Vianočný príbeh - poďme si ho spolu napísať...my samé, každá so svojim životom...každá pridá do neho niečo zo seba, niečo svoje, posunie príbeh vpred alebo všetko zvráti, zabije alebo nechá narodiť, láska, priateľstvá, zrada, pomsta...slzy smiechu alebo plaču...je to len na nás, na nás, čo sa zapoja do písania Vianočného príbehu, ktorý by mal končiť na Vianoce.
Je úplne jedno či sa každý deň napíše jedna časť alebo tri dni nič a potom naraz päť častí, stačí keď do nadpisu dáme Vianočný príbeh (číslo)-(názov časti).
Zapojte sa ktokoľvek, dej, postavy...všetko je len na nás...
...obrovské kamene, ostré, temno zelené...ostré a klzké...ja musím prejsť!Tma, chlad, strach a bolesť z krvavých nôh...to je všetko čo cítim...ja musím prejsť po tých kameňoch...pohľad dole...pohľad do tmy a temnoty...už som skoro na konci!Už len niekoľko balvanov a som tam!Ešte jeden veľký treba prejsť...ja nesmiem spadnúť!Už len tento jeden treba prejsť a prežijem!...nie...objavujú sa ďalšie a ďalšie balvany...klzkejšie ako tie pred tým...bojím sa...veľmi sa bojím že spadnem a už nebudem...ak spadnem, už nebude nič...noha sa pošmykla!Nedá sa zadržať ani rukami!Nedá sa!Nie!Nejde to! Padám! ...
"Nieeee!!!" zobudila som sa na svoj vlastný výkrik...bol to len sen...chvalabohu, bol to len sen!Ale pocit strachu zostal...tak živý, tak hnusný sen...Je tu zima, strašná zima.Keď sa v dome prestane kúriť, rýchlo vychladne.Som úplne spotená...to z toho sna...som spotená, preto mi je teraz taká zima...zakrútim sa do deky...Koľko je vlastne hodín?Ešte nie sú ani štyri.Spravím si čaj?Áno, spravím si čaj...nohy zložím z postele a hľadám nimi papuče...lebo zima...no kde sú??? "Do kelu!" zakopla som papuču ešte hlbšie pod posteľ...nejak to prejdem do kuchyne, veď viem že tam mám druhé šľapky...Ešte mobil do ruky a zabalená v deke, bosími nohami cítim každú nerovnosť staručkej dlážky, jej chlad...všade je zima...keď sa prestane kúriť...
"Dobré ránko miláčik.Mala som strašný sen a je tu fest veľká zima a už sa mi nedá zaspať.Napíš mi keď vstaneš.cmuk láska." odoslať - Michal - správa odoslaná...
Ja viem že euráče potrebujeme, ja viem že tu by sme ich spoločne nezarobili...ale mi tak strašne chýba...ešte týždeň...
Michal robí vo Francúzsku na kamione.Tri mesiace tam, 3 týždne doma.Možno ešte dva roky a už si budeme môcť domček prerobiť.Nové kúrenie, nové okná, nové podlahy...tak moc sme ten domček chceli a podarilo sa ho kúpiť blízko mesta a za dobrý peniaz...je moc ťažké byť tri mesiace bez neho...
Čajík je dovarený, dám na seba bundu a idem si zapáliť cigu pred verandu...ale ten strach z toho sna je stále vo mne....ešte hodinka a pôjdem do práce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte