Partnerske vztahy

Dobrý deň,

Neviem či ide o manželstvo, či a aké záväzky máte, alebo ide o relatívne novú známosť, vzťah v začiatkoch... . 

Rozumiem ale tomu, že toto nikdy nie je príjemné zistenie. Nikto nechce aby s ním boli jeho blízki nespokojní (najmä ak s nim nesúhlasia:) a už vôbec nie, aby bez nášho vedomia niekto riadil naše rozhodnutia. Každý z nás by chcel mať dôveru že má partnerovu dôveru ohľadne dôležitých vecí, ale aj tých bežných každodenných. Najmä ak ide o novo sa vytvárajúci vzťah, potom možno nie je márne si zvážiť, či toto je partner s ktorým si viete predstaviť budúcnosť. V začiatkoch máme nárok si vybrať, i keď často nás z cesty zvádzajú rôzne predpoklady a strachy (narp. nikoho iného si nenájdem, strach z toho čo bude keď ostanem sám, alebo proste len presvedčenie že na vzťahu treba pracovať stoj čo stoj). Jednoducho sa pozrieť do svojho vnútra a zistiť, po čom piští. Chvíľu tomu načúvať a potom porovnať či to korešponduje aj s realitou alebo je treba urobiť nejaké rázne rozhodnutia. Riziko je že nájdete aj iné oblasti v ktorých by ste potrebovali zmenu:) ale myslím že je to hodné skúsiť. 

Ak je odpoveď napriek všetkému áno, alebo ak už máte záväzky pre ktoré by ste radšej vzťah zachovali, potom samozrejme je na mieste zabojovať. Ide tu ale o charakterové črty druhej ľudskej bytosti, a na tie nikto z nás nemá priamy dosah. Najlepšou obranou pred manipuláciou je mať čo najviac jasno v tom, čo chcem, čo sú moje ciele, a tiež čo sú moje hranice za ktorými jednoducho nenechám nikoho šľapať - partner/nepartner! Je dobré naozaj si to ujasniť pretože obvykle to jasné nemáme. Napísať si to na papier, vyhľadať coaching alebo terapeuta a ujasniť si to s pomocou druhého človeka, prežiť si svoje túžby, sny a priania a začať viac počúvať ten vnútorný hlas, ktorý sa nás snaží viesť, snaží sa nás informovať (obvykle ho spoznáte podľa toho, že prináša emócie- za každou emóciou je potreba, nie vymyslená či naučená, ale ozajstná Vaša, ktorá potrebuje byť naplnená aby ste sa mali dobre). A keď jasno v tom čo ne/chcete máte, tak si to intenzívne pripomínať tvárou v tvár situáciám, v ktorých jednáte s "manipulátorom". Píšem "manipulátor", pretože člvoek nemanipuluje len tak. Z vnútra toho druhého, očami toho človeka, to nie je manipulácia. Pravdepodobne sa len snaží zabezpečiť si to čomu verí že je nalepšie pre neho, a často aj pre rodinu či deti. Problém je, že z toho vynecháva Vás a miesto aby prebehol dialóg v ktorom si vymeníte pohľady- aby ste mali o čom každý premýšľať, aby sa mohol zmeniť ten Váš pohľad, aby mohla vzniknúť nejaká dohoda,  možno lepšia než hociktorý nápad jedného či druhého, sa snaží zobrať "spravodlivosť do vlastných rúk" a urobiť to čomu verí že je správne. Často ide aj o ochranu samého seba, lebo je ľahšie ísť na veci nepriamo než sa pred druhým odhaliť aj so všetkými slabými miestami a boliestkami ktoré si nesieme, za ktoré sa možno hanbíme a v ktorých sa cítime zraniteľní. U osoby ktorá manipuluje toto pravdepodobne bude ďaleko mimo uvedomenia. Ak to ale nebude ďaleko Vášho uvedomenia, že on to môže mať takto, potom sa môžete pokúsiť lepšie ho pochopiť, vidieť za jeho snahami ktoré Vás zraňujú jeho potrebu niečo budovať, napĺňať nejaké hodnoty ktorým verí (i keby boli iné od Vašich!), alebo proste vidieť zranenia a krehkosť. Napríklad, že je ľahšie Vás zmanipulovať tak aby ste ho nemohli nijako ohroziť, než Vám priamo povedať že nie je s Vami spokojný. Viete prečo? Pretože potom by ste sa mohli na neho hnevať, odmietnuť ho, či nebodaj opustiť! a to by príliš bolelo. Takže zvolíme bezpečnejšiu cestu. Jeden príspevok je dosť krátky rozsah, ale začína Vám byť jasnejšie, čo myslím tým porozumením bolesti, strachu, a iným dôvodom ktoré za manipuláciou môžu byť? Ak by sa to podarilo a on by k sebe Vašu reakciu pustil, mohlo by to vyústiť do uzdravujúceho intímneho rozhovoru a krásneho ľudského zbližujúceho stretnutia, aké proste vo vzťahu treba. A často nasledujú práve po nezhodách. Vyhrá láska. Toto je ale tá zložitejšia cesta. Je ťažké dať porozumenie niekomu koho podozrievate že Vás manipuluje alebo kto je nejak agresívny- i keď je to často dobrá a efktívna cesta. Bolo by fajn na nej mať niekoho s kým viete konzultovať.

Posledná vec ktorú napíšem sa týka efektívnej komunikácie. Ak budete vedieť čo Vám vadí, budete vedieť to aj povedať. Lenže aby to malo šancu byť počuté, nemalo by to byť príliš ohrozujúce. Takže sa sústreďte na to, ako sa cítite, keď robí veci ktoré považujete za manipuláciu, keď Vás obchádza, keď jeho konanie Vás pripravuje o možnosť ovplyvniť veci ktoré sa ale týkajú aj Vás, keď nerešpektuje Váš odlišný spôsob fungovania a nabáda Vás aby ste to robila inak, "lepšie". Zásady sú potom dve (pre zjednodušenie). Hovorte o svojich pocitoch, a hovorte za seba tu a teraz! Nič o ňom, žiadne TY si taký či onaký, alebo nikdy, zas, vždy! Nič čo Vám nepadne príjemne počuť. Môžete povedať niečo ako "Vieš, rada by som veci robila lepšie a aj k tvojej spokojnosti, ale keď si teraz spravil toto a toto, ja som sa cítila... (napr. dotklo sa ma to, prišlo mi smutno, pripravilo ma to o možnosť tiež sa na tom podieľať a mrzelo ma to...)". Žiadne mala som pocit že sa ma snažíš manipulovať:) to nie je pocit to je obvinenie. V každom prípade ale všetko má svoje limity a je potrebné sa vedieť zastať samej seba, postaviť sa za seba pretože to nikto iný neurobí a jasne a rázne povedať stop, aj keby to malo znamenať konflikt. 

Dúfam, že ste nejakú inšpiráciu pre svoj život našli. Prajem veľa síl.

Ivan Vyskočil

www.ivan-vyskocil.sk