reklama

Smutná buduca mamina

Elena Milova , 01. 05. 2019 - 21:20

reklama

Prosím o radu,ako potešiť mám dcérku,ktorá prišla v 6.týždni tehotenstva o dieťatko,na ktoré sa spolu s manželom tešili.Bolo to jej prvé tehotenstvo.

reklama


reklama

Kamila, Št, 02. 05. 2019 - 08:57

Ťažko povedať ako pomôcť. Je to čerstvé, alebo už nejaká doba uplynula odvtedy ...

Niekto sa potrebuje vyrozprávať, iný zas svoj smútok drží vo vnútri. Potrebuje si svoj žial odžiť. Čas by mal otupiť bolesť ako vo všetkom. Teoreticky, aspoň zmierniť bôľ. 

V tejto fáze asi veľmi nepomôže rozprávať, že má všetko pred sebou, aj možnosť mať ešte deti ..., alebo že to takto bolo najlepšie, lebo dieťaťko asi nebolo v poriadku, nie to sú jalové reči ...

Už len nájsť niečo čo ju časom trošku rozptýli, ak má rada knihy, film, hudbu ...Vyťiahnúť ju do kina, na koncert, víkendový pobyt, kúpiť jej knihu, upiecť jej obľúbený koláč ... To sú len také záplaty, a asi až neskôr, pomôcť jej vrátiť sa k veciam, ktoré jej robia radosť ...

Možno asi len dať jej vedieť, že si tu pre ňu, kedykoľvek a akokoľvek by to potrebovala, že ju máš veľmi rada ... Držím palce.

Elena Milova, Št, 02. 05. 2019 - 19:09
Ďakujem za odpoveď.Snažím sa jej dať na javo,že som vždy pri nej,aj keď len na dialku,lebo bývame ďa lej od seba a že ju stále spolu s otcom máme radi.
dasa_, Št, 02. 05. 2019 - 09:18

niekto sa potrebuje vyplakať. Sám, v tichodsti, doma. Potrebuje si to odžiť.

Niekto potrebuje, aby si prišla, objala a mlčala.

Pre iného je najlepšie vytesniť, nevšímať a nehovoriť.

Niekto chce o tom naopak sa porozpravať, lebo všetci sa boja rozhovoru. Teda vlastne chce, aby ho niekto počúval.

A niekomu by pomohla možno nejaká akcia - víkend, koncert. Ťazko povedať.

Možno treba za dcérou prísť a spýtať sa, ako jej môžeš teraz pomôcť. A zariadiť sa podľa toho.

V prvom rade je asi manžel... Možno treba pomôcť jemu? Fakt sme rôzni a na každého z nás zaberá niečo iné.

Zažila som v nemocnici zbabraný pôrod. Bola som s mamičkou pár dni sama na izbe. Ona napríklad chcela ot om neustále rozprávať. Pomáhalo jej to. Ale verím že iné to prežívajú nejak inak.

U nás na cintoríne je napríklad pomník aj pre takéto detičky. Možno by pomohlo zapáliť symbolicky zapáliť sviečku.

Elena Milova, Št, 02. 05. 2019 - 19:22
Skúsili sme obmedziť rozhovor po telefóne,len aby sa nevrátila k bolesti,ktorú prežíva.Neviem,mozno to pomohlo a po odmlcani nám sama dnes zvolala a zdala sa byť uz trosku vyrovnaná. Vďaka za odpoveď.
dasa_, Pi, 07. 06. 2019 - 08:00

Chcela by som sa ťa spýtať, jak sa darí dcére? Je to stále ešte krátky čas. Je jasné, že stále smúti. Ale možno sa jej už trošku podarilo posunúť, či?

Elena Milova, So, 08. 06. 2019 - 00:00
Ďakujem za opýtanie, uz je to trocha lepšie, ale ešte má aj obdobia. keď smúti,hlavne keď stretáva budúce minky a vtedy sa aj obáva, aby nesklamala manzela a urobila ho aj ona šťastnými otcom.
dasa_, So, 08. 06. 2019 - 07:38

Ono to je stále ešte veľmi krátko. Smútiť bude celý život. Samozrejme, nie tak intenzívne, ako prvé chvíle. Ale prišla o dieťa. To sa nedá vytesniť. To by ani ebolo správne, vytesniť to. Čas to trochu uhladí, tie ostré hrany smútku. Dôležité je, aby začala pozerať dopredu. Dúfam, že cez leto sa im podarí napríklad nejaká spoločná dovolenka. Alebo aspoň pekný výlet.

Elena Milova, So, 08. 06. 2019 - 22:10
Je to presne tak.Stále sa budú jej spomienky vracať. Viem ako sa cíti,lebo aj ja sama som tým prešla a to dva razy.Len o to ťažšie je to pre každú maminu,ked je to hneď pri prvom tak túžobne očakávanom. Mne sa to prihodilo pri druhom.A asi to mali byť dievčatká lebo keď som ocakavala prvé bol to chlapec a aj tretie je chlapec a tehotenstvo som mala v pohode.No pri dcére som bola na rizokovom.
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama