reklama
Zavreli blázna do klietky,
alebo sa tam schoval sám?
Som tichý čudák pre všetkých,
chcem utiecť, ale neviem kam.
Tak hlasno kričím o pomoc,
až moje ústa ostávajú nemé.
Vôkol mňa blúdi temná noc,
slepé sú oči uslzené.
Len prázdno a čierna ničota,
šialený zmätok, balvan v duši.
Srdce obchádza číra nahota,
ako sa pri tom nezadusiť?
Stekajú slzy dolu tvárou,
potokom tečú v mojej hrudi.
Ostanú pred ťažkou bránou,
tvoje srdce nič neprebudí.
Vie jedna veta takto raniť?
A prečo tak strašne bolí?
Pár slov vie aj dušu zabiť,
tá moja sa viac nezahojí.
Dajte mi šancu, dajte mi vieru,
iskierku tepla, maličkú nádej,
že krehkú silu mi už nezoberú
a život môj, raz nájde dej.
reklama
reklama
Kami velmi pekne sa to z teba vylialo. A velmi bolavo. Urcite existuje nieco, co by pomoho. Casto premyslam, ze nam namesacnym by sa zisla osoba, ktora by prisla a zorganizovala nam domacnost a vsetkych clenov rodiny, osoba, ktora by nam ukazala cestu, ktorou to ide. Nieco na sposob pestunky, ktora davala do grifu deti. Ja by som takuto pomoc velmi uvitala.
som v papradí
Suhlasim a hlavne aspon pol dna denne.
ale veď tá pestúnka vlastne chodí vychovávať rodičov...
;) ved prave o to ide... a keby este ukazala ako zladit chod celej rodiny...
som v papradí
Hlásim sa k Vám, aspoň budem mať prázdniny ´xixi! A s kľudom američana a pestúnky Vám zaopatrím -zabavím detváky! Zvládnem aj domácnosť. Obj. posielajte na mail. Urobím si poradovník!
Hlásim sa hneď... potrebujem niekoho k deťom minimálne na mesiac ... Upratovať netreba!
Mamika nehovor dvakrat.
Ale kedže je to malo pravdepodobne, tak ostaneme pri nutených medzipristátiach s dopadom na hlavu.
Nam netreba televiznu pestunku, ale taku co by pomohla pri upratovani a detoch kazdy den kus, aby sme mohli smelo lietat vo vyssich sferach.
V bolesti je krása, či krása sa rodí z bolesti? Nech je to ako chce, poznajú to všetky mamky v každej chvíli "mamkovania" či už pri malých deťoch, alebo tých väčších i najsamväčších...
Veľmi pekné....
Alia, prídem - ukáž ma na fotke deťom - nieže sa ma zľaknú?!
V pohode zvládam aj hyperaktívne..
Deti sa určite nezľaknú.. Napíš finančné a iné požiadavky, prehodnotím rozpočet a ide sa na to...
/nemyslela som to vôbec tak vážne ako to vyzeralo/ a to môj muž doslova podskočil a začal, že v žiadnom prípade, či som sa zbláznila
. Aspoň som sa dobre nasmiala....
Tento mesiac by som mala sedieť a písať a vybavovať... snažíme sa rozbehnúť jednu vec... len... kto bude pri deťoch... z rodiny nemám koho zavolať a naša zodpovedná dievčinka ide na mesiac domov. Vždy keď si sadnem a začnem niečo písať.. trvá mi aj polhodinu kým popremýšľam kde a čo /aby som nemusela zbytočne prepisovať, opravovať/ chytím sa klávesnice a už mám nejakého drobca na krku, pri sebe a dožaduje sa náležitej pozornosti... A nadhodila som, že čo tak pozvať svokru, nech sa postará o deti
Asi by som to mala dať do bazáru, že hľadám niekoho k deťom na mesiac, možno dva...
Teraz na záver vidím, že sme tu Kamile trochu zmenili tému...
Tých pár slov je naozaj krásnych... smutných.. ale nie do neustáleho plaču... Je to na zamyslenie, povzdychnutie a ďaľší štart... tak vďaka Kami, idem trochu pracovať, dúfam, že čertíčka Bertíčka konečne zaspí, lebo je od 5.30 hore a už polozila kade sa dalo...