Dlho som váhala, či naozaj tejto mojej výpovedi dať tento nadpis. Áno. Naozaj myslím "tú" trávu. Žiadna sranda.
Boli sme včera na návšteve. Rodičia sa sťažovali na svojho 11 ročného syna, že nechce ísť von, že nevie, čo tam robiť. Začali spomínať na svoje detstvo, jak behali po vonku, čo všetko zažili... Isto to poznáte, tie reči, keď som ja bol mladý....
Nedali si vysvetliť, že to nemusí byť zlé, keď nechce chodiť von. Máme aj my tú skúsenosť. Náš junior v podobnom veku skúšal s kamarátmi z ulice, ale skončilo to tým, že sa v takejto partičke nechal strhnúť k pomaľovaniu steny na našom baráku. Graffti. Odvtedy odmieta. Zistil, že partia je silnejšia, že v nej sa neubráni. Odvtedy odmieta chodiť len tak von. Má svojich kamošov, ale tí sa venujú iným činnostiam. Ich oblasťou sú skôr počítače.
A zrazu sa on, náš mladý ako veľký 15 ročný človek zapojil do debaty a pozrel sa na nášho hostiteľa so slovami: "A to vážne chceš, aby sa ti dal na trávu? Celé okolie tu je tým zamorené a len tuto pred vašim vchodom to nie je a Maťo je v bezpečí"
No poviem, trochu ma tieto slová šokovali. Na jednej strane, je to divné počuť z úst juniora. Na druhej strane - stále mám pocit, že sedí iba pred počítačom a mávam tendenciu to riešiť. Ale naozaj to treba riešiť? Naozaj sú vždy kamaráti z ulice dobrá alternatíva? Čím ďalej tým viac som presvedčená, že ono ten počítač nie je najväčšie zlo, ktoré na našich mladých striehne.
Mojej kamoške, 18-ročný syn nastupil ako brigadník do obchodného centra/ je maturat chce si privyrobit/. Jeho mladí kolegovia cez prestávku bežne fajčia trávu, volajú ho nech vyskúša.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiež mi 14 -ročná dcéra po jednej mojej prednáške, prečo stále sedí doma a nechodí von povedala, že čo sa má flákať s tými povalačmi a fajčiť? Aj kamarátkin syn povedal, že po vonku chodia iba tí, čo pijí a drogujú. Tak to neriešim. Sem-tam vybehneme niekde do prírody, na záhradu. ČO už, keď sa doba tak zmenila. Len škoda, že nemá s kým vybehnúť na korčule alebo na plaváreň. To sa nikomu nechce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Po tráve sa nechodí, po tráve sa smeje."... sorry, prvé čo mi napadlo 
Ale vážne, už som párkrát rozháňala hlúčiky fajčiarov asi siedmakov, čo sa schovávajú u nás za domom. Čo ma zaráža, boli to hlavne dievčatá 
. Drogy, alkohol sú všade dostupné. Aj keď je zákon, že deťom v obchode nesmú predať ani alkohol, ani cigarety. Zasran pustí slzu, že ho otec zbije, ak mu nedonesie cigarety a predavačke sa ho väčšinou uľútostí... alebo majú v partii staršieho, ktorý ich zásobuje. V robote mi stačilo spomenúť, že poznám jedného feťáka (susedov si nevyberieš) a hneď som sa dozvedela, kto si čo dá, aj ponuky na feťácke žúrky sa našli... Ale aj tak si myslím, že alkohol je najväčšie svinstvo, lebo sa tvári ako neškodný a je fakt ľahko dostupný. Alkoholika nikto nezavrie preto, že pije, len ak niečo povyvádza. Aj to sa nakoniec ospravedlní, že to alkohol, že keby bol triezvy, tak sa nič nestane... O opitých deckách nikto nehovorí, rodičia sa to snažia ututlať, väčšinou ani k lekárovi s nimi netreba ísť, po čase vytriezvejú samé... Smutno mi je z toho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tuším už aj tu prebehlo niekoľko takýh príbehov, ako niekto v shane pomôcť doviezol opité dieťa do nemocnice. A nakoniec to dopadlo tak, že rodičom prišlo uhradiť liečenie, respektíve pobyt v nemocnici. Ak si dobre pomätám, tak rádovo išlo o tisícky eur.
Čo sa týka rôznyh závislostí, tak pre mňa sú najhoršie hazardné hry. lebo nech je akokoľvek, jeden človek nedokáže za deň/mesiac/rok vypiť toľko, koľko dokáže jeden gambler prehrať. Kľudne aj za jednu noc. A tam potom prichádza k tomu, že predávajú čokoľvek.
Naviac, alkohol zvyčajne vidieť, ale patologické hráčstvo sa ľahšie maskuje.
Ale opakujem, to je môj názor. Niekto to samozrejme vidí inak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To máš pravdu. Ale "obyčajný" Slovák si skôr prizná, že má problém s hraním na automatoch, ako že je alkoholikom. Patologického hráča dostaneš skôr k lekárovi ako alkoholika.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no veru, priznať akúkoľvek závislosť je veľmi, veľmi ťažké. Mali sme v rodine patologického hráča a ani jeho okolie tomu neverilo, čo hovorila manželka. Dokonca sme jej to mali za zlé. A ona fakt mala pravdu.
No a poznať alkoholika, čo si prizná, že je problém, to je hľadať ihlu v kope sena. Nájdu sa, ale väčšina tvrdí, že má všetko pod kontrolou a že to kedykoľvek zvládne.... Ach jaj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toho alkoholika okolie ešte niekedy aj poľutuje... Pije lebo: má problémy alebo je smutný alebo sa mu niečo podarilo. Proste na pitie je dobrý akýkoľvek dôvod. Ľudia sa na opilcoch zabávajú, kým nie sú agresívny alebo neznečisťujú okolie.
