Ahojte,
potrebujem poradiť. V poslednej dobe sa môj nadriadený chová ku mne divne. Stále hľadá chyby, je protivný, vytýka mi veci, za ktoré nemôžem.Myslím, že poznám príčinu-kolegyne.
Mám totiž také kolegyne, ktoré radi ohovárajú/sú to kamarátky a nemajú ma moc v láske-do začiatku-nič moc/Doteraz som pracovala v celkom dobrých kolektívoch, ale toto je úplne niečo iné.
Hneď, keď som nastúpila, sa zhlúkli dve a asi tri kolegyne dohromady a mňa zo svojho kruhu vylúčili.Akoby som mala lepru. Chodili spolu na obedy, bavili sa ako najväčšie kamarátky a ja som bola vždy mimo. Nepáčila sa mi táto situácia,ale povedala som si robota je robota-nebudem si to všímať.Som od nich asi o 10 rokov staršia,oni približne s rovnakými záujmami, tak som to trochu chápala.Potom som však zistila, že ma poohovárali po celej firme a dokonca pred nadriadenými, bez toho, aby mi niečo povedali.Keď som sa pýtala každej jednotlivo-všetko je v poriadku..nič..alebo jedna mi povedala, že som taká divná ..a pod.Keď som nastúpila do tohto zamestnania, práve som sa rozišla s priateľom a bola som z toho riadne šokovaná. Oni miesto podpory ma ešte odsúdili a robili intrigy.Tým, že ich bolo viac, šéf im samozrejme uveril/a ešte k tomu sa vedia zaliečať/Som znechutená-zo šéfa,ktorý je natoľko hlýpy,že sa neporozpráva, ale verí na reči,a aj z nich, že v ničom sa na ne nedá spoľahnúť/hlavne na jednu, ktorá to tu proti mne rozpútala/Tá kolegyňa sedí neďaleko mňa a často ma ignoruje.Tak isto vidno,podľa jej správania,že má voči mne predsudky a podceňuje ma. Je to hlúpe. Každá vieme čosi iné,každá si robí svoju prácu a aj tak...Ona musí robiť niečo, čo ju moc neteší a na mňa zazerá, lebo mám toho trochu menej a iný druh práce. Ja za to však nemôžem.Jej pomôcť nemôžem,skôr môžem pomôcť iným.Mám sa porozprávať so šéfom?Lebo ak bude naďalej so mnou tak jednať,odídem odtiaľ.Prestáva ma to baviť. No prečo by som mala stratiť prácu len kvôli klebetám alebo hlúpemu správaniu kolegýň?/Priznám sa, že som riadne nahnevaná../
Ďakujem za odpoveď./ja ich neodsuzujem a neposudzujem, ale ich správanie ma občas hnevá/
súhlasím s tým - nerozoberať príliš súkromné veci v práci, tiež som už na to raz doplatila, obrátilo sa to proti mne. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja by som šla priamo za šéfom.Slušne,ale jasne by som povedala,že o čo ti ide a uvidíš.Ak sa budú chovať naďalej tak,že práca nebude prvoradá,odišla by som,ak máš kam.Podľa mňa sa Ťa boja,si staršia,máš viac praxe..........Držím palce-daj nám vedieť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zažila som to isté ako ty, akurát som mala šéfku a pár kolegýň, ktoré keď ma preložili na ich oddelenie, začali s ohováraním, zazeraním, šuškaním za mojím chrbtom, bolo mi hrozne, ale brala som to tak, že mi závidia, práve som sa vydala za dobrého muža, možno aj preto, ani doteraz neviem presný dôvod, pretože som zostala tehotná a odišla na materskú a teraz z diaľky pozorujem ako tie, čo mi ublížili dopadli, jednu vyhodili, druhá je vážne chorá, má rakovinu, tretia sa rozviedla a štvrtá bola na protialkoh.liečení, je to neuveriteľné ako sa zlo vracia, už to tu niekto písal. Ak chceš, môžeš zájsť za šéfom, určite by som mu to povedala aj z druhej strany, aby to vedel, uvidíš, čo Ti povie, nemáš čo stratiť, keď Ti to až tak nevadí, tak tam zostaň a uvidíš, ako sa veci budú ďalej vyvýjať, až nakoniec by som volila odchod z práce, ak si medzitým nájdeš novú, lebo dnes už sú všade tie vzťahy všelijaké, hlavne v malých mestách, kde niet roboty. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No minimálne si si ním pohovor. Vykonzultuj si s ním, či ozaj boli veci, za ktoré ťa zdrbal, v tvojej kompetencii. A plus, že ak môže urobiť niečo s tými klebetami (min. ich odignorovať a vyzvať dotyčné dámy, aby nekvákali o niečom, čo asi nie je celkom pravda...), tak nech tak urobí. A až potom zváž odchod.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...súhlasím s dievčatami...určite si so šéfom pohovor, keď bude možno vhodná príležitosť...Alebo ak pocítiš tlak, zájdi za ním medzi 4oči. Nielen preto, aby si dala veci na pravú mieru...ale preto, aby si aj sama mala zo seba dobrý pocit, že poznáš svoju hodnotu. Kamošky nezískaš, ale vnútorné uvoľnenie a lepší pocit zo seba samej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sa ho spýtaj či je spokojný s tvojou prácou.Ak áno,tak nech premýšľa o práci a nie o klebetách.Držím palce!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak-myslím si, že keď prídu nejaké problémy, človek sa musí najskôr zamyslieť sám nad sebou-ako rozmýšľa, poprípade kde robí chyby. Lebo nič nie je náhoda.A ak zistí, že robí to najlepšie, čo vie a neubližuje druhým luďom, skôr im pomáha a praje dobre, tak je všetko v poriadku. My sami si vytvárame svoju realitu. Preto, keď mi niečo nevyhovuje, nepáči sa alebo nie som spokojná, rozmýšľam:"Ako by som to mohla zmeniť?Čo mám urobiť?"A snažím sa, alebo lepšie povedané-robím zmenu. Môžem zodpovedať len sama za seba. Neručím za druhých ludí-každý musí vedieť, čo robí. Môžem robiť to najlepšie, čo viem.Ak niekto druhý však nechce spolupracovať, alebo stále robí pokušenie, za to ja nezodpovedám.
V tejto práci som si uvedomila, ako sa správam, čo sa dá na mne vylepšiť a čo nie.Kde môžem niečo urobiť lepšie...Ak však nebude naďalej ochota zo strany kolegýň a šéfa, nájdem si jednoducho inú prácu. Takú. kde si ma budú vážiť a bude aj dobrý kolektív.Hovorí sa totiž-ako sa mení človek, tak sa mení i jeho okolie.A ja si myslím, že si zaslúžim ešte niečo lepšie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sandy - moja rada, neviem, či už nie poplatná dobe:
Ak si skutočne nedala príčinu na šéfovú nespokojnosť, tak odíď.
A to čo najskôr - pretože predlžovať utrpenie, ktoré ti kolegyne robia nestojí za žiaden dobre platený "job". Ich nezmeníš, kamošky NIKDY nebudete, ak pohovoríš so šéfom, možno ešte prileješ oleja do ohňa. Niekto povie, že je to zbabelé. OK som zbabelec, dvíham kotvy a odchádzam...nech sa tam zožerú sami navzájom.
Apropo - súkromie do práce naozaj nepatrí, hlavne ak máš problémy. Na to sú iní ľudia, trebárs aj na NM.
Práci zdar!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, ak si vieš nájsť lepšiu prácu, neváhaj. Či tam budú lepšie vzťahy, to Ti nemôže zaručiť nikto.Ale ak máš pocit, že to zvládneš, bojuj. Iné je ak intrigujú kolegyne a iné je ak máš šéfa, ktorý nedokáže predýchať, že odvádzaš dobrú prácu a dokážeš rýchlejšie chápať. Viem, ako sa cítiš. Treba vymedziť hranice a súkromie si nechaj pre seba. Môžeš kľudne debatovať o počasí, varení, nákupoch, to sú témy, ktoré nemôžu byť použité ako zbraň proti Tebe a navyše Ťa nebudú obviňovať z toho , že si nekolektívna. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte,vo veľmi podobnej situácii som bola aj ja. Trvalo to zhruba rok a pol a poviem Vám,každý deň som rozmýšľala,že odídem.Ale mám rodinu,tá práca ma naozaj baví, aj keď som z nej už niekedy na nervy.Ale asi o tom to je.Pracujem v tej firme už pekných pár rokov a prežila som s kolegami a nadriadeným aj to dobré aj zlé.Dokonca som sa spriatelila s 1 kolegyňou,veľmi sme si rozumeli.Všetko sa zmenilo,keď do firmy prišla jej kamoška- dajme jej meno X,ktorá bola taká vplyvná,že vymývala obsah hláv každému,kto jej naletel,šéfa nevynímajúc.Vykreslovala nás ostaných,čo sme si už odkrútili pekných pár-rokov,ako neschopných a nanič ľudí.Tak sa stalo,že moja kolegyňa-kamoška už nebola moja kamoška ale nepriateľ č.1.Bolo to veľmi ťažké obdobie.Vzduch v kancli sa dal krájať. Odniesla som si tie jej výmysly a kadečo,veľmi zle.Vravia,že som silná osobnosť...tak som to zniesla.Stalo sa mi aj,že sme so šéfom na seba aj nakričali,nie som typ,ktorý nechá so sebou zametať,mám vlastný názor.Aj som si neraz poplakala.Dokonca,som raz aj chcela odísť - len tak, obuť sa, zavrieť dvere a ísť.Ale zastavil ma šéf.Naša nová kolegyňa X bola vykresľovaná ako hviezda,ale po čase sa ukázalo,že to čo vie,je figa borová.Kým trvala tá zlá atmosféra, odišla 1 kolegyňa,ktorá to už nevedela zniesť...Miesto nej prišla nová baba - kamoška našej super-kolektívnej kolegyne X.A tu je ten paradox:len po jej prijatí sa každému otvorili oči: za 2 týždne sa naučila, čo sa naša X nenaučila za 1 celý rok. Vďaka bohu za ňu!!! Šéf sa už na nás ostatných nepozeral cez oči X. Vtedy sa veľa zmenilo k lepšiemu.Bola som rada,neznášala som X.Veľmi falošná osoba,predtým som sa s takou osobou nestretla.Ubehlo pár týždňov-mesiacov a naša X už nebola hviezda..a tak jedného dňa dala výpoveď. Hurá!Odvtedy je situácia kľudná.Medzi mnou a šéfom a mojou predtým kamoškou je ale stále stena.Správame sa k sebe s rešpektom,ale už nie tak ako predtým.Ale už ani nechcem. Popálila som sa,neoplatí sa nadväzovať priateľstvá na pracovisku. Nepoviem,porozprávame sa medzi sebou, ale z mojej strany už to nebude tak detailne.Sama sebe sa čudujem,že som to vydržala.Odrazilo sa to aj na mojom zdraví.Teraz sa dávam kus dohromady.Riadim sa heslom:trpezlivosť ruže prináša.Sandy,hlavu hore!Buď sama sebou.Kašli na tie fifleny.Správaj sa pohodovo - bude ich to ešte viac žrať! Mám to odskúšané.Za šéfom určite choď tak ako Ti radili baby.Nemá zmysel veci hltať a robiť obetného baránka.! A odísť?Ak nie je pracovný dôvod tak prečo?Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som zažila niečo podobné ale z chlapmi. Boli to ...... Škoda rečí. Dala som sa preradiť. No podľa mňa v práci by sa nemali rozoberať súkromné veci, pretože to môže ublížiť. Ja som ich rozoberala, chcela som byť kamoška, kolektívna a potom som padla na hubu pretože dotyčný páni ma rozniesli v zuboch.
Na tvojom mieste by som asi zašla za šéfom a spýtala sa ho čo sa mu nepáči. A keby narážal na prácu tak by som mu len povedala, aha myslela som, že počúvate tie hlúpe ženské klebety ktoré tu niekto roztrusuje.
Podľa mňa len hlúpi ľudia dajú na klebety.
A ak si dobrá pracovníčka tak si myslím, že šéf je zlý riadiaci orgán a mal by ísť robiť niekam inam keď posudzuje podľa rečí.