Vianočný príbeh 2 - Realita ...

... na verande ma ovalí chlad. Vyfúknem do vzduchu obláčik dymu.

O štvrtej ráno je u nás tma tmúca. Pouličné lampy sliepňajú do vstávajúceho dňa a  ani susedia ešte nesvietia. Len pes zašteká bojazlivo od plota.

Okolo nôh sa mi obtrie mačka. Čaká, že ju pustím dnu do tepla.

" Nikam nepôjdeš, " nežne ju odtlačím nohou od dverí. Horkýže do tepla. Zima je tam. Kvoknem si k nej a poškrabkám ju pod bradou. Natiahne krk a zapradie. Keby to bolo aj s ľuďmi také jednoduché.

Skontrolujem mobil - 4,20. Nič len čas sa zmenil. Pol hodina od mojej SMSky a odpoveď žiadna. Snáď ešte spí. Možno nepočul. Alebo je na ceste ďaleko od pumpy a nedá sa mu hneď odpísať. Nič. Nepanikár.

Nuž ale, zvyknutá som, že hneď mi príde vysmiata obálka s odpoveďou.

Nepanikár. Dofajčím a zatlačím cigaretu do pohára plného jej podobných, sem tam s otlačkom rúžu. Tuším mi ani nechutí. Ani ten čaj dnes nemá dobrú chuť.

Vkĺznem späť do domu. Mačka sa mi predsa len preplietla pomedzi nohy a vkĺzla do kuchyne.

A nech, nech teda ostane.

Vyskočí v kuchyni na starý gauč a usalaší sa tam. Mala by som ju už nejak pomenovať. No ja presne ani neviem, aké meno sa dáva mačke, ktorá tu bola skôr ako ja. Čo ak jej dám iné meno na aké bola zvyknutá. Bude naň reagovať? A musí naň vôbec reagovať?

V kúpeľni je chlad. Nohy na kachličkách na podlahe ma oziabu. Znovu mi pripomenuli sen.

Celé je to také divné. Špiecham si na tvár studenú vodu, umývam zuby a z donútenia sa vyvlečiem z teplého oblečenia a prezliekam do toho "do práce".

Padať, padať ..... čo znamenal ten sen?

Hľadám snár na nete - hmmm ... konečne by ste sa mali zobudiť do reality.

Zvláštne.

Mne sa práve zdá, že tá realita ma tak fackuje, že zobudená som dosť.

Bože, kde som sa zabudla - 5,07. Správa žiadna.

Už nestíham ani hryz do rožka. Hádžem ho do tašky, vyháňam mačku z kuchyne a bežím do garáže. Štartujem. Niečo mi blikne na palubnej doske. Nič, budem musieť zájsť do servisu. Aj prezuť by som už to auto mohla dať. Bože, zas výdavky. Kedy to skončí?

Vycúvam. Zavriem garáž a už sa rútim tmou do práce.

Za poslednými domami mi niečo vbehlo do cesty. Mačka? Líška? Zajac? Neviem. Dupem na brzdy, no zadok auta mi začína otáčať dopredu. Zrazu len cítim, že auto si robí čo len chce .... a ja mám zas ten rovnaký pocit ako v sne. Pocit, že moje telo neovládam.