U nás by už dávno...!

 U nás je to také adresnejšie zvykom ako píšeš. Ale kúsok "od nás", fakt len kúsok od Trenčína som tiež videla také ... síce nie na plote ale na zástavke.

Jako som si tak frčala cez Horné Srnie na biku, zrazu ma na zástavke upútala biela igelitka na zemi pri tom onom čo na ňom harmonogram visí. A na tej igelitke nápis - " Hrušky zadarmo. Zoberte si." Keď som sa rútila naspäť po cca hodine - dvoch, tak tam už igelitka nebola. Bolo to pekné a aj som to chcela odfotiť, že aj "u nás" sú takí istí ľudia ako vo svete, ak nie aj lepší. Nech FB a iné sociálne siete vedia.  ... ale potom som si povedala, že ani mi to neni ľúto, že som to neodfotila. U nás za to like nečakáme.

PS - u nás sa rozdávali toho roku rajčiny, uhorky a slivky.  Len tak. Kto chcel. Lebo toho bolo neúrekom.

Súhlas a to som napísala aj na fb, jednoducho aj u nás dávno dávame len tak lebo máme veľa, nie nevykladala som vonku a to sa mi pred tými rokmi vo Švajčiarsku páčilo, ma to človeku zhniť je to lepšie podarovať.

Pamätám sa že ked sme mali takú anúrodu v meste na záhrade tak som rozdavala aj cestujúcim v autobuse z vedra jablk a nikto o tom síce nepísal. No mrzelo ma ked som prosila susedov aby si prišli pooberať na strom, to už nikto nechcel prísť ale ak som doniesla už domov tak boli radi a preto som potom aj prestala nosiť.

Mne na tom všetkom tam vadilo na tých komentoch jedno - u nás by to jeden zobral a potom predal - neviem možno by sa aj také mohlo stať, ale predsa sú dané komukoľvek a ak si ich vezme jeden, nuž budú jeho.

Aj ja by som ešte stále darovala jablka sú úžasné ale ja ich nevládzem obrať.

Joj aké má náš sused dobré jablká, sladké ..., nevie čo s nimi, aj padanky si zbierame, aj zo stromu. Keď neviem čo s ringlotami zas jemu ponúkam ...  Skôr to beriem tak, že taká úroda, ako tento rok jablk nebola už vééľmi dávno, tak sme aj možno pozabúdali ... Ale tradične, negatívne sa rýchlo šíri internetom ...

už som tu kedysi možno na jar nejaký podobný článok písala,že ponukam zadarmo tomu a tomu-začalo to čerešňami...ked som sa priamo spýtala chceš?donesiem..akoby vo vzduchu bola otázka čo za to?potom v robote som čosi povykladala predo dvere s ceduľou "zadarmo"aj sa my opýtali či odo mňa ale povedala som že to tam ktosi dal..ono najviac ma mrzí,že ponukam nezištne ozaj nič nečakám len nie vždy mám čas oberať,zberať..a ked si to majú prísť obrať samy aj 3x pripomeniem alebo radšej si kúpia..teraz som dala dve vedrá orechov-musia si ich dosušiť,vylúskať..a predsa padla otázka ...lúpané nemáš?tak tie by som už naozaj ale predala!

Ak mame  nadbytok  - tiez zvykneme ponuknut ( susedom, priatelom, kolegom v praci..)  Ale ked bola ponuka "ober si sam",  nie kazdy mal zaujem. 

Stretla som sa aj s tym, ze mlada zdrava slecna (cca 14 rokov) , ktora  velmi lubila ceresne sa isla zahrat s kamoskou  na PC a "niekto" nech jej to poobera. Dobrovolne sa priznam, ze to som odmietla. 

ja tiež ponúkam všetko možné čo mám navyše. Aj ovocie, zeleninu, veci. Tiež za to nič nečakám. Ale keď poviem že si treba prísť obrať, tak zrazu nechce nikto nič. Kamarátka mala navyše marhule a keď povedala, prídite si obrať, sadli sme do auta a prišli. Veď to nie je také namáhavé.  Každý by bral hneď aj spracované.  U nás sa vo vchode občas objavia nejaké staršie veci na darovanie. Oblečenie, tácky, hrnce. Komu je to ľúto vyhodiť takto to vystaví a kto má záujem zoberie si.

Súhlasím, že na mojom Slovensku to funguje tak ako píšeš, podelíme sa. Ja susedom dávam suché pečivo a škrupiny z vajec. Nič za to nečakám. Robím to preto, lebo prečo vyhadzovať keď to môže ešte niekto zúžitkovať. Oni nám donesú vajíčka. Keby ich nedoniesli, tak by som im chlieb a škrupiny dávala aj tak. Lebo u nás sa veci nevyhadzujú, kým sa dajú použiť. Iní susedia donesú zeleninu, hrozno, lebo majú záhradu. My im dáme jedlé gaštany, lebo máme viac ako zvládneme zjesť. A dali by sme aj keby sme vládali zjesť:))) 

Na druhej strane, vôbec ma reakcie "u nás to takto nefunguje" neprekvapujú. Poznám ľudí, ktorí žijú v paralelnom vesmíre, ktorý je presným opakom môjho. Takže ono to je to skôr zrkadlo toho, v akom prostredí človek žije a je mi to skôr ľúto, než by ma to malo rozčuľovať. A ja to nadšenie tými jabĺčkami na plote celkom chápem, lebo tiež som nič podobné naživo ešte nevidela.