reklama

Môžme si dovoliť krídla?

Kamila , 23. 06. 2007 - 15:21

reklama

Vyrastali sme v období, keď sa makalo, nadpriemer sa sklepával, rožky nevystrkovali, existencia bola realtívne istá, ale sivá. Žijeme už v inej dobe, ale nesieme si so sebou bremeno nízkeho sebavedomia, pocit povinnosti byť dobrou matkou, gazdinou, manželkou, zarábať peniaze ..., jednoducho všetko tak ako sa má ...

Kde však ostali naše sny? Nie o princovi na bielom koni, z toho sme už zrejme vytriezveli, ale tie o realizácii vlastných tvorivých schopností, vymykajúcich sa z dennodennej reality o zabezpečenie chodu domácnosti, zarobenia koruniek pri práci, ktorá je aspoň dostupná, aj keď vôbec nie zaujímavá.

Máme nárok špekulovať, hľadať samé seba a v tom mále voľného času a priestoru čo nám nechali. Ostala nám ešte nejaká energia, vieme vôbec snívať, nasadiť si na chvíľu schované krídla a lietať vo víre fantázie. Takej aspoň trochu reálnej: mať svoju maličkú cukráreň, navrhovať interiéry, vydať knihu básni, alebo originálných receptov, vyrábať šperky, maľovať na hodváb ...

Dievčatá, ostali vám nesplnené sny, pracujete na ich realizácii, môžme si to dovoliť?

Chcem lietať, chcem krídla a plávať s vetrom opreteky ... Smiem?


reklama


reklama

Amalka, So, 23. 06. 2007 - 15:52

ach Kami... ja si tie moje pravidelne doranam na tvrdom mure neporozumenia obohnanom ostnatym drotom vycitiek... smiem? Povedz im Boze, kolko krat som sa uz pytala? Smiem?
Vzdy si najdu tisic dovodov, preco povedat nie. A ty mi vzdy vlozis do srdca tisic dalsich tuzob, moje vnutro nanovo krici ANO a nanovo mi vetrom fukas rany.
Neviem, ci smiem. Ale viem, ze chcem.
Mam jednu knihu, vola sa OBJAV SVOJE KRIDLA. Nasla som ich v sebe a nedovolim nikomu, aby mi ich vzal. Mozno to chce cas. Aj to si stale hovorim: RAZ. Raz pride moj cas... a ja poletiiiiiiiiiiiiiiiim. Kam sa mi zachce :)
Dufajme dievcata, bojujme a nevzdavajme sa.

P.S. a este jedna vec - VYCHUTNAVAJME to, co tu TERAZ mame. Lebo cas je blazon sialeny. NESNIVAJTE - ZITE, dve slova na oblaciku, kde sladko chrape male medvieda. Mam to nalepene na chladnicke, denno denne na ociach. Stale na to myslim. Cas je blazon. Sialeny blazon...
som v papradí

MajkaV, Ut, 26. 06. 2007 - 11:01

Amálka! Ty tak prekrásne píšeš, tvoje riadky doslova hrejú a hladia moju dušu! Je ťa škoda, ty by si mala využívať niekde ten svoj dar! Ako dobre, že ťa tu máme!Áno

Amalka, Št, 28. 06. 2007 - 16:43

Joj, skoro mi slza vyhrkla Mrkám Dakujem Majula, pohladila si moje ego Hambím sa .
Cloveka to potesi. Citim sa akasi zbytocna...

som v papradí

MajkaV, Pi, 29. 06. 2007 - 09:24

Amáločka...sú také ťažké chvíle, keď máš pocit, že hrudník sa už nechce nadvihnúť, aby ti doprial čistého vzduchu...ale to neznamená, že je zbytočný. Každý tu pre niečo sme. Každý, aj keď niekedy sa zdá ťažké nájsť dôvod. Určite to nie najdôležitejší dôvod tvojho bytia, ale tu nám svojimi riadkami duše tešíš a je skvelé čítať ťa. Ja sa vždy teším na tvoje príspevky, či sú to verše, komentáre, články...Slneční ľudia -nuÁno mber one!!!! Tak sa tu len pekne realizuj!!!!

