Milé mamičky, novopečené aj zaslúžilé. Ak ste trpezlivé, láskavé a večne usmiate, srdečne Vám blahoželám, no ďalej radšej nečítajte, aby ste sa nepokazili. Pre všetky ostatné mám výbornú správu: "Nie ste sama, ktorá ste zo svojich detí sem tam zúfalá, občas zúrivá a často bezradná". Máloktorá z nás je pripravená na množstvo radostí, ale aj starostí, čo si pre nás naše ratolesti nachystali.
Porozprávam vám, ako som sa ja popasovala s úlohou mamy štyroch detí. Možno sa nájdete v mojích smutno-veselých príbehoch, možno v nich spoznáte svoje deti.
Podeľte sa s nami aj vy o slasti vašej rodičovskej výchovy. Tu si môžete poplakať nad svojim životom, posťažovať sa na svoje deti, manžela, či šéfa. Vám sa uľaví a my sa potešíme, že nie sme jediné nedokonalé mamy. Kamila
Veľmi náročné a komplikované. Radiť sa nedá ani by som nemala odvahu. Možno čas bude radcom. Pomôže aspoň trochu vyrozprávať sa a vyliať si dušu. No jednu malinkú radu ti predsa dám: Skús nájsť dobrého psychológa, pomôže upratať v hlave myšlienky a možno spolu dospejete k riešeniu. Mne to pomohlo. Nám, môžeš napísať kedykoľvek.Držím Ti palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Si v situácii, ktorá je veľmi ťažká, ale súhlasím s KAmilou, že by si si mala pomocou dobrého psychológa upratať v hlave a potom si dať asi na papier všetko pre a proti a hlavne , tu nejde ani o Tvojich rodičov, ani..., ale ide o Teba, Tvoje deti, Váš vzťah s manželom a ten druhý vzťah a hlavne, ak človek nedostáva lásku, potom je ťažšie ju aj dať ďalej. A deti potrebujú lásku a hlavne Tvoju.
Jarno-letné upratovanie Ti určite rozjasní hlavu a určite všetko vyriešiš. Držím päste a veľa sily a odvahy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Childuska, bolo tu napísaných už veľa rád a povzbudení. Z tvojho príspevku však neviem posúdiť, či sa tvoj manžel po porode vášho druhého synečeka zmenil alebo bol taký nevšímavý vždy. Možno si sa zmenila ty, pribudlo starostí, od manžela si očakávala viac pochopenia, pohladenia, lásky a on nič. Bol tu však niekto iný, jeho brat. Je slobodný? POzná, čo je to uživiť rodinu, bývať u svokrovcov,... Nechcem sa zastávať tvojho manžela, ale vychádzam z vlastnej skúsenosti. Muži sú z Marsu. Ak chceš niečo, musíš mu to povedať. Povedz mu, že nie si s vasim vzťahom spokojná a prečo, priprav sa na to, aby si sa nenechala uniesť citmi a sebaľutosťou, povedzmu, že je toho na teba veľa, povedz mu, čo prežívaš a ako sa cítiš. Nehovor mu o tvojich citoch k bratovi, zaľúbiť sa nie je trestné, má na tom diel viny aj manžel pre svoju nevšímavosť. Ale nestavaj si vzdušné zámky, nebuduj si nový vzťah, tým ten prvý odsúdiš vedome či nevedome na zánik. Prečo? Nikdy nespoznáš muža tak ako za jeden deň v manželstve. Daj mu druhú šancu. Ani môj manžel som mnou nikdy nechodil na prehliadky, ani pri pôrode so mnou nebol, ako mi minule povedal "ty si šéf od detí", ale nemôžem povedať, že by bol zlý manžel.Prešli sme zopár hluchými obdobiami, ale zmierenia boli nádherné. vždy sme zistili, že to boli len nedorozumenia, on pracuje,aby zabezpečil rodinu a ja doma zúrim, lebo som na všetko sama...asi to mnohé poznajú. Keby som vtedy stretla nejakého "princa", ktorý by bol ochotný ma počúvať, venovala mu viac času ako manželovi a ešte by sa na manžela podobal ako dvojča, tiež by som sa asi zaľúbila. A na manželovi videla len to zlé. Skús zabojovať o svojho manžela, hovorte spolu, možno bude prekvapený, tým, čo prežívaš.