Ja poznám takého čo sa zo závislosti na automatoch už liečil. Zároveň aj chlastá, ale to si nepriznal. Presne ako píšeš, stále tvrdí, že keby chcel, tak hneď prestane, ALE napr. urazil by kamaráta, keby odmietol pohárik, tak ho radšej vypije. Ten alkohol je na Slovensku tak zažratý, ako najväčšia špina a abstinentov považuje bežná Slovač za nenormálnych.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a kedy sa to lame? 10rocni su v pohode, behaju von. V zime hokej v lete bike, ked prsi hravaju sa spolu na pocitaci. A potom utne? Neviem si to predstavit. Ja som casto s mladymi ludmi. Vedia sa pekne sundat, no vedia i velmi dobre odpracovat. Su aktivni a ked maju prilezitost, radi sa jej chopia. Bezne sa stava, ze ide radsej odpracovat ako na chatu s partiou. To je fakt problem v detoch a ich partiach? Nevsimla som si. Dieta ma problem zaradit sa do hokeja, je ich privela a boli by nevyrovnane sily. Ideme okolo bikrosovej drahy, musi si pockat kym sa uvolni, je tam natresk. Na lezeckej stene, tiez kopa deti. Nehovorim LEN o detoch od 6r. Horna hranica sa neda urcit, pretoze na tom jednom mieste/sportovisku stretnem 25rocneho ako sa bavi a aj 25rocneho, ktory uz prisiel pobavit dieta. Kde ja zijem, v akej bubline?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ak by si sa opýtala tých mladých možno by si bola prekvapená odpovedou čo je aj okolo nich. Ja som presvedčená že je veľa mladých ktorí si to uvedomujú a snažia sa priateliť s podobnými.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja sa s nimi bavim. Aj ich vidim s akymi ocami pridu na brigadu. A tym, ze u nas robia to, co robia, my vyhladavame prave vyrazne a extrovertne typy ludi(typicki "pokusitelia"), vobec to nevidim zle. Ked idu von, neznamena to, ze sa idu automaticky niekam zasit. Skusi sa cokolvek. Ale zaroven sa stale sportuje. Neprestalo sa. Maju uplne normalne a rovnako zavideniahodne zazitky ako my.
Pisete, ze deti ak nie su v partii, nemaju s kym travit volny cas. Tomuto nerozumiem. Ze by sa nenaslo viac "vhodnejsich" kamaratov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niekedy je napríklad problé s tým, že vhodnejší kamaráti bývajú ďalej. Že nestačí len ta vybehnúť von, treba organizovať. A tiež nie každé miesto má rovnaké podmienky. A hlavne, nie každého bavia rovnaké činnosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, tak sa mozno dostaneme postupne k tomu problemu - prisposobeniu sa. Nase uzasne jedinecne deti su natolko vedome si svojej ceny, ze nedokazu spolupracovat.
Pripadne ak 12 rocne dieta nedokaze sadnut na autobus a ist s kamaratom na klzisko ci plavaren, je problem v rodicoch.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri deťoch to nie je vždy jednoznačné, čierno biele. Napríklad my žijeme na dedine 10km od mesta, kde má najmladšie dieťa kamarátku, spolužiačku zo školy, inak je celkom slušný introvert. Tu na dedine ništ, má tu málo rovesníkov , ak chodili na inú školu ... Autobusy chodia tak málo ...., aj starší majú občas problém zmenežovať si dochádzanie, takže len keď je to nutné ...Ale všetko je vysoko individuálne závisi to od dieťaťa, jeho povahy ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaaj, sú ľudia, ktorých proste takéto aktivity nebavia, ani baviť nebudú. Nie sme proste rovnakí. Keď treba, tak sa stretnú, keď sa im nechce, tak sa len napríklad rozprávajú cez počítač.
Podľa mňa nie je nikde povedané, že sa musíš vedieť prispôsobiť každému. Skôr nájsť si sebe podobných ľudí, čo majú podobne nastavený napríklad rebríček hodnôt.
Ja som vlastne len chcela celým ukázať, že to, že niekto nechce chodiť von ešte nemusí znamenať, že je to zlé. Mám napríklad kamarádku, ktorá od malého dieťaťa najradšej sadla za stôl a kľudne v kuse 8 hodín maľovala obrázky. Dodnes je taká, hoci má už dosť veľké dieťa. Nepotrebuje ľudí okolo seba. Potrebu kontaktok s inými si naplní v práci.
Samozrejme, nie každý, čo chodí s partiou je rovno ohrozený drogami. Ale je to proste veľmi reálna situácia. Aj ja napríklad poznám mladých, ktorí idú radšej s partiou na duchovnú obnovu ako na žúrku. Ale ani napríklad tento typ partie nie je pre každého, nesedí to každému. A samozrejme ani takáto partia nezaručuje, čo z človeka vyrastie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ak bola spokojna ked kreslila, asi sa nestazovala, ze nema ist s kym von. Je ine, ked sa v tom niekto vyziva. To som kludne mohla byt ja. Knihomol, kreslenie, introvert. Napriek tomu som nebola osamela. Som totalne sportove nemehlo. Napriek tomu zvladam kopec sportov po troske, pretoze sediet doma a stazovat sa by mi asi nepomohlo.
Bola by som vrazdila, keby som vladala ... ked sme sa s omrznutymi nohami vracali z Mary s korculami na chrbte. Zamrznuta, hladna, sportove nemehlo a kus tym prirodnym ladom aj vydesena. Pukalo to pri kazdom pohybe. S kamoskou, busom zo sidliska a potom este polhodinu pesi. Toto iste nas cakalo cestou spat. Ale vyriesila som dalsieho Valentina, ulapila som tam frajera.
Alebo som mohla sediet doma. S akymkolvek dovodom. Vaznym, ako inak. A na Valentina tiez.
Bud sa teraz nechapeme, alebo si nechceme rozumiet.
***
Nemozem predbiehat, pretoze neviem aka bude "drobcova" puberta. Ale vidim, ze ked aj teraz chce ist von, tak sa do toho musi trosku vlozit. Nepada to same z neba. Hocikedy si vzdychne, ze zase sa idu hrat to iste, nebavi ho to ... ale zapoji sa(napriek tym svojim jedinacikovskym manierom). Zarovren to neznamena, ze ho ukecaju na kazdu vylomeninu, ktoru chystaju a on si na nich vtedy kludne sam pocka a vymysli si svoju aktivitu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidis a ja som sedela vacsinou doma na zadku a citala knihy. ;) Obcas bezky, obcas korcule, skor s rodinou ...,ale tam som sa nijak nehrnula. Pocas detstva sme byvali na troch miestach, akosi sa tazsie aklimatizovalo, hladali kamarati, nepatrili sme v podstate nikam .... Ozaj sme kazdy iny. Kto chce spolocnost a aktivitu si najde, kto nechce nehlada, ma sa dobre inak?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sme kazdy iny. Bola som nesmierne rada, ze mi dali vsetci pokoj a mohla som si robit co som chcela, pretoze vsetky volne dni co som mala, znamenali, ze sa slo makat na dvor, na pole. Ze cez vikendy a prazdniny som na sidlisko nepachla a bola som na dedine bez rovesnikov - opravujem, bez kamaratov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ariesa nepochopili sme sa, ja som ti písala aby si sa ich opýtala ako je to popri nich a nie že oni drogujú. Vidím to na svojich vnukoch. Vedia o tom kto s tým má skúsenosti a preto sa potom snaží taký odstrčený, lebo nechce by ť ako oni nájsť iných s ktorými bude zdieľať záujmy. Je úžasné a ja obdivujem mladých ľudí ktorí sú aj na počítačí ale chodia si privyrobiť alebo majú koníčky ktorým sa venujú. Našťastie nie všetci sú takí čo tomu prepadli a vedia ustať aj pred spolužiakmi. Je to ťažká doba .
Kamila, moji vnuci ked prišli za mnou na dedinu tak som sa musela smiať, ja som skoro nikoho nepoznala a Kristián prišiel s tým že starká rýchlo sa idem najesť lebo sa idem s kamáratom bicyklovať, ani nevedel jeho meno. Bol to nakoniec z našej ulice chlapec a to môj vnuk bol neskutočný samotár. Tiež si myslím že by deti mali chodiť busom do školy spoznávajú sa a je to úplne iné. Vidím to u nás aj sú tak podelené ked idú zo škôl, sú ti ktorí sú silní, same vulgarizmy a iné frajeriny a potom takí ktorí su menej nápadní. Aj ja poznam najviac ľudí s autobusu, ja nechodím po dedine, nemám záujem pestovať nejaké extra priateľstva, ja som samotár a vždy som bola radšej sama, vyhovuje mi to ale to neznámená že nepotrebujem spoločnosť iných ale to mi zabezpečí cestovanie a internet.
No a tiež musím uznať že rodičia nejako teraz vychovávajú deti tak že sú nadcenení a potom taký jedinec veľmi rýchlo stráca priateľov, lebo ak ťa niekto iba poučuje a vyvyšuje sa tak v takej spoločnosti nie je dobre.
Mama ho obhajovala a vždy boli ti kamárati na vine a tak sa priateil cez web s chlapcom a mama nasadla so synom do auta a išli do Brna aby sa deti stretli a celá uveličená akého bude mať úžasného kamárata, no a nič po stretnutí sa odrazu aj internetové priateľstvo skončilo. je mi ľúto toho chlapca a nie je sám a to je vina rodičov. Do šiestej triedy vozili dieťa do školy aj zo školy aj ked to mali iba v metroch a teda blízko, ale čo ak by sa mu niečo stalo. Lenže toto už nie je o drogach , tak prepáčte.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
si mi pripomenula jedných známych :) syn osmak si našiel frajerku. Mesto vzdialené ca 40 km. A tak pekne krásne milí rodičia každý víkend naložili syna do auta a doviezli ho na "rande" 
Oni sa nejaké dve tri hodinky potárali po meste aj s mladším synom. na veľké šťastie všetkých zúčastnených po nejakých 2 mesiacoch vzťah vyšumel :)
To mi už prišiel zo strany rodičov trošku úlet. A čo, každý sme nejaký....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidíš, veľmi podobné. 
Oni teraz plánujú ísť do Ameriky lebo si našiel frajerku cez internet.
Len škoda že z týchto deti budu vždy iba deti, oni to maju naozaj ťažké.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je nie že úlet, to mi pripadá choré, aby som vozila syna na rande. Občas, keď mám náhodou tiež cestu v tom čase tým smerom, tak hej... Môj muž chodieval za frajerkou na bicykli, tiež asi 40 km. Stále mám pocit, že v deťoch pestujeme nesamostatnosť 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kedy sa to láme? Tak to sa pýtam sama seba vždy, keď idú chalani von - jeden je štvrták a druhý piatak. Lebo už chodia sami a nie vždy mám kontrolu, kde na bicykloch lietajú a s kým. Zatiaľ ešte stále povedia, čo zažili vonku, s kým sa hrali, že to bola zábava... Aj keď ma to nie vždy zaujíma, snažím sa počúvať a prejavujem záujem, lebo mám pocit, že keby nie, tak by mi nepovedali nič a hľadali by porozumeni a záujem o nich inde. U staršieho sa trochu zmenilo správanie na zač. šk. roka. Chcel byť frajer pred spolužiakmi, tak si prestal robiť úlohy, smial sa učiteľke... Vyriešili sme, ale nie je to na 100%. Boli sme predvčerom v Ikei, mladší chcel ísť hneď do detského kútika. Starší odmietol, že už nejde. Nudilo ho chodenie po obchode, ale ani za nič nepriznal, že by sa išiel pohrať. Tvári sa ako "veľký", ale keď ho vidím, ako si posúva autíčka po koberci... presne tak isto, ako keď mal 3 roky. Neviem... je to o komunikácii rodiča s dieťaťom? Alebo je to niekde v génoch, či niekto začne drogovať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...trochu od veci, ale pripomenula si mi mojich synov. Ani neviem presne kedy, ale ten starší sa pomaličky prestával hrávať /rôzne/ s o 4 roky mladším/ bratom. Postupne, pozvoľna čoraz menej. Až niekedy na konci ZŠ /asi ôsmak-deviatak/, si našiel partiu rovesníkov, s ktorými ho spájalo viac záujmov /a teraz nemyslím trávu a spol./. Jednoducho vedeli si lepšie pokecať, zahádzať na kôš, zahrať futbal. A teraz to vidím aj na mojom ôsmakovi, že sa mu už nechce hrať žiadnu hru s o osem rokov mladšou sestrou síce nechodí von s kamošmi /žiadny zo školy nebýva v okolí a na dedinu sú spoje riedke/, takže radšej po škole sa pol hodinku aj viac ponevierajú a potom si ide každý domov...takže u oboch približne rovnaký vek - dospievanie, puberta, zrejú do svojskej povahy.
Čo sa týka toho, kto začne alebo nebude drogovať, neviem posúdiť od čoho závisí. Hovorí sa, že deti alkoholikov budú pravdepodobne tiež alkoholici... osobne viem posúdiť, že to tak nefunguje vždy. Zrejme je to o osobnosti každého dieťaťa, či vie odmietnuť alebo má potrebu sa zaradiť za každú cenu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Existujú nejaké štúdie, že závislosti na alkohole aj drogách sú čiastočne geneticky podmienené, ale to neznamená, že u každého sa závislosť prejaví. Sú ľudia, ktorí môžu byť v nejakom "zlom" prostredí stále a nepohne to nimi, iní si cestu k fetu nájdu aj keď ich zavrieš 10 metrov pod zem. Tomu, aby decká experimentovali a vyvádzali, nezabrániš. To, čo vieš urobiť, je dať im pocit, že ti môžu všetko povedať, že si tu vždy pre nich. Nech sa deje čokoľvek, tak môžu prísť, povedať, čo ich trápi, zveriť sa s prúserom. Síce vedia, že dostanú hubovú polievku, ale rovnako vedia aj to, že po tom, ako im povieš svoje, ich budeš mať stále rovnako rada a stále bude pre nich domov a tvoje objatie. Neviem, či je to dobrá rada, ale takto to robili moji rodičia a mám pocit, že to bolo dobre. Tiež som kadečo povyvádzala, ale vždy som niekde vzadu mala výkričník, ktorý mi hovoril odkiaľ-pokiaľ a to boli tí rodičia. Nevravím, že je to všeobecne platné. Ale takto nejako sa to osvedčilo u nás:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čo sa týka alkoholu mám odžité že z piatich súrodencov sú ožraní a jede pre istotu radšej nepil, jednoducho vedel že sa iba takto ubráni prepadnutiu alkoholu. Tiež poznám dvoch mladých mužov, ktorým sa mama upila na smrť a oni nezoberú alkohol do úst. Radikalné ale istotne to najlepšie čo mohli urobiť ked videli aké sú gény. Žijú plnohodnotný život a maju krásne rodinky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasne, ja som si tiež vyskúšala alkohol, cigarety... keď prišla tráva, už som mala dosť rozumu na to, že nemusím vyskúšať všetko. Tak isto možno budú experimentovať aj naši chalani. Teraz premýšľam o tom zverovaní s prúsermi... Jedna vec je porozprávať o prúsere a druhá riešiť ho namiesto dieťaťa. Lebo prúser je prúser, treba niesť aj zodpovednosť za následky. Niekedy je následkom len poblitá chodba, inokedy kamoš v nemocnici. Majú sa do riešenia prúserov zapojiť rodičia alebo nie? Každý rodič sa snaží dieťa ochraňovať a pomáhať mu, ale pokiaľ? Kde je tá hranica, že treba "decko" (väčšinou to už dávno nie sú deti) nechať spadnúť nahubu, aby mu došlo, čo vyvádza. A či mu to vôbec dôjde? Toto sa mi zdá ako lotéria. Každý rodič sa snaží spraviť pre svoje deti to najlepšie, len nikto nevie, čo presne to najlepšie je. Naučiť samostanosti a zodpovednosti... Ale ako? Niekedy ani to zdôverovanie nefunguje. A niektorí rodičia si zdôverovanie pletú s výsluchom. Ja som v rodine za naničmamu, lebo niektoré veci okolo školy už odmietam riešiť, ale podľa ostatných príbuzných by som mala. Napr. syn nedostal učebnicu, lebo vtedy bol chorý. Vraj som mu ju mala ísť vypýtať ja Nejaká samostatnosť? Zodpovednosť za to, z čoho sa bude učiť? Jedno je mi jasné, že klamať sa deťom neoplatí, ani im realitu prikrášľovať. A rodina mi vynadá, prečo ich straším
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby boli nejaké presne stanovené hranice, tak by rodičovstvo bola nuda. Vždy je to trochu lotéria. S tou knihou tvoj postoj schvaľujem. Preboha, veď decko ide za učiteľkou, povie, že potrebuje knihu a hotovo. Na kerého andela by si sa trepala do školy kvôli takej banalite...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rodičovstvo rozhodne nuda nie je. Dobrodruhovia v džungli majú čo závidieť 
... a tatinko v piatok okolo 16.h. volal pani učiteľke triednej, že chlapček nemá učebnicu. Angličtinárka mladého poriadne zvozila, lebo zvyšné učebnice stihla odovzdať kým sa on ozval. Ale tatinko ho chápe
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď už tu rozoberáme rôzne závislosti, spomenula som si na kolegu a jeho zdôvodnenie, prečo on nie je fajčiar. Tvrdil, že nefajčí, lebo je lenivý. Jednoducho sa mu nechce furt myslieť na to, či má dosť cigariet, či by si nemal kúpiť na víkend ešte jeden balíček. Či netreba hľadať miesto, kde si ih kúpi. Tak pre jednoduchosť nefajčí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som sa tu rozpísala... ale máme v príbuzenstve nejaké "čierne ovce" a tak ma to desí, že niečo podobné by mohlo vyrásť aj z našich junákov Ja som si svoje už tiež odpila, tlak prostredia vie byť veľmi silný. Nie som abstinent, len som si po tých skúsenostiach tú latku, koľko alkoholu je ešte únosné, posunula hodne nízko. Akurát nie všade sa stretávam aspoň s akceptovaním tej hranice.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja sestra hovorieva, že toľko naších predkov a prapredkov poprehrávalo majteky v kartách, že my nemôžeme v žiadnom prípade ani len skúsiť, čo to je. A tak jediným mojim hazardom je solitaire na počítači :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iwa, suhlasim s tym, co si pisala vyssie, ze za skolu a povinnosti uz nesu zodpovednost decka. Ked si nevieme poradit s ulohou, nestudujem dve hodiny ucebnicu matiky ... dieta ma telefon, ma spoluziakov a napokon, keby to zlyhalo, moze ist pred hodinou za ucitelkou a ospravedlnit sa, poziadat aby mu pomohla pochopit to. Skola je cvicisko. Neberieme im detstvo, len prichadzaju skusenosti. V tomto som totalne leniva matka. Ci je to dobre alebo zle, zistim neskor alebo nezistim vobec.
Aby som sa niekoho nedotkla, teraz neriesim poruchy ucenia, to je uplne iny pripad. Riesim len povinnosti a zodpovednost, ktore podla mna nelezia na rodicovi.
Randenie. Nejaka chata a alkohol, prichytenie ucitelom kvoli fajceniu, ze po trave sa nielen smeje, ale moze prist slusna depka, ze hoci su huby cista priroda, su aj pekne toxicke ... niektore decka same potrebuju zistit kde su hranice a ci maju svoju stopku, za ktoru ich ani tlak partie nedostane. A niektore deti vobec nepotrebuju skusat. Nazor si utvorili a nepotrebuju si nic dokazovat.
Ich skusenosti, ich zodpovednost. Neviem co moze rodic urobit viac, ako urcit hranice (aj ked si diete chce a pravdepodobne bude hladat vlastne), podporovat ho v prospesnych cinnostiach, davat mu zazemie a zit pekne a dufat, ze sa dieta k tomu zivotnemu stylu prida.
Ked sa tak mrknem na mojich mladych, vobec sa neriesi postavenie a vzdelanie rodicov. Ked chcu (a nedostanu od rodicov), vedia si zarobit sami velke peniaze, aby mohli mat kvalitne sportove vybavenie, ist s partiou na chatu, ci dokonca na dovolenku a poriesit aj jazdene auto.
Niekto je spokojny salamista, niekto introvert. Dalsi je aktivny a neobsedi chvilku. Vsetko chapem. Ale ked pocujem slova NUDIM SA. A nenasleduje ziadna snaha ani spokojnost s tym ako to je, dviha sa mi tlak. Velmi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je fakt pravda, že dieťa sa najľahšie dostane k alkoholu v rodine. Aj ja som od 15 rokov dostávala šampus alebo vínny strik - nebol problém, "však len jeden, aby stále nesedela v kúte" - som introvert, nemala som potrebu sa predvádzať na rodinných oslavách, tak preto. Veľmi závisí, aký vzťah majú rodičia k alkoholu. Úplne najhoršie je, keď často už dospelému potomkovi alkohol zakazujú a sami nepoznajú mieru a vidieť ich opitých. Ďalší extrém je rodič totálny abstinent, ktorý vyšiluje, keď si "dieťa" dá plechovku piva - to tiež zvádza decká na pitie.
Nám sa teraz na vianočných trhoch stalo, že sme omylom vymenili poháre a junáci si odpili vareného vína 
našťastie im nechutilo, len si ohrievali ruky, kým sme im doniesli detský punč... ale možno iný rodič by to deti aj nechal vypiť, že "veď to aj tak riedia, aby zarobili", "to je najlepšie na zohriatie" a pod.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pred pár dňami sme spomínali na babku - v nedeľu poobede sa ku nich chodievalo a babka pravidelne varila šodó - šľahané vajíčka s vínom, vlastne ani presný recept neovládam. Podávalo sa s piškótami, tie boli na tom najlepšie. A dostávali to všetci, aj deti. Mohli sme mať tak 8-10 rokov :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A my sme zasa u starej mamy dostavali na pripitok vajecny konak ako deti. Vobec mi to nechutilo a davala som to tajne sesternici alebo vylievala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S tým alkoholom je to naozaj tak že nie všetci ktorí sme okúsili v detstve alkohol sú alkoholikmi, práve naopak, to isté s fajčením a verím že je to tak aj s trávou.