Zuzana, Št, 28. 06. 2007 - 15:16

Amalka,
suhlasim...snivajme, ale nezabudajme zit, to co mame a tesme sa z malickosti a nase sny sa tak lahsie prederu na svetlo sveta a zistime, ze sa naozaj daju splnit a ...nie je to ani take tazkeÚsmev
Ahoj moja pozitivna letuskaÚsmev
A priznam sa vam, ze jeden...dalsi z mojich snov sa mi splnil tento rokÚsmev
Vzdy som chcela byt niekam unesena mojou polovickou a ...stalo sa...nic som nerobila, len som si vybrala termin, zbalila sa a ....boli sme v Rime-len my dvaja a bolo nam super!

filipka, So, 23. 06. 2007 - 22:32

Mojim snom je cestovanie.
Pricuchla som k nemu a som pevne rozhodnuta, ze obidve moje dcery uvediem do zivota tym, ze sa pojdeme niekde tulat aspon na rok. Len tak, kde nas vietor zaveje, najradsej vsak zapadny vietor (zapadny vietor veje na vychod, alebo nie?). Rusko, Mongolsko, Latinska Amerika. Milujem pribehy ludí, pocuvat ako prezili svoj zivot, rozpravat sa, zamyslat nad nepodstatnymi otazkami... a citit vonu dialav. Zostat tam, kde sa mi paci dlhsie a po par tyzdnoch sa zodvihnut a ist dalej. Ach jo...
(je tiez mozne, ze o 20r. sa mi uz nebude chciet vytiahnut ani päty z republiky, tak si viem este predstavit aj plan Bé, ze si trochu pochodime pesibusom aspon po republike)

Mojim snom je dopracovat sa k tomu, ze pojdem do obchodu a konecne si kupim co sa mi paci len tak pre radost.
Nie preto, ze sa mi topanky prederavili a nemam v com chodit a triciek na leto mam v skrini stále nedostatok... Kupit si cosi len tak pre radost...

Strasne sa tesim na starobu a na dochodok. Pretoze vtedy budem mat tu zodpovednu cast zivota za sebou a budem si moct dovolit byt nezodpovedna, ked nieco pokaslem, nebude to mat take nedozierne nasledky ako teraz. A VTEDY LEN PRIDE MOJA DRUHA PUBERTA! Snivam o tom, ako si budem uzivat svoju nezodpovednu starobu. Hm. To bude krasa...

Snivam, ze si raz kupim kilá cokolady a bude zo mna cokoholik. A ani na liecenie nepojdem, ale budem si pestovat cokobrusko (a mozno ma aj roztrhne).

Sny sa vraj nemaju prezradzat. Ked nevidu tieto, budu druhe. Lepsie.
A k vete: Nesnivajte - zite, ja dodam: Nesnivam - len prezivam. Ked prezijem, dam vediet.Mrkám

svetlana (bez overenia), So, 23. 06. 2007 - 22:52

Baby, ja som asi fakt blazniva, ja si myslim, ze sny sa maju zit. Tu a teraz, kazdy den. Carovat, vyrabat, konat, ... bez strachu, skrupul, obav, vymyslania tragickych ukonceni pribehu atd.atd. A ono to funguje, aj v malickostiach Úsmev

Uz viac ako rok som pritahovana literaturou (a filmom) "tohto typu" a tak sa dovedam znova a znova veci, kt. nejako intuitivne citim, mozno nepresne, preto nezaskodi si to precitat biele na ciernom, ci naopak ? Mrkám
napr. Hovory s Bohom od Walsch, potom aj ten film co volam Bleep je o tom, naposledy som precitala knihy od Vadima Zelanda o Transurfingu.
zrnute v jednej vete, ale vsak som to uz niekde pisala ? : nasa materialna realita je len odrazom nasich myslienok. Presne to a nic ine sa materializuje (za istych podmienok). Neverite, vsak ? Mrkám

Najviac sa zabavam na situaciach, ze v robote trebars potrebujem cosi vybavit, dohodnut. neviem ako, neviem, co by som mala uviest ako dovod a nema odvahu ist za sefom. Potom si poviem (ako naposledy vo stvrtok), ze ja predsa fakt to volno (resp. robit doma) v piatok doobeda kvoli detom potrebujem, takze tak aj bude a netrapim sa viac nad riesenim. A potom do 15min pricupita sef (samozrejme, ze absolutne necakane) a zacne debatu na temu, co mi extra pasuje a ja to cele dohodnem Mrkám A to uz sa mi stalo niekolkokrat ... Dost dolezite neprojektovat si negativny vysledok, lepsie neprojektovat si nic, projekovat si to, ze to musi dopadnut "dobre" ... nic konretne. A bez strachu a obav.

Amalka, o com je ta tvoja knha o kridlach ?

unbelami (bez overenia), Po, 25. 06. 2007 - 09:05

Áno toto je moj ciel. Pozitivne mysliet a neocakavat. :-}

svetlana (bez overenia), Po, 25. 06. 2007 - 13:54

Ale ver, ze aj napriek neocakavaniu dostanes vsetko, co potrebujes a to vrchovato. Niekedy mozno mas (al. budes mat pocit), ze tak takto dobre by si to ani sam nevymyslel Mrkám Ale samozrejme ruku treba k dielu prilozit, zas otocenim carovneho prstena sa zazraky nedeju. Ale myslim, ze chapes ten rozdiel.

Ale ako pozeram, kludne sa ti moze stat, ze budes oznaceny za tvrdeho realistu, co nevie snivat sladke snicky o to "ako by to byvalo keby" Úsmev

ha-ha, ako tak pozeram, nezapriem styl v poslednych riadkoch. Je tam vobec veta, co sa nezacina ale ... Mrkám No ok, mazat to nebudem.

unbelami (bez overenia), Po, 25. 06. 2007 - 14:37

Svetlana. Uplne ti rozumiem, ale presda len niekedy pises ako hotentot (prepacte maradske narody) a potom sa v tom vyznat, ale jas mas tolko pravdy, ze sa divim, ci sa tolko mudrosti moze skryvat v jednej hlave, ale hlavne sa divim, ze este aj stihas pri tom studovani pozitivneho vychovat aj deti a starat sa o muza, ale ved on sa postara sam o seba, dospeli je, ale hlavne ze sa milujete NIE? Veľký úsmev
Ja a tvrdy realista? ALE to sa urcite mylis, ja vobec nie som realny, vobec sem nepatrim, ale niekedy si myslim, ze som aj normalny, ale vacsina si mysli opak.

Ja to vravim, ta 75 je dobry rocnik Mrkám, ALE...su aj lepsie Veľký úsmev.

svetlana (bez overenia), Po, 25. 06. 2007 - 14:51

ja viem, un, ja som sa ako hotentot narodila, to je diagnoza Úsmev o tom by ti vedeli isty ludia rozpravat .... a to este pri pisani mam cas, ale ked rozpravam a zacnem sa zamotavat a vymyslim x-protiprikladov, to potom produkujem len spojky a citoslovcia, ostatne prebieha v mozgu a dpotycny pozorovatel moze byt tak akurat zmateny . na take maju politicke strany hovorcov .... Mrkám

ale aj tak som nepochopila raz toho sasa s tou topankou, mozno to niekedy vyhrabem, ked si spomeniem, kde to bolo Úsmev

tvrdy realista bola narazka na to, ze ludia asi casto snivanim a plnenim snov chapu nieco ine - take romanticke roztpravocky (ako cestovat, zit v ucdzej krajine, .... ), ale nepohnu prstom, aby sa to dialo.
Ani asi naozaj neveria, ze to raz bude ... ale zas aby som ich neupozrievala nepravom. Taky sposob uvazovania a snivania naozaj nemusim.

a pravda - vraj je "vsade okolo nas", absolutne absolutna pravda a vedomosti o vsetkom, staci ju len "konektnut" a vsetko vidiet dusou priamo. ved pouzivate intuiciu, nie ? Mrkám
ale zas aj mozog treba trochu cvicit (kontetne teraz myslim v danej oblasti vzdelania napriklad), aby tej dusinke aspon trochu rozumel a spolupracoval. Cary-mary Zeland Mrkám

unbelami (bez overenia), Po, 25. 06. 2007 - 14:56

sasa najdeme a rozpytvame ako aj ine veci Veľký úsmev.
Este nas caka vela chvil a to bude dobre na trening aby sme sa potom lahko mohli konektnut na tu velku Pravdu a potom uz aj to Lotto padne Veľký úsmev

MKD, du hom

Áno

svetlana (bez overenia), Po, 25. 06. 2007 - 21:55

a un, vobec nezvladam vsetko, co by som chcela a ako by som chcela. som si pred casom vymyslela, ze namiesto "nemam cas" je vhodnejsie pouzit " svoj cas venujem inym aktivitam" Mrkám

Takze teraz dost flakam domacnost, robim kolko sa da a casto nanutnejsie veci, flakam svoju kondicku, postavu ..... spominam na casy spred roka, teda viac spomina moj manzel Úsmev a to som bola este nespokojna.
Zijem celkom rychlym zivotom (kedy sa clovek musi naozaj zamyslat, ci toto vobec chce :)), nejaky extra velky tlak to nie je (pracovat "nemusim", ale skor chcem, velmi ma to bavi, aj ked su chvile, ekdy by som bola radsej este stale doma s detmi ), ale castejsie som teraz unavena, odkedy pracujem, velmi casto sa streidaju aktivity jedna hned za druhou. Niekedy si tak sedim v elektricke a opakujem si na kt. zastavke mam dnes vystupit, aby som nezabudla, kt. smerom idem a co musim este vybavit (vyzdvihnut deti a pod.). A na citanie mam denne 2x16min v autobuse Úsmev