Toto je moja rada, možno neaktuálna, možno neprimeraná. Sama posúď. Držím ti palce. Mamka Danka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Edit
Je tazke nieco povedat z mojej strany,kedze som slobodna a bez deti.Mozno len par myslienok.Ked som bola mladsia myslim pred dvadsiatkov,tak som si myslela rozvody nehrozia,a potraty uz vobec nie a podobne.Vekom sa vela nazorov meni.Aj ked nie som zastanca ani jedneho ani druheho,a ani nemam osobne skusenosti,obe veci mi pridu prirodzene ak su urobene vlastnou volou a z vlastneho presvedcenia.Vzdy,aj v najhorsom sa snazim drzat myslienky ze zijeme len raz,sme mlady len raz,kazdy den je len raz,a len na nas zalezi ako kazdy den a zivot prezijeme.My sa musime rozhodnut ze chceme byt stastne a nieco s tym urobit.Nik iny to za nas neurobi,lebo kazdy si zije vlastny zivot.Viem hovori sa mi lahsie lebo nemam manzela ktori sa mi odcudzil,a ani spolocne deti,ale je to tazka realita.Ty si ta ktora sa musi rozhodnut ze chce byt stastna a nieco preto urobit.Byt silna a postavit sa veciam celom.Ak sa veci neriesia skoro nastupuje depresia a to je zacarovany kruh nestastia pre teba,tvoje deti ,tvojich priatelov.Asi nemas vela moznosti ,ale dake urcite.Mozes urobit rozhodnutie odstahovat sa od rodicov(co je dolezite),mozes zachranit zchatrane manzelstvo,alebo ak jeho bratovi na tebe tiez uprimne zalezi,tak zacat novy zivot.Pre deti je dolezite aby si bola stastna a vyrovnana ,bola im prikladom a oporov,a to dokaze len zdravo sebavedoma a spokojna mama.Viem ze ani jedno z tychto rieseni pre teba momentalne neprichadza do uvahy,ale skutocnost je taka ze to zalezi na tebe.Tak sa postav na nohy a urob rozhodnutie,ak nie sama so psychologickou urcite,v kazdom pripade sa rozhodni a nasleduj svoje odhodlanie.Kazdy v zivote ma tazke obdobia,kedy si mysli ze horsie byt nemoze,ale myslim ze u teba moze byt aj horsie a preto mas sancu byt znova stastna.Vsetci sa skor ci neskor dostavame do neriesitelnych situacii z ktorych nevidime cestu von,a berie to celu nasu energiu,ale cas vsetkemu pomoze no musime dat tomu podnet ako prve.Edit
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá predo mnou odpisali tak trochu aj za mňa. Možno to nebude z mojej strany najcitlivejší prístup, neber moju odpoveď ako odporúčania ani kritiku tvojho života, je to len môj nezainteresovaný pohľad. Často sa z éteru dopočujem o rôznych prípadoch domáceho násilia (našťastie to nie je tvoj prípad, ale podobnosť to má) a moja prvá reakcia je, ja by som vzala deti a odišla, ale hneď ma napadne tisíc dôvodov prečo to pre tieto ženy nie je také jednoduché, už len to ako zabezpečiť základné potreby pre seba a deti po takomto "úteku" z domu.
V tvojom prípade okrem toho najväčšieho problému odsudzenia sa s manželom skomplikovaného zaľúbením sa do jeho dvojčaťa vidím v nepochopení tvojich rodičov.
Neopisuješ tvoj vzťah k rodičom podrobne, len slovko strach z rodičov ma tak trochu zaskočil, iste si tvoje manželstvo predstavovali inak, možno si zidealizovali tvojho manžela, ale dúfam sa nechcú pozerať na to ako sa budeš ďalej trápiť a nešťastne sa pretĺkať životom, to mi nejak na rodičov nesedí.
Pokiaľ si si istá, že vaše manželstvo sa nedá zachrániť budeš sa naozaj k tomu musieť postaviť čelom aj napriek ich nesúhlasu.
Nie si naničmama, veď práve pre lásku k deťom obetuješ svoje šťastie, lenže to dlho fungovať nemôže, prípadne môže, ale teba to bude stáť obrazne povedané život. Deti hneď čo trochu začnú chápať vzťahy vycítia, že nie je niečo v poriadku a nebudú šťastné keď ty budeš nešťastná.
Nie si nanič mama, keď si sa zaľúbila do iného muža, to ako opisuješ tvoj vzťah s manželom ma len utvrdzuje v mojom tzv. zovšeobecnenom tvrdení, že žena je neverná, keď je nešťastná v manželstve, čo sa týka mužov to teraz nebudem rozvádzať, ale každá z nás si domyslí, aj keď netvrdím, že namajú nárok aj na rovnaký dôvod...
Máš pár možností ako písala Edit, možno nemáš možnosť riešiť tvoju situáciu s psychologičkov, ale možno máš dobrú priateľku, ktorá ťa podrží, či pomôže keď budeš musieť urobiť aj ten najťažší krok.
Tak ti držím palce.........
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem za mile vety,trochu potesili, trochu povzbudili... mne sa ulavilo, ked som sa vyzalovala.Dakujem za to,ze sa snazite ma povzbudit... este raz vam dakujem a azda vam aj dam vediet ako tento pribeh skonci, ci vlastne zacne?...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Takže vykroč tou správnou nohou a keď spadneš, tak nezabudni vstať-určite sa Ti to oplatí."Zítra bude líp"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Childuška,aj moj synček si prevrhol na seba vrelú vodu,naš´tastie "len" za šálku.celú hlavičku aj hrudníček mal obarený.Zostali mu "len"3 jazvy pod krkom.Mal vtedy jeden rok,teraz má štyri.Pocity naničmamy vo mne potvrdil ako prvý zdravotnícky personál ,nepriamo manželovo príbuzenstvo,z mojej strany sa nevyjadrovali,takže to neviem posúdiť.Hoci nás tam vtedy bolo viac,dokonca aj manžel,aj tak je mama na vine,lebo mala dáva´t lepší pozor.Ale čo už.Mea culpa,mea maxima culpa...Deti sú veľkí bojovníci,prehryzú sa cez také veci,ktoré by dospelých už dávno zlomili.a moja rada na povzbudenie:100 ľudí sa pýtaj ale svojho rozumu sa drž.Veľa šřastia.Mária
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iste ste si vsimli, ze som zacala posielat svoje prispevky a nazory na rozne temy. Zacala som sem chodit castejsie a tak ako vas, aj mna trapia vsetky mozne a aj nemozne starosti.
Pisala som sem do tejto rubriky dost zufala, ba priam na kraji zufalstva.
A chcela som vam napisat koniec, ci skor zaciatok?
S dvojcatom, aj s manzelom ba aj s rodicmi - vsetko je rovnako.
Nezmenilo sa nic, a predsa... zmenilo sa velmi vela.
Uz nic necakam, zijem pre krasne zazitky, male radosti a aj ked som aj teraz uvrestana z deti, mam pocit, ze som stastna.
Manzela nemilujem, ale uz od neho nic necakam. Od rodicov tiez nie. A dvojca? Nikdy sme si nepovedali nic intimnejsieho, a o svojich pocitoch k nemu som nepovedala nikomu len vam. Ale myslim,ze je to jasne vela ludom, staci sa pozriet do mojich oci.
Kazda chvila s nim, najma ked sme sami ma naplna radostou a ked spolu jazdime na motorke - tak citim k nemu tak nekonecnu doveru, ked tam za nim sedim - akoby sme boli len jedno telo, jedna dusa... nikdy v zivote som nezazila taky silny pocit stastia. Azda okrem narodenia mojho druheho synceka, ale to je o inom. Akoby to bolo toto co hladam. Je to nadherny pocit,take zvlastne spojenie dusi, srdc?
Nikdy mu to nepoviem, dufam. Dufam,ze sa vyhnem slabym chvilam...
Asi by som ho tym len vydesila - a navyse mam pocit, ze nepotrebujem niekoho komu by som svojimi citmi obmedzila zivot, ak to necitime obaja...
a tak sa venujem sama sebe - niekedy na ukor deti...
Milujem motorky a tak sa snazim jazdit...a teraz v septembri by som chcela skocit tandemovy zoskok padakom. Na zivot nepotrebujem nikoho...a zaroven vsetkych. Potrebujem lubit, potrebu byt lubena mi zatial naplnaju moji loptosi. Lubim vsetkych, az na manzela.
Obcas ho mam rada, a vidim ze snad aj on mna, ale nezaujima ho nas svet, moje starosti su mu na smiech a na moje otazky odpoveda urazene, alebo hnevom...je taky... raz sa toho vo mne nazberia tolko, ze uz ma nikto a nic nezastavi. Snad mi takuto istotu dava aj vedomie,ze som "znovunasla" dve kamaratky, ktore mi v pripade potreby ponukli aj svoje ubytovanie...
No zatial... stagnujeme? :(
ADD manzel, vestica mi povedala, ze ak si nenajdeme k sebe cestu rok, dva - skonci to rozvodom, pretoze ma caka nejaky napadnik, ale zial dvojca to nie je :). Je mi to aj na smiech, ale ktovie?! Niekomu sa vestby plnia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Je dolezite, ze si nasla dovod, preco zit a ze si stastna...Aj tak mas vela sily, ked si vies povedat, ze od neho nic necakas, hlavne, ked ste vedla seba a ze dokazes mlcat o citoch k dvojcatu, ale mozno to sam pochopi a na druhej strane sa zasa hovori, ze nememu dietatu ani vlastna mama nerozumie, ale zivot je jeden velky boj a kompromis, tak sa drz v svojom boji, tes sa z malickosti a bud stastna aspon tak , ako sa to da.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na tejto stránke som bola dnes asi prvý raz.Poznám ťa z komentárov, ale tvoj príbeh som si prečítala až dnes.
Teší ma to, že si hľadáš aspoň čosi čo ťa teší a napĺňa(motorky, kamarátky...)Nerozumiem však tomu, prečo si prestala muža ľúbiť?? Niečo sa stalo, niečo konkrétne?? Keď si si ho brala, keď si bola zaľúbená do neho(lebo verím, že si sa vydávala aj deti mala z lásky)nemal rôzne názory na život, neboli mu tvoje problémy na smiech.Alebo je to pocit, že ti nerozumie, že ste si zovšedneli? Ako sa správa k vašim synom, venuje sa im, vie sa o nich postarať? Vieš, práve včera som vám tu na stránku písala o manželstve mojich rodičov, o ich rozvode. Bolo to aj o tom, že moja mamina sa v 40-tke zaľúbila a nehľadiac na okolie rozbila svoju rodinu.Že potom aj ľutovala, že bolo neskoro.A hlavne si myslím, že to "zaľúbenie", nebolo to hlavné. Hlavné asi bolo, že bola sama so sebou nespokojná, že čakala niečo "veľké?, iné?"možno až natoľko, že si ani nevšímala čo má doma. V žiadnom prípade nechcem zľahčovať tvoje starosti. Viem že máte malé detičky, že máš celý život pred sebou. Naše životné rozhodnutia sú len na nás. Hľadaj si cestu sama k sebe, keď budeš so sebou spokojná, budeš vedieť aj lepšie chápať svoje okolie a vedieť sa odovzdávať svojim deťom.
Čo sa týka veštenia, neverím tom, nenechám si hlavu pliesť. Ale keď si myslíš, že tebe práve to pomáha, tak rob ako myslíš...
Chiduška držím palce a keď budeš mať chuť a čas, napíš viac...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lienka, ja som si od jednej pani nechala citat z karat, viac zo srandy a zvedavosti ako vazne, a cuduj sa svete, takmer vsetko vyslo. zatial. pravdu povediac, sama neviem co si mam o tom mysliet. a nebolo to tak, ze som podvedome robila, co povedala ona. stali sa veci, ktore som ja nemohla nijak ovplyvnit. a stali sa tak, ako to ona vycitala z karat :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
childuska, citala som pozorne tvoje prispevky, a zarazzila ma jedna vec, ked si napisala, ze nikdy si taky pocit stastia nezazila, snad okrem narodenia tvojho druheho syna... a co prvy syncek? prepac, mozno som prilis zvedava, ale nejak tomu nerozumiem, ze prve dieta si v tejto suvislosti nespomenula... nemusis vysvetlovat ak nechces.
inak mame my dve nieco spolocne, tiez mam strach z mamy... ty z rodicov. nasi su rozvedeni, a otca vobec nespominam, lebo nijak nefiguruje v mojom zivote. alebo sa ti podarilo ten strach uz prekonat? respektive, nejak s nim 'zatocit'? :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuz Monika,
k prvemu synovi ti napisem len toto: strasne som chcela babo, a akosi som ukecala aj vtedajsieho priatela, aj ked dnes viem,ze to nebolo spravne a akosi som to znasilnila.
Ale lubila som ho, tak sme sa pokusali asi tri mesiace. Bolo to velmi ocakavane dietatko, no porod som mala tazky, personal nemocnice bol ku mne dost sarkasticky, pretoze som nedoslychava - a navyse mi jedna sestricka nadala, ze som neschopna a neviem si dat rady s vlastnym dietatom / mal asi den, bola to nasa prva noc,bol hladny, ja som samozrejme nemala nabehnutu laktaciu, a ani som nevedela co s nim robit, ked tak velmi plakal./
Akosi ma to zlozilo a aj nasledkom toho som prekonavala vyse troch mesiacov poporodnu depresiu.
Nejako som sa z nej vysekala sama, ale ked som druhy krat - tentoraz neocakavane otehotnela, povedala som si, ze nikto mi to nepokazi a ani nikomu nedovolim zranovat ma.
A k tomu druhy porod sa od prvej kontrakcie po porod dal zrhnut do 45minut, ledva som to stihla do porodnice.
Matka je asi aj u mna asi ten vasci strasiak, ale akosi sa stalo,ze ju mam - co sa tyka jej reci a strasenia, vychovy atd - "v pazi".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja, to je strasne ze jedna zdravotna sestra, zena, mozno matka, dokaze tak ublizit inej zene, matke. ja tieto veci nikdy nepochopim.
a si sikulka, ze mas mamkine reci v pazi :) ja viem, k rodicom by mal mat clovek hlavne uctu, ale ked si ich nevyberame... my s tou mojou mame podla mna viac problemov a nevyjasnenych zalezitosti, ako si same myslime... :(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som svoju prvú slečnu tiež trochu uponáhľala. Zo školy som bola dosť nešťastná, vzťah bol taký všelijaký a neviem prečo som sa rozhodla, že dieťa moju situáciu vyrieši. Samozrejme, že ma zo žiadnej šlamastiky nevytiahlo, skôr naopak.
Tiež som zažila pri dvoch deťoch situáciu, keď som už bola bezradná z malinkého hladného bábätka. Mlieko som ešťe nemala, alebo málo, bola som ešte uťahaná z pôrodu a nevyspatej predchádzajúcej noci. O tretej nadránom, som zúfala doniesla dieťa detskej sestre. Našťastie tie boli zlaté, vzali mi ho k sebe na oddelenie, trochu prikrmili, materskym mliekom so striekačkou, a ja som aspoň chvíľku dospávala . Keby na mňa niektorá nakričala, určite sa aj ja zložím psychicky. Vtedy sme veľmi zraniteľné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A lienka, zabudla som ti odpovedat.
Lubila som ho to ano, ale vytacalo ma,ze po praci prisiel domov, najedol sa a lahol si pred televizor a lezal tam az dlho do noci. A rano odchadzal do prace a kolobeh sa opakoval.
Pri prvom babe mi este sem tam pomohol, ale na moje prosby o pomoc reagoval vascinou s hnevom. Najradsej mam jeho hlasku: stat ta plati za opatrovanie deti.
No a ked sa narodilo druhe babo, uz mi nepomaha ani to co pred tym.
Nevenuje sa im, len raz za cas, ked ma naladu.
Velmi sa vidi v hromadeni penazi, az tak ze nam dava len jednu tretinu platu - a nemusim pisat co vsetko dve deti potrebuju, plus najom a my dvaja dospeli.
Je to tazke, ale nechce si to vydiskutovat.
Co s nim. Ja som skor taka, ze radsej davam prednost vyletom, zazitkom, tie mi nikto nevezme. Peniaze ano.
Ale na to teraz jednoducho az tak jednoznacne nemam.
Aj ked, vascie polozky zaplati on, hlavne tie nepredvidane.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuska ako tak čítam Zvoj píbeh nedá mi aby som Ti nenapísala ,že
to čo robí tvoj manžel keď príde z práce robí určite viacej ako polovica ženatých chlapov.Stavím sa ,že je to tak v polovici slov.
a nielen slovenských manželstiev. Niektoré ženy by určite povedali,že
môžeš byť rada ,že je zamestnaný a nechodí do krčmy a nebije Ťa,lebo,
aj to sa stáva.To že muži v manželstve vyrastú zo zaľúbenosti to
je tiež Väčšinou normálne,len nám ženám to dokáže poriadne pokaziť život.Viem ako sa cítiš.Máš pocit že si preňho vzduch,preto Ťa chápem
že si nedostatok lásky a porozumenia hľadala a našla u jeho brata.Ja Ti poradím ,s tou láskou k nemu aj keď zostane vždy len platonická
sa Ti bude zdať život krajší a zaujímavejší.Na platonickej láske je
najkrajšie to,že ťa nezraní a nezradí,lebo nič od neho nečakáš ,len
príjmaš tie pekné chvíle v jeho prítomnosti.Mám na teba pár otázok.
Podobajú sa ,ked sú dvojčatá ? On býva s Vami,alebo len občas príde
pozrieť? Pred svadbou si nezistila ,že on by bol lepší muž pre Teba?
Vieš zaujíma ma to aj preto,že moji chlapci boli dvojčatá ,mali už
aj dievčatá a každý bol iný,nielen výzorom ale hlavne povahou.Opíš mi prosím ťa rozdiel medzi nimi.Vieš Ja si myslím,ze keby si ich vymenila,že časom by to bolo znova také isté,lebo v manželstve je to
po niekoľkýh rokoch tak ako si opísala.Pravdaže je aj veľa výnimiek.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No Emka,
su jednovajecne dvojcata.V urcitych zivotnych etapach sa podobali vajce vajcu, obcas - najma v puberte sa trochu odlisovali, ale kto ich nepozna alebo nevidel viac krat, nevie ich rozlisit. A to dokonca ani moja sestra ...
Dvojca s nami nebyva, byvame u mojich rodicov, ale pomerne casto chodim ja k nim. Teda byva s rodicmi a maju "farmu", kde chovaju, pestuju, a vsetky tie prace okolo gazdovstva.
Rada tam chodim, citim sa tam ako doma. Ba lepsie.
Dodnes lutujem, ze sme sa neprestahovali tam, mozno by sme tak nedopadli, takym citovym schladnutim.
A co sa tyka svagra - nuz lepsim urcite v nejakych veciach.
Je to aktivny chlap, nevydrzi len tak sediet, lezat a tak.
Nemozem povedat,ze manzel je uplny lenoch, vie tiez vela veci spravit, ale uz je privelmi pohodlny, kym bol pri rodicoch, tak musel robit, ale tu... my nemame gazdovstvo a navyse rodicia su vcelku uspesni podnikatelia.
Povahy maju podobne, nemozem velmi pisat ze su celkom rozdielny.
Svagor je vsak ovela viac empaticky, vie sa vcitit do koze inych, a vzdy velmi rad so mnou chodieval na lekarske prehliadky, na nakupy - a tu si naramne dobre rozumieme - pri nakupovani! a je jeden z tych chlapov co radi zene poradia v com dobre vyzera a nevyhovara.
Dokazeme si povedat veci, ktore nikto iny nevie a skryvame ich pre svetom. NIKDY v zivote som z nich nepovedala mojej zakonitej polovicke - proste je to osoba, ktorej sa nezdoverim s nicim takym citlivym a intimnym.
Pred svadbou sme boli spolocne par krat na nejakych akciach, ale bola som tam s manzelom, vtedy priatelom - tak som ho nejako velmi neregistrovala, zial.
Len raz...:) asi to malo byt aj znamenie.
Boli sme na akcii, kde sme stanovali - a moj drahy sa strasne spil aj s mojim bratrancom a tak spali spolu v stane. a mne zostalo miesto len
pri svagrovi. Celu noc sme sa rozpravali, a nadranom som sa mu aj suchla do spacaka! Ale vo vsetkej pocestnosti.
Dodnes mu vravim, ze keby vtedy nieco skusil, nie som dnes vydata...:)
A ako som z jeho tajuplnych reci pochopila - fyzicky nie som jeho typ, ale povahou by bral taku ( niekedy sa divim) nejaku priatelku.
Z toho vychadza, ze momentalne ziadnu nema. Zial. Ale dlho to takto fajn uz nebude, o mesiac sa stahuje do Trencina a uz sa budeme vidat naozaj velmi velmi malo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám pocit,akoby si bola žena dvoch mužov ,s jedným žiješ ,druhého
ľúbiš.Aj to sa stáva.Možno to vyrieši čas, alebo by pomohlo,keď brat
odíde presťhovať sa k nim aby tvoj muž nezlenivel na tom gauči.Mala by si, ak je to trochu možné ,hovoriť s ním o svojich pocitoch .Povedz mu ako sa cítiš,začni sa usmievať,buď milá,použi humor a možno sa zbadá,že má doma fajn manželku. Možno sa mi to ľahko radí,ked on je taký ,aký je. Ale hovorí sa koľko lásky dáš,toľko dostaneš. To dvojča ti závidím ako dobrého priateľa a dôverníka a je dobré,že odolávaš ,čas ukáže čo bude ďalej,ale máš to vo svojich rukách. Držím ti palce .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Diky, a asi som zabudla napisat, ze par krat som mu aj povedala svoj nazor na nase manzelstvo - a to, ze by sme sa mali zacat pocuvat, viac rozpravat, planovat... ale aj po par rozhovoroch o mojich pocitoch sme takmer nikdy nikam nedospeli. Zial on sa ma udajne dobre, ja som ta nespokojna.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach Tí chlapi. Takých je určite viac ako polovica ,ktorým stačí že
majú navarené ,opraté postarané o deti a o ich pohodlie. Čudujú sa
čo po nich my ženy ešte chceme,veď oni všetku energiu vynaložili
na to aby uhnali nejakú tú manželku a to im stačí.Potom ,keď pominie bláznivá zaľúbenosť nastupuje manželský stereotyp.To je môj názor.
Trošku závidím tým u ktorých to neplatí a majú aj po rokoch pozorných
manželov ,ktorí im svoju lásku dokazujú rôznymi spôsobmi.
Vieš moji synovia mali 17 rokov a boli 2vaječné dvojčatá.Na nich by
si nepovedala ani že sú bratia,nieto dvojičky.Jeden blond a druhý
tmavý. Narodení v znamení Rýb ,ale ich povahy boli úplne rozdielne.
A práve preto nemohli bez seba byť,lebo sa doplňali.Ke´d čítam niekedy ich horoskop tak všetko v ňom platí,len niečo na jedneho a
niečo na druhého.Myslím si že keby boli tu medzi nami ,možno by ich
manželky vyhľadávali spoločnosť toho druhého práve preto ,čo by tomu
jej mužovi chýbalo.Už mali aj frajerky a neraz som myslela na to,
ako budú existovať ak budú od seba vzdialení. Vyriešil to osud a oni
sú navždy spolu.Aj keď ja som sa už tešila na budúce nevesty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ema, zial musim skonstatovat, ze ich je urcite vela.
A aj ja zavidim v dobrom, tych co rozmaznavaju svoje zienky, aspon raz za cas, pozvu ju na kafco, veceru, obcas si idu spolu zaspominat na casy tokania a prechadzaju sa ruka v ruke... minule som videla dedka a babku, no cez sedemdesiat uz museli mat, isli cez mesto a drzali sa za ruky. Pubertaci sa na nich smiali, ale mne to bolo velmi mile...
A tvoji chlapci boli taki rozdielni? Je to dost zaujimave, lebo vzdy stretavam dvojicky rovnake, podobne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne sa tiez hrozne paci, ked vidim postarsi parik drzat sa za ruky. a vtedy si vzdy pomyslim, dufam ze aj mne to s mojim drahym takto vydrzi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja sa pripájam, obdivujem a teším sa keď vidím staršie páry keď sa držia za ruky, veď čo môže byť krajšie, tak viem, že aj ja mám šancu 
.
Môj manžel je z dvojvaječných dvojičiek a ako na výzor, tak povahou sú s bratom dosť rozdielny, aj keď na druhej strane majú veľa spoločných záujmov. Rodičia ich vychovávali tak ako radili odborníci, teda aby nemali v dospelosti problémy, aby neboli od seba závislí a aj sa im to podarilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My s mužom sme štyridsiatnici a bežne chodíme za ručičky(ani mi to nepripadá čudné-zatiaľ). Je nás tu na tejto stránke zopár a stále viac a viac zisťujem ako veľa máme spoločného-koľko nás je z rozvedených rodín, aj s dvojičkami koľkí majú spätosť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
joj, lienka, styridsiatnici nie su (po)starsi... ty jedna! :) ja som myslela aspon 65 a vyssie :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Moni, niekedy aj 20-nik je starsi ako 60-nik...Ale to som nemyslela na Lienku, ale na to ako kto hladi na svet...A Lienka je mladica...-ved mame rovnako...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak.Ani neviem kde zacat. Boli ma dusa, srdce... esteze som sa dostala k tejto stranke.Asi nas je naozaj viac _ nanic mama...Vo mne tento pocit nevyvolavaju moji dvaja synovia ale paradoxne moj manzel a moji rodicia. a z toho pravdepodobne aj trpim depresiami. A ta sa stala hlbsou po uraze starsieho syna, ktory stiahol na seba hrniec s vriacou vodou. Moja vina, no odpustila som si to a akotak sa s tym vyrovnala, ze mu ostanu jazvy. ako sa s tym vyrovna on, je len na mne - ako ho vychovam a k akemu idealu dovediem.
No vratim sa k rodicom a k manzelovi. Po narodeni mojho druheho syna som ho prestala akosi lubit- teda manzela. Zamilovala som si jeho brata - dvojca. bol to on, kto so mnou chodil pri oboch tehotenstvach na pravidelne prehliadky, on kto pocuval moju ubolenu dusu, nechapane city... a bol to on kto vo mne vzbudil uctu k muzovi a stastie... a manzel vo mne zabija kazdu radost, kazdy zachev stastia a ani raz si nenasiel cas ist so mnou na vysetrenia.
Som zhrozena nad mojimi citmi. Som hrozna matka, ked som sa zalubila do ineho? som hrozna matka, ked ostavam vo zvazku co u mna nema buducnost? stoji obeta za to? budu deti stastne, ze sme spolu? S nim urcite nebudem - teda s dvojcatom... ale - ukazal mi, ze moja volba manzela bola mylna.
No bojim sa aj mojich rodicov. Byvaju s nami a mam z nich strach - nepripustaju rozchod, rozvod ci odluku...
som ako v bludnom kruhu, neviem kam. Mojho Marka a Danka lubim najviac na svete, ale neviem posudit, ci to co robim je dobre pre ich stastie a spokojnost. A hlavne pre moju aby sme boli stastna rodina.
Viktoria