Dokonca poznám prípad kedy rodičia abstinenti z presvedčenia a nedajbože ak by dostal ich syn okúsiť alkohol, no a už prešiel všetkým, teraz neviem na čom beží, lenže to že dieťa nedostane okúsiť alkohol ešte neznámená že on nikdy piť nebude. Ak v rodine sa pije iba príležitostne a nie večne naložení v liehu tak si nemyslím že ak dieťa dostane štamperlík vaječného koňaku / ktorý som si robila v tom čase aj pre seba a bol poriadne rozriedený/ tak má už návyk na alkohol.
Skôr ten absolútny zákaz je to porušenie tabu také sladké.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K tým zákazom a obmedzeniam:
mali sme suseda, veľmi, veľmi slušný človek. Celý život si všetko odriekal, hovorievalo sa, ako si v lete v horúčavach otvorí pivo a ani neviem, čo si z necho chľupne. Ako si otvorí čokoládu a dá si jeden maličký kúsok a potom ju nechá vedľa seba. Aby si trénoval pevnú voľu. Naozaj celý život nemohol na neho nikto povedať ani pol krivého slova. Žil sám.
A potom prišla staroba, choroba. Dostal sa do zariadenia s celodennou starostlivosťou a tam nastalo pre personál skoro až peklo. To čo nikdy nerobil, celý život si zakazoval, zrazu sa predralo na povrch. Jak sa hovorí zakázaného chleba najväčší krajec. Dosť ťažko sa to aj počúvalo.
Preto pri absolútnyh zákazoch čohokoľvek mi zvyčajne zvoní kontrolka. Ani absolútny zákaz, ani naopak úplna voľnosť nie sú to pravé orechové.
Ono podľa mňa do toho, aký bude vlastne človek zasiahne veľa vecí. Časť je genetika, časť je výchova, časť je prostredie, kamaráti... Ale vždy je tu ešte slobodná vôľa každého jedného človeka. Lebo inak by sa nestalo, že z "dobrej" rodiny vyjde patologický hráč a zo zlej rodiny to nemusí nikoho ďalej zasiahnúť. Preto sme každý nejak iný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že žiadny extrém nie je dobrý. A pre mňa by bol extrém aj to, aby som si na Silvestra pripíjala detským šampanským. Kým bola dcéra malá, tak do polnoci nikdy nevydržala, keď bola staršia, pripila si s nami nejakým nealko nápojom a my sme si dali šampanské. Asi aj deti by mali vidieť, že alkohol je v poriadku, keď sa pije príležitostne a s mierou. V zime večer si tiež niekedy dáme varené vínko, v lete pivko. Nevidím na tom nič zlé. Dnes má dcéra 21 rokov a alkoholu neholduje. To, že si občas dá pivo s kamarátmi neberiem ako niečo, čo by som jej mala vyčítať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cítim to podobne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niekde tu padla otázka, kam až je rodič ochotný zájsť pri "ochraňovaní" vlastného dieťaťa - myslím, že na túto otázku neexistuje odpoveď, lebo hlavne také extrémnejšie prípady - napríklad v súvislosti s drogami napríklad - sú také, že kým to človek na vlastnej koži nezažije, tak nikdy nevie, ako skutočne zareaguje. Tisíckrát si ja môžem povedať, že pri najmenšom náznaku, že moje dieťa droguje:
- dovlečiem ho na liečenie, či sa mu to páči alebo nie
- vyhodím ho z domu bez milosti
- čokoľvek iné ...
a potom BUM! zistím naozaj, že potomok droguje a urobím niečo úúúúplne iné, než som sa zaprisahávala celý ten čas predtým.
Nikdy nehovor nikdy - to som vyznávala už predtým, než som sa stala matkou, ale odvtedy ma osud neraz aj trpkým spôsobom presvedčil o pravdivosti toho tvrdenia.
Čo sa týka "zlého príkladu" kamarátov - to je tak trochu o pevnosti charakteru a nie ani tak veľmi o tom, že by dieťa bolo k niečomu vedené. Nie sme abstinentská domácnosť a najstaršia dcéra sa sama vyprofilovala ako prirodzená abstinentka (t.j. bez nejake negatívnej skúsenosti, či už vlastnej, alebo odpozorovanej), pohybuje sa v spoločnosti, kde jej kamoši si dávajú občas poriadne do nosa a ona bude pokojne pri nich sedieť celý večer o vode alebo čaji, nech by ju presviedčali akokoľvek - a nakoniec sú všetci ešte radi, že ju majú, lebo ich má potom kto domov porozvážať. Pritom to nie je ani zďaleka tak, že by alkohol vôbec nevzala do úst, priam naopak, ak narazí na niečo nové, tak to ochutná (namočí si do toho jazyk), aby vedela ako to chutí a tým to pre ňu končí .... Rovnako je to ale u nej s čímkoľvek - ak ona sama nechce, nie je na zemi sila, ktorá by ju prinútila urobiť to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus, dostala si sa k niecomu, co sme este neprebrali: pijem co mi chuti. Taky pohodovy postoj: robim co ma bavi, som s tymi, s ktorymi chcem a pijem co mi chuti. Sundat sa s nejakou dostupnou partiou len preto aby sa clovek resetnul z prace, ktora ho nenaplna, no uf. Problem nezacina pri alkohole, zavana to skor tym, ze pri alkohole moze skoncit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že to ochraňoanie ide ruka v ruke so samostatnosťou. Čím je dieťa nesamostatnejšie, tým väčšiu potrebu má rodič ochraňovať ho - lebo ho má rád. Keď si tak porovnám našich junákov... Mladší je pohoďák, vie sa opýtať aj cudzích ľudí, ak má problém, snaží sa nájsť nejaké riešenie. Starší ostane obrazne ležať na zemi, keď spadne a bude tam jačať a čakať, kým ho niekto nezdvihne. Len presvedčiť najbližšie okolie, že keď ho zdvihnem, tak ho samostatnosti nenaučím, je dosť ťažké A keď sa mu niečo nepodarí, tak sú na vine všetci okolo, iba on je bez chyby. Poznala som viacerých závislákov a vždy za ich závislosť mohol niekto iný (podľa nich). toto mi je nejaký výkričník kdesi vzadu v hlave a neviem sa ho zbaviť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nerozumný rodič, povedala by som ...
Ja si pamätám, ako som sama bola prekvapená z môjho synátora, keď bol ešte škôlkár - ukrutne nerád zostával v škôlke po obede, nechcelo sa mu tam spávať a vždy chcel po mne, nech zavolám babke, aby prišla poňho na obed. Raz som mu tak povedala - ak niečo chceš od babky, tam je telefón, zavolaj jej ...
Nepoznal nejak veľmi čísla, aspoň teda ja som o tom nevedela - a zrazu mi volá moja mama - mám mu aj priniesť nejakú pochúťku, keď po neho pôjdem? ČO? Kedy? Kde? ... nuž, videl, že inak to nejde a vybavil si ....
Každá jedna prekážka, ktorú odstránime našim deťom z cesty je nevyužitá šanca naučiť ich niečo cenné pre život.
Nehovorím, že nemáme svojim deťom pomáhať, ale nie tým, že im z cesty zmetieme každé zrniečko prachu. Len bohužiaľ, dnes mám ten dojem, že takých rodičov je možno aj väčšina, alebo ešte skôr by som to povedala, že sa to tak extrémizuje - buď sú nadmerne protektívni, alebo totálne na deti kašlú ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skôr by som povedala, že je to z nedostatku času... Je rýchlejšie, ak za dieťa niečo urobím, ako by som mu mala len asistovať a čakať kým to zvládne. len si zober také jednoduché zaväzovanie topánok - krpec sa s tým bude "trápiť" možno 5 minút, rodič mu topánky zaviaže za pol minúty. Snaží sa ušetriť čas (a nervy), aby neprišli neskoro, ale tak sa to dieťa nenaučí (80% detí nevie zaviazať mašličku ešte v 2. triede ZŠ!). Nejako rodičom chýba trpezlivosť... len sa naháňame, chceme mať všetko a najlepšie hneď... Teraz som čítala článok, že by mali deti chodiť na 9:00 do školy, lebo sa im ráno zle vstáva. Podľa mňa je to blbosť, bude sa im tak isto zle vstávať aj na deviatu, lebo chodia neskoro spať. Zase príklad ako hľadáme riešenie na úplne inom konci. Ale je to preto, že aj deti chcú byť s rodičmi. A keď tatko príde domov o 20:00, tak polhodinka je strašne málo pre dieťa, tak je dlhšie hore. Taký začarovaný kruh...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zaviazat maslicku, rozkrojit a natriet rozok, spravit si kakao.
Ale co sa tyka skoly na deviatu, ja by som s tym suhlasila. Nechodievala som spavat neskoro, napriek tomu som si este na zakladnej musela privstat a ist rano do sprchy, lebo som nebola inak schopna rozbehnut sa do 10tej. Moje dieta od troch rokov nespava v skolke, nepotrebuje vylihovat ... ale vobec mu nie je prirodzene vstavat za tmy, po skole ho radsej pustim von, ulohy je schopny napisat aj neskor, zatial co kamosi chodia von neskoro, pretoze neskor uz nie su produktivne a najprv pisu ulohy. Je to asi o sovach a slavikoch.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj my sme ako deti vytlacali husty vajecny liker z poharicka, dostali puding a niekedy sa na piskoty neusiel malinovy sirup ale kvapka griotky. Oblubene kolace rumove rozky ci torta, kde je korpus pofrkany rumom ... nezakazujeme detom ... teda az na mna, bola som za zlu. Ani sa im nedivim, mnohodetne rodiny mali zo mna srandu, s jedinacikom som mala kontrolky veru rozblikane hned . Mozno by som uz teraz popustila, u nas sa proste nepije, zatazko je clenom rodiny vypit pohar dobreho vina . Asi to tak bude, ze zakazane najviac chuti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dedko robieval výborný likér... a babka orechovú tortu po ktorej sa dobre spalo vždy sme v autobuse cestou domov zaspali, keď bola torta (asi bola s rumom). Keď bola vianočka alebo bábovka, spať s anám nechcelo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažká téma ... ja som chvalabohu prežila pubertu a začiatky dospelosti mojich detí vrátane čundrov a mejdanov v pohode . Trošku dostali pred akciou "kapky" ako sa ne-majú správať a je to o dôvere a o tom, že sú skoro dospelí a svojprávni a vedia čo by mali a nemali a aké to môže mať dôsledky. Bolo jasné , že tie už dospelácke párty budú i s alkoholom, ale pokiaľ to nepreženú a prídu v pohode domov , tak neriešim . Možno som mala šťastie , že moji obaja chalani boli športovci , občas si trošku vypili, ale nikdy nefajčili ani nič iné neskúšali , nie kvôli zákazom, ale z presvedčenia , že nie je o čo stáť a by si tým len uškodili.
Mám však kamarátku, ktorá mala veľký problém so synom , začalo to trávou a pokračovalo bohužiaľ aj iným , chvíľu trvalo , kým na to vôbec prišla / začali jej sa strácať peniaze / a bolo to zlé . Moc . Poradňa na Hraničnej , stále kontroly a odbery na testy ... mladý musel byť v strehu a nikdy nevedel , kedy sa bude testovať ... no trvalo to dlho , kopec času , nervov a aj peňazí , raz do mesiaca odber platí poisťovňa a ostatné kontrolné odbery na žiadosť rodičov si hradili všetky sami . Výčitky ako , že si to nevšimli , stresy , veľké obavy čo bude ďalej . Nikdy nikto nemôže povedať, že mne sa to nemôže stať . Môže . Obaja rodičia VŠ , solventní , chalan inteligentný , študent, ani vo sne by to nikoho nenapadlo, nemal dôvod , depky , nič čo by spôsobilo také správanie . Nevhodní kamaráti , náhoda , zvedavosť a potom závislosť . Závislosť , ktorej sa ťažko zbavuje . Našťastie to ustáli , bol to dlhý boj, ale chalan, je už roky čistý , pracuje má syna a je OK. Ale to čo si užili spolu s ním jeho rodičia je trauma na ktorú len tak nezabudnú.
Nemôžme deti pred všetkým uchrániť , ale musíme s nimi KOMUNIKOVAŤ a o všetkom . Nesmú sa nás báť , ani keď spravia prúser , mali by nám dôverovať a vedieť , že sme tu pre nich vždy. A aj keď nás niekedy štvú a zaslúžili by si ... tak sa na nich nevykašleme a pokúsime sa pomôcť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pred vsetkym decka neochranime, aj keby sme im na krku viseli nonstop. Ale hlavne ako tu uz aj Lenka R povedala, treba s nimi komunikovat o vsetkom. A uplne slobodne a bez predsudkov. To ze ich rozhodnutia maju nasledky sa im pokusame vstepovat uz dlho. Ale treba aj popisat ake presne su tie nasledky a v akych situaciach sa vyskytnu, nech vedia do coho sa mozu zamotat. Ja osobne som mala divokejsiu pubertu. Aj sa co to popilo, aj nejaka trava sa pofajcila, vzdy som sa vsak snazila udrzat si kontrolu v kazdej chvili, aby to bolo len a len moje rozhodnutie. Tvrdsie veci som odmietla, viedli tam, kam som sa ja nechcela dostat. A teraz je zo mna uz aj abstinentka. Aj synovi stale otlkam o hlavu par pravidiel, napriklad nech sa deje co sa deje a uz ked sa rozhodne pit v bare alko ci nealko, musi vzdy VIDIET, odkial a kto mu ten alkohol nalieva, nech mu tam napriklad este nieco ine nepripletie. A podobne.
A so starsimi deckami odporucam si jeden vecer pustit Katku http://www.csfd.cz/film/264177-katka/prehled/ . Radsej 1*vidiet, ako 100* pocut
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak, tak, ani Šípkovú Ruženku rodičia neuchránili pred ihlou....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som si zaspomínala - raz som si vypočula asi pred cca 25 rokmi emočný rozhovor otca so synom, teda bol to monolog kde mu otec povedal asi toto v skratke - ešte raz budem z teba cítiť alkohol tak ti dám krez papuľu že ti da stena druhú, ja som ťa nechoval preto aby bol z teba ožran ale aby si vedel žiť. Bolo to pre mňa veľmi rozporuplné, bola som v tom čase takej v zajatí všeobjímajucej lásky ezoterického nadšenca.
No ako išli roky tak sme sa v nemocnici stretli s jednou paňou a odrazu ked jej prišla návšteva neverila som vlastným očial boli to dvaja aktéri daného rozhovoru.
Už pred tým mi hovorila aké to mali s najmladším ťažké, že partie a také ale vraj raz si ho otec zavolal do dielne a odvtedy sa všetko zmenilo, aj ked dlho dumala nad tým čo sa tam stalo.
Nakoniec sme sa spolu rozprávali a ja som povedala že som vtedy tam čakala na tej ulici a vypočula som si to - mladý sa zasmial a povedal - v otcových očiach vtedy bolo niečo také hrozne že ked ma partia volala mne naskočilo to niečo v jeho očiach a nešiel som nikdy. Takže na každé dietko iná záplata, tuto nepomohli prosby, psycholog ani nič také a predsa zúfalstvo otca ho odstalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som na dedine a skončili tu už mladí aj v kóme, lebo skúšali durman, fetuje sa tu na každom kroku. V meste kde som bývala som bola nešťastná lebo v nedeľu poobede na lavičke dvaja chalani z baraku sfetovaní a to jeden bol syn internej lekárky a to bolo pred cca 13 rokmi.
Minulý týždeň stojím pri semafore len mi vadil nejaký divný dym a tam tlupa takých výrastkov, každý s ušuľanou trávou v ruke. Pamätam ako mi povedal kristián, mal vtedy 14 rokov - starká ak by som chcel piť a drogovať tak to môžem všade a na každom kroku, veľmi by si bola prekvapená.
Tento rok som mala rozhovor s druhým vnukom Lukáškom, má už ten vek a ja by som nechcela aby tak nejako skončil - povedal - a čo myslíš prečo som sa dal na rybarčenie? ved oni sú vymletí, ved o ničom inom už nevedia ani hovoriť. Kradnú aby mali na fet,myslím že toto je veľmi nebezpečná doba ale určite neustriehne nikto svoje deti. Ved aj taký čo pracoval iba z domu - programator, prepadol tak drogam že je úplná troska, všetko sa dá a nemusíš ísť ani von.