Ono si ymslim nejde o to "zit bez problemov" (ale to je tiez stara tema, nie ?), skor vediet, kt. ritualy pomahaju clovekovi prezit, zit stastejsie. Mozno tak aby mal fun zo zivota ? Coraz viac to cele toto zite vnimam ako fajn hru - taka hra, co sa kde podari, vycaruje, .... To je fakt nesmierne napinave, ked niekto tu hru so zivotom chape a vie ju aspon trochu hrat.

unbelami (bez overenia), Ut, 26. 06. 2007 - 08:29

Hlavna je otazka, ktora je na zaciatku a moja odpoved je: Ano, musime snivat o kridlach! (niekto ma napadna za slovo musime Veľký úsmev )
Bez snov by sme boli prazdne nadoby. Ak budeme mysliet POZITIVNE a snivat, nas zivot BUDE krajsi.

Janula, Ne, 24. 06. 2007 - 11:07

Amalka, prosím od akého autora je kniha OBJAV SVOJE KRÍDLA?

Amalka, Št, 28. 06. 2007 - 17:27

Istý človek chytil mladého orla a dal ho do kurína medzi sliepky. Ten sa zakrátko správal ako sliepky, zobal zrno. O pár mesiacov prišiel k mužovi na návštevu prírodovedec, ktorý ihneď konštatoval: "Veď to je orol!"
"Vychoval som z neho sliepku, už zabudol aj lietať."
"Nie," povedal druhý, "pozri na ttie mocné perute! Je to orol a zostane ním, pretože má orlie srdce!" Viackrát sa ho pokúsil vyhodiť do vzduchu, no orol sa zakaždým díval za sliepkami, splachtil dole a zobal zrno. Prírodovedec sa nevzdal. Na druhý deň ráno vyšiel s ním na kopec. Práve vychádzalo slnko. Zdvihol orla a povedal: "Leť, orol, ty patríš oblohe, nie zemi!" Orol sa zachvel, akoby doň vošiel nový život. Nevzlietol však. Muž obrátil orlovu hlavu tak, aby sa díval priamo do slnka. Orol vydal akýsi zvuk, vzniesol sa na mohutných krídlach nahor, letel vyššie a vyššie a viac sa nevrátil.

Chceš žiť so slepačou perspektívou a zobať zrno, čo iní odhodia? Taký život - to by bolo málo. Musí existovať čosi viac ako zrno! Objav svoje mohutné krídla, ktoré môžeš rozprestrieť, vzlietni!

Kniha je zbierkou krátkych príbehov s kresťanskými zamysleniami, ktoré však môžu osloviť aj neveriaceho človeka. Zostavil ju Willy Hoffsummer, vydalo vydavateľstvo LÚČ v r. 1998.

Nuž a mňa v tejto chvíli napadá, že aj my naničmamy máme v sebe orlie srdce hoci y nás naši odstrelenia hodní vidia obyčajné sliepky, lebo si myslia, že sa im podarilo nás prevychovať. Zišlo by sa im povedať, že ak sa nespamätajú a nenechajú nás sami občas poplachtiť na modrej oblohe a pozerať sa do slnka, môže sa stať, že sa objaví všímavý prírodovedec, ktorý uvidí kde sa pravda skrýva, nastaví nám tvár proti slnku a my s ním uletíme Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev Neskutočne dobrý príbeh. Nemyslíte? Mrkám

som v papradí

unbelami (bez overenia), Pi, 29. 06. 2007 - 07:56

/POTLESK/ BRAVO!!! /hvizd, hvizd/ Áno Áno Áno
Tak to by si mali poniektori vytlacit a dat medzi tie dolezite odkazy na chladnicku!
SUPER Amalka!!!

Tilina, Po, 25. 06. 2007 - 08:39

Jaj, keď hovoríme o snoch, ja mám tiež zopár...v prvom rade túžim vychovať svoju dcéru do sveta, aby sme sa za ňu s manželom nemuseli hanbiť ....ale to túži každý rodič. Veľmi by som chcela cestovať, spoznávať cudzie krajiny, kultúry, mojim snom sú kolísky civilizácie...Egypt, Grécko. To sú z kategórie splniteľných snov, problémom sú len financie....peniaze boli a budú, len my už nebudeme. Ďalej by som chcela mať malý domček niekde na samote, pri lese, malú záhradku, gril, veľkú hojdačku, slnečník a svojho manžela, jedno - dve vnúčence na prázdninách...to plánujem na staré kolená, ako dôchodkyňa. A môj tajný sen, vydať knihu s poviedkami...občas niečo napíšem, zbieram materiál. Nechcem byť ani slávna, ani známa, nechcem trčať z každého bulvárneho plátku, nechcem zarábať milióny a byť ovešaná diamantami, chcem byť spokojná so svojim životom...

Mira-Mária, Po, 25. 06. 2007 - 12:18

Tilina .. moja reč a moje sny ..lepšie by som to sama nevystihla. To Grécko... ten dom so záhradou a starou lipkou pod ktorú rozsýpu moj popol po živote stráveným v pohode v kruhu svojej rodiny. A možno až tú lipu zotnú bude z nej hudobný nástroj a zo mňa úžitok aj po smrti... a dovtedy s mužom na lávke vychutnávať šum lístia pri pohľade na hrajúce sa vnúčence...príliš jednoduché a naivné?

Tilina, Ut, 26. 06. 2007 - 11:52

Mira-Mária, jednoduché veci sú vždy najlepšie, nemyslíš?

Mira-Mária, Po, 25. 06. 2007 - 23:09

Svetlana, je fajn, že také jednoduché sny "...naozaj nemusíš..." ale odkiaľ berieš to tvoje suverénne tvrdenie, že "..nehýbeme prstom, aby sa to dialo...". Toľko môj názor a ešte niečo; nemusím sčítať všetkých múdrych na tomto svete, aby som vedela ako žiť - mám vlastný názor...

eifelovka, Ut, 26. 06. 2007 - 09:21

Ja si myslim, ze velakrat sa k niektorym snom ludia ani nedostanu, lebo vzdy je nieco ine, co treba urobit.. teraz myslim skor na sny, do ktorych treba investovat.. cestovat je krasna vec, ale kto by mi to platil cely zivot? Veľký úsmev Inac si myslim, ze clovek by mal mat aj jeden sen, ktory sa proste splnit neda, to aby ho to hnalo stale do predu Úsmev a potom mal veeeeela malych snickov, ktore sa mu podaria uskutocnit.. vzdy som obdivovala moje spoluziacky na skole, ktore vedeli, ze ich snom je napriklad mat rodinu a deti, iny spoluziak tuzil precestovat cely svet aj na ukor, ze by ostal dlho dlho sam (u chlapa je to ale predsa len ine vsakze), dalsi tuzil po kupe auta, ci domu, ci... nieco, co sa stane "moje" a vyjadruje moju radost a istotu.. je mi jasne, ze niektore sny su materialisticke, ale neznamena to, ze nemozu vyjadrovat pocit "istoty a domova" Ja ani neviem, aky mam sen.. cestovanie ma vzdy bavilo a ked sa da, cestujem.. chcela som mat vzdy byt, teraz ho mame s priatelom aj ked vdaka pomoci jeho rodicov.. vlastne mam chut len tak "zit a existovat" a s takou spokojnou dusickou ako tieto posledne dni.. vyrovnane.. aj to je sen? A ci si smieme dovolit kridla, ja si myslim, ze ich praveze mame mat Úsmev Moja polovicka od puberty sniva o motorke.. vidime ju vsade, chodime ju okukovat do vykladu, mame doma par modellov, kukame Moto GP.. teraz vyslovil otazku "co takto darovat si motorku k 30"? Je to na buduci rok.. penazi je to vela, ale mohla by som niekomu "odstrihnut" kridla a nesuhlasit s jeho snom? A ked ma k tomu na tej motorke povozi cez cely "svet" tak mi vlastne splni aj ten moj sen o cestovani Veľký úsmev

svetlana (bez overenia), Ut, 26. 06. 2007 - 10:31

prepac mm, to sme sa nepochopili, naozaj si nemyslim, ze tvoj sen je "jednoduchy", kazdy sen je krasny. Ja som chcela len a len povedat, ze pre jeho uskutocnenie treba nieco robit, fajn ked to robis. Napriklad zacat sa ucit grecky Mrkám
Proste nemysliet na to, ze to je aj tak asi nemozne, ale konat akoby to bolo realne a naozaj konat. To je vsetko.

MajkaV, Ut, 26. 06. 2007 - 11:05

Raz tu už bola takáto téma a mám pocit, že ja som to vtedy pokazila. Napriek tomu, že mám fakt veľa snov, som dosť veľký snilko. Okrem toho, že najviac snívam o tom, že budeme mať v blízkej budúcnosti hotovú strechu nad hlavou, od detstva snívam svoj sen o klavíri. Vždy som hudbu milovala a túžila na ňom hrať. Chodila som sa realizovať ku kamarátke, ale len som si vybrnkávala. Do ľudovej školy som nechodila. Maminka nemala na to peniaze...tak ak budem mať "pár" drobných navyše a keď budem veľká, pôjdem si kúpiť klavír, najmem si učiteľa hudby a potom budem ralaxovať pri hladení klávesov...Áno a ešte snívam o tom, že budem mať svoje autíčko a nabehám na ňom veľa šťastných kilometrov!

eifelovka, Ut, 26. 06. 2007 - 11:09

MajkaV, krasne.. usmievam sa "popod fuzy" aj ked ziadne nemam.. ja som od detstva chodila na klavir a neznasala som cvicenia, lebo kym som si urobila ulohy, odcvicila potrebne hodiny a 2 krat do tyzdna isla na klavir a raz na teoriu hudby, tak mi ubiehali vsetky dni kde sa moji rovesnici vonku besneli.. v zime to bolo o nicom, lebo uz o 4 bola tma a v lete som pocuvala cez otvoreny balkon kriky a rehoty mojich kamosov.. klavir je cez to vsetko nadherna vec, mala som rada jeho zvuk a este krajsie bolo, ked sa mi nejaka skladba naozaj vydarila precitit.. ale cez to vsetko po 8 rokoch chodenia na klavir, ktore boli uz tak davno, ti prezradim, ze teraz na nom neviem uz ani len vybrnkavat :-/

MajkaV, Ut, 26. 06. 2007 - 11:25

Mrkám ...no, tie hodiny hudby...aj ti verím a najmä dieťa to vníma určite inak...a možno ja, s mojimi krátkymi prstami (vôbec nemám ruky klaviristuVeľký úsmev ) by som sa natrénovala o to viac. Ale mám výborný sluch - myslím- a rytmus, nerobí mi problém vybrnkať pesničku, ktorú počujem...no veď hovorím, až raz budem veľká...Veľký úsmev (a to sa budem musieť naučiť aj noty, lebo hoci som 8 rokov spievala v zbore a spievala som aj podľa nôt, nepoznám ich...Hambím sa )

eifelovka, Ut, 26. 06. 2007 - 11:32

Na kratke prsty boli cviky "na roztahovanie".. Kedysi som bola schopna mat rozhranie 10 tonov, teraz uz len horkotazko stlacim jednu oktavu Smútok Ale prsty mi ostali krive Úsmev Ja tvrdim, ze som ako "dlhoprsta" Veľký úsmev Vies co ma vzdy najviac stvalo a co by si mali asi zapamatat rodicia, ktori maju deti na nejakom kruzku? Ked som sa vecer rozhodla ist cvicit a chcela som tak, aby ma vlastne nasi pocuvali, ze ako mi to ide.. a moj otec nielenze mi zavrel dvere od izby kde mame klavir, ale este aj tie od obyvacky, lebo nepocula televizne noviny :-/ A tak sa zo mna nestal virutoz, lebo som si hovorila, ze ked sa moje hranie ani len mojmu vlastnemu otcovi nepaci Veľký úsmev A on chudak sa to dozvedel, ked som uz nehravala a bol z toho taky nestastny Úsmev Deti vela veci vnimaju inac a asi maju potrebu byt ohodnotene za ich podavane vykony.. ale pamatam si na absolventsky koncert a ten kopec kvetov co som dostala.. a ten strach a roztrasene prsty Veľký úsmev a viem, ze jednu skladbu by som vedela zahrat do teraz, bola to jedna dzezova etuda a to bol moj styl.. parada!!! Inac minule som bola doma a v jednom obchodaku na mna kuka jedna pani, ja sa snazim si ju zaradit a zistujem v hlave, ze to je moja ucitelka teorie hudby.. zostala som sokovana, lebo ona v pamati zjavne lovit nemusela a hovori mi: "Dobry den, Barborka" Prekvapenie Tak tomu sa hovori PAMAT, ved kolko tych deti urcite oducila!!!

Mira-Mária, Ut, 26. 06. 2007 - 13:32

Svetlana boduješÁno, no použijem tvoje večné ALE
- ale nemyslím, že kvôli pár týždňovej dovolenke v Grécku musím ovládať gréčtinu;
-ale ak milujem zmrzlinu, nemusím si kúpiť výrobník - hoci proces výroby pamätám od školy;
-ale ak snívam mať model od DIORa, nemusím sa uňho zamestanať, aby som si podľa jeho návrhov ušila šaty;
-ale ak zbožňujem kvety, nemusím si ich vysadiť na balkóne, keďže som na ne alergická.................................atď.
Tvoje asertívne právo je neospravedlňovať sa k vlastným vyjadreniam ( ale to ty iste vieš), teda nedotkla si sa ma a neboj, keďže snívam o vlastnom dome, nepríhlásim sa na stavebnú priemyslovku.
Toľko pre zasmiatie....
Píšeš, že vlastné sny treba žiť a kedy ich žiješ ty, keď si večne začítaná, možno potrebuješ popri práci a rodine málo spať... Ja som bola knihomoľ do dvadsiatky a teraz som aktívnejšia, literatúru si nechám až vypovedajú moje kĺby.....a vďaka za typy....pochopila som, len plnenie snov je komplikovanejšie ako o nich písať.

svetlana (bez overenia), Ut, 26. 06. 2007 - 16:07

MM, knihy citam takmer vylucne v MHD (min. 2x16min denne) + viackrat denne 5-10 min na odreagovanie cez prac. dobu internet (pracujem aj po veceroch doma Úsmev). Ale trochu viac casu by bodlo! To je fakt Mrkám
Nakoniec vsetko, co sa mi zda dolezite, sa snazim vzdy stihnut.

pozri, najlepsie, ze sme vsetci vlastne spokojni, to bol ciel, nie?
Uz nebudem otravovat, slubujem.

a to grecko som pochopila ako prestahovanie sa, aj ked jazyk nikdy nezaskodi. Mozes si studovat domorode spisy v originale Mrkám

Mira-Mária, Ut, 26. 06. 2007 - 18:35

Áno Áno rozhodne neotravuješ...aj Daidalovu múdrosť bolo treba vypočuť a nespálil by Ikarus si krídla... tiež snívalMrkám

lily, St, 27. 06. 2007 - 12:15

Páči si mi názor, že treba mať jeden veľký sen- neuskutočiteľný a veľa malých Hambím sa , lebo poviem Vám, chcela som domček, bývam v ňom, chcela som autíčko, už dva týždne sa vozím (nič nie je zadarmo, tvrdo makám) ale čo teraz? Aj keď sa darí, môže sa stať, že človeka nič neteší lebo je už zo všetkého unavený.....no a na to je ten veľký sen :-} :-} :-}

MajkaV, Št, 28. 06. 2007 - 11:35

V tejto súvislosti ma napadla jedna vec. Raz som kdesi čítala tuším o pani Kolníkovej (Radošinské naivné divadlo), že celý život túžila ísť k Niagarským vodopádom. Keď sa tam v pri nejakej príležitosti dostala, nechcela sa na ne pozrieť, aby mala ďalej o čom snívať...Áno

Gitka S, Št, 28. 06. 2007 - 13:09

Kamilla a Amálka, ako by ste svoj život zmenili, keby ste nemali tento, čo všetko by ste zmenili, keby ste boli na začiatku štartovacej dráhy, lebo len ležať v posteli s dobrou knižkou, to by Vás uspokojilo len chvíľočku a čo ďalej, o čom vlastne sú Vaše sny, konkrétne, lebo lietať v myšlienkach a blázniť sa v duchu to môžete stále.Práve v tom je pôvab snenia, že v živote, ktorý žijeme máme chvíle, keď uletíme a rozmýšľame nereálne, ale keď chcete nejaké sny si splniť tak bolo by nutné vrátiť sa do reálu a skúsiť čo vlastne dokážeme a ako vlastne si tie sny chceme splniť. Celý život o niečom snívať a vravieť si neskôr neskôr a potom budete ľutovať, že ste niečo premárnili, že ste to odkladali tak dlho až zabudnete o čom ten sen bol.

Kamila, Št, 28. 06. 2007 - 15:04

Gitka, ked si si vsimla, tak ja tu svoj sen ani nemam spomenuty, lebo po styroch detoch, stavbe domu, a trinastich rokoch doma, som uz zabudla aj snivat. Moj problem je ani nie o tom, ze snivam, len som tak unavena, alebo dusou nepritomna, ze mam problem fungovat. Potrebovala by som hodny kus energie na ka6dodenne fungovanie. Realizujem sa na tychto strankach, len ma nieco niekam zenie a netusim kam, len ten nepokoj je desivy. U mna ide o to skor realizovat svoje predstavy, mozno aj o tychto strankach pre zeny,(pomoct im realizovat svoje sny, vyliat si dusu bez vycitiek ...,) bez pocitu viny, ze...

Amalka, Št, 28. 06. 2007 - 17:58

Gitka... ja by som zmenila len jedno. Asi by som sa po skole hned nevydala, ale min. na jeden rok isla za hranice. Lenze vtedy pre mna ina moznost ani nebola... som clovek, ktory s odusevnenim hovori ANO na vsetko, co ho stretne. Niekedy to nie je najlepsie... Ale som spokojna s tym, co zijem. Jedine, co mi chyba, je dobry partak. Odusevneny pre vsetky blaznovstva o ktorych v duchu snivam. Nic velke sa mi neziada - len sa spolu blbnut trebars na korculiach, obcas vyliezt na nejaky strom alebo kopec, skusit nejaky paraglaid alebo let lietadlom a mat pocit spolupatricnosti a radosti z toho, ze sme a ze zijeme. Ze mame tri uzasne deti, ze mozme malovat pokreslene steny, stiskat sa zaplieskani od farby, pocuvat hudbu na volume max a napchavat sa nejakym uletenym experimentom, ktory si spolu ukuchtime... Alebo ked mi svihne v hlave a rozhodnem sa zacat studovat alebo urobit si rekvalifikacny kurz a pod. , dostane sa mi podpory. Aby som nemusela o svoje male sny bojovat. Aby sa nestalo to, ze ked nase dieta ide do prvej triedy a potrebuje pisaci stol, ktory mame o poschodie nizsie, musela som dosprosta argumentovat, ze ho treba preniest do tej hornej detskej izby, ze fakt ako prvak ho potrebuje, ze veza na cvicenie, ktora je v tej detskej len ako nebezpecie tam vobec nema co robit... au au au. Toto ma nenormalne vycerpava. Nemam pochopenie u mojho tigra. Boj, boj a este raz boj. Chces ist cvicit? Chod, nic ti nebrani... ale deti si ber so sebou. Chces ist spievat? Chod, nic ti nebrani... ale deti si ber so sebou.
Spolupatricnost a porozumenie. Po nicom inom mi srdce nepisti. Toto nemam, preto mam v sebe kus prazdneho miesta, ktore zaplnam snami od vymyslu sveta. Nepokoj o ktorom pise Kamka zahadzujem vsetkym moznym a nemoznym. Mam potrebu komunikacie, ale doma sa nemam s kym delit o svoje myslienky, ak nieco poviem, som namyslena... au au au. Tak to prehlusujem. Blogovanim. Surfovanim po nete a tak...

som v papradí

rinka, Pi, 29. 06. 2007 - 13:35

Aj ja mám pocit, že len bojujeme. Smútok

eifelovka, Pi, 29. 06. 2007 - 13:45

Amalka, ja len jedno ti chcem povedat, ze nikde nie je napisane, ze by si za tymi hranicami bola happy a ze by si nebojovala.. ver mi, je jedno ci je to slovak ci talian, ci sa vola Jozo, alebo Fero, ak ta pritahuje taky druh a typ chlapa akeho mas doma, pritahoval by ta aj nadalej.. asi trosku toho boja proste potrebujes k zivotu...

Gitka S, Št, 28. 06. 2007 - 23:43

Baby moje, ale to je strašné, dá sa vôbec takto žiť, ved takéto sny máme potom každý, tak prečo musiš bojovať o každý kúsok pochopenia, nebolo by jednoduchšie odísť, možno aj vtedy Ti povie, odíď, ale deti si ber so sebou. To iba Teba má tešiť, že máte deti ?Veď všetko v živote je také jednoduché, tak prečo si to komplikovať človekom , ktorý nevie sa vcítiť do kože vraj milovanej ženy, to len Ty si sľubiovala v dobrom aj zlom či on nebol ten, ktorý prisahal, že Ťa bude ctiť a milovať? O čom je potom spoločný život nie o tom , že na všetko sme dvaja ,dvaja na lásku, dvaja na trápenie?

lily, Po, 09. 07. 2007 - 15:15

Áno, na všetko sme dvaja, len na každého platí iný meter.........
Koľkokrát ste počuli, že to nemôžeš ty si predsa žena a mamina, takže dámy pre nás práca a zodpovednosť- pre nich zábava.........Mlčím Mlčím Mlčím

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama