Sestry dnes majú svoj deň

Dnešný deň - 12. máj, je vyhlásený Medzinárodnou radou zdravotných sestier (ICN) za Medzinárodný deň sestier. Tento dátum bol zvolený na počesť zakladateľky ošetrovateľstva - Florence Nightingalovej, ktorá sa presne v tento deň narodila. Svoju profesionálnu rolu zasvätila položeniu základov a rozvoju profesionálneho ošetrovateľstva. Bola zakladateľkou prvej ošetrovateľskej školy v Londýne a počas Krymskej vojny (1854) poskytovala ošetrovateľskú starostlivosť zraneným vojakom. Bola nazývaná aj ako " Dáma s lampou", pre jej časté nočné obchôdzky s lampou v ruke.

Skoro som si na význam tohoto dátumu ,12. mája, ani nespomenula, keby ma ráno hneď vo dverách nevítala kolegyňa so slovami, že mi praje všetko najlepšie. V prvom momente ma napadlo, že zjavne čosi pomotala, lebo ja ani narodeniny a ani meniny dnes nemám.

V tento, pre sestry významný deň, sa po celej našej krajine konajú slávnostné semináre, kde sa odovzdávajú sestrám ocenenia za ich zásluhy pri výkone profesionálnej činnosti. Toto ocenenie sa nazýva Biele srdce.
Cena Biele srdce je prestížnym čestným ocenením, ktorým komora vyjadruje svoje uznanie. Súčasťou ocenenia je strieborný šperk v tvare srdca. Tvar srdca je prejavom humánnej komunikácie a súčasne miestom, odkiaľ pramení kvalita ošetrovateľskej starostlivosti sestier. Biela farba srdca symbolizuje jeho nositeľom prelínanie sa všetkých farieb, ktoré svet pozná, tak ako sestra príma všetkých ľudí sveta. História bielej farby sprevádza sestry v starostlivosti, hygiene a v úteche počas starostlivosti o chorých ľudí už množstvo rokov. Symbol bieleho srdca teda vo svojej podstate charakterizuje starostlivosť, poznanie a ľudskosť, ktoré sú najobsiahlejšou časťou duše a práce sestry. Zároveň biele srdce svojim symbolom spája a zjednocuje sestry z celého sveta.

Hoci som sama sestra, neberte prosím tento môj príspevok ako samochválu! Skôr chcem vzdať hold všetkým zdravotným sestrám, pre ktoré sa ich vlastná práca stala poslaním. Možno práve preto, že sama takéto povolanie vykonávam, viem posúdiť jeho náročnosť a oceniť jeho veľký význam. Keď som končila zdravotnú školu, niekde som si prečítala krásnu báseň, ktorú si dodnes pamätám a priznám sa, že jej slová pre mňa nadobudli obrovský význam a odhalili veľkú pravdu v nich skrytú až postupne rokmi praxe.

Táto báseň znie:

"Až obklopí nás nemocničné ticho
a budeme počuť chorého ťažký dych,
vtedy skončí sa náš bezstarostný život
a my obetujeme svoj čas pre iných."

Je to naozaj tak. Práca sestry nie je iba práca, alebo povolanie. Je to poslanie a umenie obetovať sa pre druhých ľudí. Žiadna sestra, ktorá berie svoje povolanie iba čisto ako prácu, nie je dobrou sestrou. Toto povolanie si vyžaduje oveľa, oveľa viac. Nielen kopec vedomostí a zručností, ale najmä ľudskosť, nesmiernu trpezlivosť a vôľu obetovať sa pre dobro druhých ľudí.

V každom povolaní sa nájdu ľudia, ktorí kazia dobré meno ostatným pracujúcim v tom, či onom odvetví. Nepopieram, že sa to deje aj v profesionálnom ošetrovateľstve. Ale našťastie je prevažná väčšina takých sestier, ktoré skutočne berú svoju prácu ako poslanie a vykonávajú ju na profesionálnej úrovni, nielen čo sa týka odbornosti, ale práve aj tak veľmi potrebnej ľudskosti, trpezlivosti a schopnosti vcítenia sa do druhých ľudí. Isto aj pre nás pacientov je ľudskosť sestry v rebríčku jej povahových a profesionálnych vlastností na prvom mieste. Samozrejme, že povaha i profesionalita sestry by mala byť v rovnováhe, ale na druhej strane, radšej stolerujeme sestričku, ktorá je k nám dobrá, dokáže vypočuť, pohladiť, poradiť, aj keď sa jej sem- tam niečo nepodarí ( napríklad nejaká tá modrinka po odbere krvi ), ako chladná sestra profesionálka, ktorá síce bezchybne zoberie krv, či pichne injekciu, ale nedokáže sa ani milo usmiať, vypočuť, či prihovoriť sa pacientovi.

Ja si svoje povolanie veľmi vážim a nikdy som neoľutovala, že som si takúto profesiu zvolila. Robím ju rada a často robím to, čo by sa robiť nemalo, že si svoju prácu nosím aj v hlave domov a nedokážem sa od nej odosobniť ani vo chvíľkach osobného voľna.

V tento významný deň chcem preto zaželať všetkým mojim kolegyniam veľa úspechov pri výkone tohoto povolania a najmä , aby sa láska a starostlivosť, ktorú poskytujú druhým ľuďom vrátila aj im samotným a to takisto v podobe lásky, úcty a radosti z ich povolania i radosti zo života.