín odchádzalo na vidiek. Prečo? Cítili v kostiach, že sa niečo deje? Že svet začína byť úplne iný ako bol kedysi? Život v meste dostával zvláštnu príchuť. Peniaze nejak začali strácať na hodnote, nech boli akokoľvek kryté zlatom, najesť sa z nich nedalo. Vedomosti a informácie prestali byť cenné a vyhľadávali sa ľudia so šikovnými rukami. Začalo sa žiť opäť jednoduchšie. Strecha nad hlavou, jedlo a zábava. Papiere, potvrdenia a pečiatky sa stali zbytočné, žiaden zákon sa neprijal, aby zrušil ich platnosť, zrušili ich ľudia jednoducho tým, že im nedávali žiadnu váhu.

Mestá sa menili na ghetá, kde bolo nebezpečné sa pohybovať. Namiesto výstavby budov bolo treba demolovať tie v okrajových častiach mesta, aby sa v nich neskrývali bandy vrahov a narkomanov. Veľké mestá sa začali podobať peklu.

Politika prestala prinášať výhody a očistila sa od príživníkov. Robiť politiku znamenalo prácu naviac. Kým ešte fungoval systém štátov, veľmi intenzívne sa spolupracovalo. Niekde viac a niekde menej. A tí, ktorí nechceli spolupracovať... odsúdili sami seba na zánik. Nedokázali prežiť osamote. Štáty sa rozpadli a ľudia boli odkázaní jeden na druhého. Armáda plnila svoju obrannú funkciu voči mestským bandám, kým neprešlo niekoľko desaťročí. Kradnúť nebolo čo, človek buď pracoval na svojom a mal hoci aj veľmi málo, ale MAL! Alebo nepracoval a hlad ho prinútil robiť. Armáda sa stále viac špecializovala na leteckú prepravu tovaru a odborníkov, potrebných pre život ľudí v dedinách.

Namiesto množstva vecí sa ľudia sústredili na kvalitu. Žili síce v domoch bez elektriky a varili na peci, ale mali aj internet, lieky a technické vymoženosti - solárne panely, vrtuľníky, stíhačky, špičkovo vybavené nemocnice. Poobede sa ľudia stretávali v škole (ako kedysi v krčme), pokecali s kamarátmi na internete alebo riešili problémy čo sa v dedine vyskytli. Stále existovali kruhy výmyselníkov (vedcov), technikov čo zabezpečovali elektroniku, internet pre nemocnice a školy, farmaceutov čo spolupracovali s liečiteľmi a doktormi... bol to zvláštny svet, kde všetko so všetkým súviselo. Starí ľudia sa tešili obrovskej úcte, vyučovali v školách alebo boli pozývaný k riešeniu vedecko-technických problémov. Babka a dedko, boli v tejto spoločnosti titulom. V rodinách bolo bežne 5 a viac detí. Ako dospelý umierali, tí čo zostali sa opäť a znovu zamilovávali. Neúplné rodiny sa spájali. Dožiť sa vysokého veku bolo vzácne a považované za neskutočný dar z hora. Ľudský život sa stal tým najcennejším na zemi. Deti si nevedeli predstaviť, že kedysi ženy chodili na potrat, prečo ľudia viedli vojny a aké hlúpe národy to v minulosti žili, keď sa vyvražďovali navzájom.

Európa vymierala najrýchlejšie. Malé dediny neboli schopné sa o seba postarať samé. Ľudia sa museli presťahovať a pridať k okolitým spoločenstvám. Sever krajiny sa stával kráľovstvom zvierat, do ktorého ľudia konečne prestali zasahovať.
Život pulzoval v Afrike - bola miestom, kde ľudia chodili zbierať najmodernejšie poznatky, kde ešte chodili autá namiesto koní a tricyklov. Deti v Európe s otvorenou pusou pozerali videá z tejto časti sveta.

Človek pred 500 rokmi by sa divil, v akých jednoduchý podmienkach ľudia žijú. Asi by mal pocit, že sa vrátili o tisicročie späť. Technický pokrok sa využíval na ťažké práce a ľudia len kontrolovali techniku. Pracovalo sa vtedy, keď trebalo niečo urobiť. Ľudia mali more času, lebo väčšinu práce za nich urobili stroje. Byť s druhým človekom znamenalo niečo cenné, byť sám bolo to čoho sa všetci obávali. Nikto nechcel zostať sám. Aj keď sa našli pustovníci i pustovníčky, ktorý vyhľadávali samotu, držali sa v blízkostí dedín. Ľudské teplo je nenahraditeľné.

(nedopísané, upravovať to už nejdem, lebo by som kopírovala niečo dosť podobné)