reklama

Vianočný príbeh 13 - Prebudenie

Pridal/a alioska dňa 25. 12. 2016 - 21:59

reklama

   Prečo je všetko rozmazané? Prečo je tu taká zima?...A tá bolesť v hlave! Ako keby jej milión ihličiek pichalo do spánkov..Kde to som????...Počula hlasy...ale tak vzdialené!!..Nerozoznala o čom sa rozprávajú...Pocítila,ako jej do oka niečo silno zasvietilo...Inštinktívne pohla prstami a zacítila teplo inej ruky...Snažila sa otočiť hlavu,ale nešlo to..zavadzal jej vysoký,biely golier.Tak silno,ako len vládala sa snažila stlačiť tie cudzie prsty,ktoré sa jej dotýkali....

"Monika,láska moja,počuješ ma???"

    Ale veď ona ten hlas pozná !..Bože!!..Nemožem sa pohnúť..Ale tá ruka čo  ju hladká...ten dotyk predsa dôverne pozna! Takto sa jej dotýka len jej muž!! Michal !!!! On prišiel!...Zrazu pocítila obrovskú úľavu a aj ked nemohla zo seba vydať ani hláska,očami začala hľadať známu,milovanú tvár.

" Doktor!...Pán doktor,preberá sa...!! Chvála Bohu.."

Lekár vošiel do izby a priložil fonendoskop Monike na hrud..... Oči mal unavené a ustarostené,ale bolo vidieť,ako sa usmial..

" Myslím,že mala obrovské šťastie..Teda -  mali.." a usmial sa znova. Pozrel na toho zarasteného,obrovského,unaveného chlapa,ktorý sedel vedla postele.jej manžela. Prišiel v noci a nedal sa odbiť. Museli ho pustiť na izbu...Možno aj preto,že začínal Štedrý deň a pacientov bolo na oddeleniach málo.

" Ale dala nám zabrať..!"

"Ani si neviete predstaviť pán doktor,ako som sa bál a čo som prežíval za volantom za posledné dva dni...Najdlhšie dni v mojom živote...a najhoršie..Ale už ju neopustím.ostanem doma. Neviem slovami vyjadriť svoju vďaku." Oči Mišovi odrazu zvlhli a kým sa doktor nazdal,ten obrovský chlap ho objímal tak silno,že doktorko lapal po dychu.

"Michal..".ozvalo sa šeptom z postele.."Miško.."

 


reklama

reklama

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama