Žijeme zlaté časy?

Dlhé dovolenkové presuny autom boli časom aj na rôzne debaty. Zvlásť, keď máte v aute dvoch čerstvo dospelých mladých.

A tak došlo na tému, či sa nám dnes žije ľahšie alebo ťažšie. Či kedysi bolo všetko lacnejšie alebo je to len spomienkový optimizmus babky.

V prvom rade - je to fakt úžasný čas. Európa je veľmi dlhá čas bez vojny. Ano, boli tu konflikty, ale nedotýkalo sa nás to až tak osobne. Nebolo to také, že muži museli narukovať a ísť do boja. To je prvá úžasná vec, za ktorú treba ďakovať.

Potom sa reči zvrhli na to, že mlieko stálo 2 koruny. Na tom nám mladý povedal, že no dobre, ale on si nevie predstaviť, či to je veľa, alebo málo. Tak sme trochu viac počítali. Môj plat po skončení vysokej školy bol 1600, po čase 1800 korún. Dnes je bežný nástupný plat vysokoškoláka 800-900 €. Pre jednoduchšie počítanie polovica. A zrazu to mlieko vlastne stojí menej, ako kedysi. Televižor, ten moderný farebný stál 15.000, to znamená robiť naň pol roka. Auto 45.000, to sa mi ani nechce počítať.

Ešte inak by to vyzeralo, keby sa zobudil moj pradedo kováč. On ešte do školy chodil bosý. Jeho otec odišiel do Ameriky a viac sa nevrátil. Mama s biedou vychovala deti doma. Naozaj nevedela ráno, čo budú ten den jesť. Nie preto, že si nevedeli vybrať. Jednoducho nemali. Mnohokrát išli ľudia spať hladní. Nie preto, že držia prerušovanú hladovku 16/8. Ale preto, elbo nie je.

Myslel by si, že sa zobudil do raja. Jeho otročinu vo vyhni nahradili automaty. Miesto kopania na zemiakov na poli vyorávame. Alebo len chodíme do obchodu. Na výlety chodíme po celom svete. Okamžite vieme, čo sa komu stalo, nech je kdekolvek.

Dnes kupujeme topánočky svojim psom a vozíme ich v špeciálnych kočiarikoch. Nevieme, čo by sme jedli, lebo ponuka je tak široká, že to nezvládame ani všetko preštudovať. Nie 5 áut na dedinu, ale 2 až 3 do jedného dvora. Musíme si vymýšľať fôzne fitness aktivity, aby sme sa aspon trochu pohli a svaly nám celkom nezmľandraveli....

Óóooj, dobre sa dnes máme. Veľmi dobre.

Komentáre

Veru dobre sa máme. Úsmev To bezvojnové obdobie je neskutočne vzácne (práve mi tu znejú piesne z ruských vojnových filmov)Hambím sa, aj možnosti všeho druhu.

Ale nie je všetko ružové ako sa zdá. Keď ženy z východu nechávajú malé deti doma a odchádzajú za prácou, do Rakúska, muži na roky do Nemecka, lebo na ďalekom východe nieto práce. Lebo veľké strojárske fabriky už nie sú .... , ostali prázdne schátrané haly  ....Tu som zase ja skončila s debatami s mojimi chalanmi. ... A keď počúvam o samovražde 21 ročného chalana ...

moj prapradedo odišiel do Ameriky. Lodou. Potom poslal ešte pár listov a koniec. Údajne si tam našiel inú ženu a žil s ňou. Ale to len údajne, presne to už nikto nezistí. A praprababka staraj sa ako vieš, aby si hladne krky nasýtila. Takže odchádzali vždy. To rozdiel nie je. Akurát kedysi keď odišli, tak dlhé mesiace o nich nikto nevedel. Dnes môžu byť v kontakte aj každodenne.

Ano, kedysi každý pracoval. A nebolo také, že teda, za také peniaze ja robiť nebudem. Lebo príživníctvo.  Dnes by ti vedeli napríklad stavebné firmy povedať, čo to je zohnať robotníka. Lebo málo platia. Tak je u nás veľa ľudí z Ukrajiny a zo Srbska. Mnohokrát už mladých v tom podporujeme - tam nechoď pracovať, to sa ti neoplatí za tie peniaze, však ešte ťa doma uživíme. Že potom nezýskaš žiadne pracovné návyky, to je druhá vec.

Samovraždy to je iná kategória, vždy boli a aj budú. Len to môže byť o mnohých veciach, o ktorých ani netušíme. Počínajúc chorobami..... To je iná téma

jasne, to bolo hlavne porovnanie so socializmom, s tym co bolo predtym nie ....

Stavbári aj vtedy chodili na týždnovky na stavby, spolužiačka mala otca baníka, aj ten chodil na týždňovky. A nehrali sme sa vtedy až tak na ronoprávnosť, takže rodinu sa snažili zabezpečiť hlavne muži. Dnes je mnoho takých, čo povedia, že však žena na opatrovaní zarobí lepšie, načo by sa on staral. On sa radšej o deti postará.

Ale jasne stavbari a ine. Tak rovno takto pochadzam zo Sniny, necelých 30 km od ukrajinskej hranice. Za socializmu tam bol strojársky podnik, ktorý zamestnával cca 5000 -6000 ludi zo sirokého okolia. Potom sa tu sili topanky, Jas Bardejov tu mal pobocky ... minimalne 1000 ludi malo pracu. Vihorlat sprivatizovali dostal sa tusim pod Východoslovenské železiarne, a ten vieme kto vlastnil, bolo jednoduchšie podnik zavrieť ako riešiť odbyt .... 

Minule som čítala článok ako veľmi riešime ochranu lesov, pralesy Poloniny .... a ťažba dreva je široko ďaleko jediná práca ... Tu sa nebavíme o tom, že ženy chcú viac ako muži, viac ako môžu dostať, ale o tom, že nie je práca ...., ktorá tu bola ... a východ sa vyľudňuje ... Mladí sú v Čechách, vo svete a ešte tak na západe Slovenska. Východ sa vracia tam , kde bol ... To, že bývaly premiér zahlásil, že na východe nič nie je, bolo o tomto ...

Súhlasím s Daškou z pohľadu západniara. Skutočne nevieme čo od rozkoše do huby pichnúť ako už tuším 20 rokov Ružičková v Slunce, seno povedala.

Nejak tú zamestnanosť .... nuž, mne sa naskytuje pohľad zamestnávateľa. Toto chcem, hento chcem, tamto majú a vy nie. Nielen platy - pracovné ako povedali niektorí benefity. Keď si niekto môže vyberať prácu na základe pracovnej doby, lebo však predtým robil do 14tej a teraz chcú po ňom 15,30? Že však je iba v robote celý deň. A či by sa nejak nedalo ... no nedalo.

Keď už Kami naznačila ten Jas Bardejov a spol. Zabezpečiť odbyt. Ruku na srdce - neni to ľahké. Po revolúcií sme ostali s otvorenými hubami stáť a kukať, čo sa všetko dá kúpiť. Pekne farebné, rôznorodé. 1 strih - 10 farieb. Nie jedny pančušky v hnusnej hnedej - na slávnostné príležitosti bielej. Teraz aby človek vysokú školu mal na lycru a streč a strih, keď si ide silonky kúpiť. Topánočky? Hentaký strih, taká šírka, tutok zvršok, tamto stielka. Človek len ústa otváral nad ružovými botičkami pre babätká. Júj a také chutné tenisočky - kdeby sa dalo kúpiť tuná? A tak sme kupovali Made in China a spol. A domáce stroje nebolo veru za čo kupovať nové, lebo topánky sme kupovali talianske ešte tak.

My sme si teda všeobecne podľa mňa zvykli na určitý všeobecný štandard. Akoby musel mať každý všetko. Ono sa to dosť blbo aj vysvetľuje, že prečo TV nemáte v dnešnej dobe. Fakt nepoznám rodinu, ktorá by ju nemala. Alebo telefón.

televízor začína byť nepodstatný. Respektíve televízne vysielanie. Televízor sa uživí ako veľký monitor k internetu. A tam si každý navolí na večer program, aký chce.

Mmch, poznám rodiny bez TV. Dobrovoľne bez TV. Kým deti neboli väčšie a nepotrebovali PC kvôli škole aj bez PC. Deti, ktoré som poznala, boli všetko vynikajúci študenti s množstvom aktivít.

A ešte k tomu odbytu - vyrobiť dnes čokoľvek je v podstate jednoduché. Dá sa. Ale predať hotový výrobok, presvedčiť druhých, že to potrebujú, zaradiť sa do fungujúceho reťazca, to je umenie. To sa vyvažuje zlatom. Ale to je na inú tému

 

Niekde som citala, ze dnesna mlada generacia, sa pocdlhej dobe bude mat horsie ako ich rodicia. Mat vlastny byt dnes znamena hypoteku na 30 rokov. Rozumiem tomu, ze oproti obdobiu pred vojnami, po nich sa mame naozaj dobre, aj to ze sme rozmaznani mnohym..., aj cele pohodlie oproti tomu ked v jednej chalupe zilo 9 ludi aj s dobytkom... Aj tomu rozumiem, ked niekto pise, ze nemame ziadne problemy, ta si ich vyrabame. Len to nevidim tak ciernobielo. Vo vode mame kopec plastov a hormonov, dychame co dychame, klimaticke zmeny nas dobiehaju... Zijeme dlhsie, ale ci kvalitnejsie? Jasne za mnohe si mozeme zivotnym stylom, ludia s roznymi alergiami, to nie je ich nezodpovednost... Ano zijeme zlate casy aj s ich dosledkami a tie este len pridu.

no vieš, ja si pamätám aj ddt. nič tak dobre nezaberalo na vošky na ružiach. Aj na to, že k bytu sa nedostal každý, že bývali na dedinách tri generácie bežne spolu. Dokonca to malo mnohé výhody. Viem, že voľakedy poľnohospodári oveľa viac striekali, hnojili - dnes je to drahé. Už nelietajp práškovacie lietadlá.

 

V podstate ale skor mi išlo o také, že dnes veru len málokto pozná takú rodinu, čo bude bez večere preto, lebo nemajú za čo. Kde nemá každý člen rodiny aspon jeden pár topánok na sezónu.  Skôr pozná rodinu, čo je bez večere, lebo si naordinuje pôst z rôznych dôvodov.

súhlasím-žijeme zlaté časy  ked sa na to dívame z "globálu"...máme čo do hrnca,takmer každý má svoju posteľ,novorodenci neumierajú vo velkom,predlžil sa vek ,dôchodcovia majú svoje dochodky,slobodnej matke dá sa vymôcť výživné na dieťa,vdovy a siroty dostávajú tiež čosi a hlavne 75rokov sme bez vojny!

z pohladu jednotlivca vždy bude ALE..mala by som ho aj ja.

práve včera sme niečo podobné riešili..mladý by chceli možno hypotéku možno by stačil nejaký úver..rátali sme porovnávali..no zatial stopka.

.ked sme pre 35rokmi my brali mladomanželsku pôžičku a  na chalupu pôžičku čo bolo v tom čase 140000kčs odpísali nám lebo sme skolaudovali do 2rokov,odpisali nám na deti..ALE v tom čase ked sme to podpisovali boli sme vo vedomí že ZŤS-ka bude naveky a splatíme to..mladí teraz ani netušia ako dlho budú zamestnaní čo je tiež nápor na nervy-zobrať si úver a splatim to?

Ja viem, že sa jedná teraz o tvoje deti a prajem im nech im to víde.

Ja len že presne toto je ten problém, keď si všímam generácie, ktoré stihli dospieť v socializme a ako píšeš ZŤSka bude večne. Tým že bola nejaká "pracovná povinnosť", tak bola aj nejaká garancia toho, že bude z čoho splácať. Proste absolútne iný prístup a podmienky ako teraz.

A teraz si zober, ako sa na to mohli povedzme pozerať vaše babky, tí žili viacgeneračne pod jednou strechou a tiež nemali žiadne istoty. Akoby ten socializmus, ktorý tam bol úplne zmenil zmýšľanie ľudí. Vy bývate v podnájme? A kedy si kúpite/postavíte vlastné? Nuž - to čo kedysi bolo, že novomanželia teda kvázi 20tnici išli do vlastného, lebo si mohli dovoliť vziať hypotéku, úver, to je proste preč. Dnes nakupujú či stavajú (aspoň čo ja vidím) dnešní 40tnici až. Proste úplne iná doba.

Držím palce nech to mladým víde.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok