Perličky od psychologičky I.

Presne títo vyrývači pokúšajú aj mňa a nie vždy sa mi ich darí spacifikovať.Potom mi je ľúto,keď sa ma synátor snaží dobehnúť v našom 2-izbovom byte,aby sa pri mne aspoň pohral,lebo behám ako šialená a robím piate cez deviate.
Ešte mám takú poruchu,že hocikedy sa mi vynárajú útržky z rozhovorov,rozmýšlam nad tým,ako sme boli tam a tam,riešili to a to a potom sa zrazu spamätám a pripadám si ako vyšinutá.Neviem,či sa nájde ešte niekto taký,alebo je to mojou ... hlavou.:-/

ja si pamätám na jednu situáciu z detstva, keď som chcela niečo od mamy a tá ma odbila, že teraz nemá čas, že neskôr. a keď bolo takých situácií viac, tak som ju už neskôr nechcela vyrušovať a tak sme sa počas môjho detstva a puberty veľa nerozprávali, nemal mi kto vysvetliť napr. veci okolo menzesu a keď som ho dostala, tak som sa o tom nechela rozprávať (som sa hanbila) a odbila som ja ju. teraz sa náš vzťah vylepšil, aj keď si o intímnostiach nerozprávame...
preto som si povedala, že ja sa budem mojim deťom venovať koľko to pôjde. snažím sa, aj keď nie vždy to ide, pretože teraz mám zas za pätami svokru, ktorá zas brble, keď náhodou necháme rozhádzanú obyvačku a ideme von (veď čo keby náhodou niekto prišiel...). párkrát som sa už aj pristihla, že som upratovala, keď som nemusela a deti už vystrájali od nudy...tak som sa k nim vrátila...
niekde som však čítala, že nie je až tak podstatné koľko sa deťom venujeme, ale s akou intenzitou a láskou to robíme...

A ja blbá som si myslela, že mi šibe. Ja mávam v hlave toľko myšlienok! Nepodstatných a nedôležitých, a neviem si ich usporiadať...niekedy neviem, čo s tým. Veľakrát ma napadne, že vám napíšem, ale potom sama seba zahatím, že vás nebudem otravovať svojimi myšlienkami...o nesmrteľnosti chrústa...A čo sa týka hrania s deťmi, zdá sa, že aspoň raz v živote som nepochybila. Keď som mala Moniku maličkú, venovala som sa jej veľmi veľ. Dá sa povedať, že keď mala záujem čítať, kresliť, alebo hrať sa, tak mi všetko ostatné doslova stálo. Vtedy sme mali ešte obyčajnú práčku a nie raz sa mi stalo, že mi aj voda vychladla, kým som sa venovala dcére. Neraz nebolo kam stúpiť, ale my sme sa hrali. Vtedy som sa ešte s ostatnými maminami u nás moc nepoznala a aj tak ich bolo málo. Pri Kristínke som už potom toľko času nemala a dosť ma to mrzí. Nezdá sa, že by to na nej zanechalo nejaké stopy, ale keď si spomeniem, koľko času som venovala prvej...ale je prirodzené, že pri dvoch maličkých deťoch je toho času menej než pri jednom.
Aj dnes sa s nimi snažím tráviť čo najviac času, aj keď už nejde ani tak o hru, ako skôr o rozhovory. Občas síce hráme karty, alebo spoločenské hry, ale hlavne ide o to, keď majú potrebu vyrozprávať sa. Vtedy klábosia jedna cez druhú. To milujem!

Ja mávam v tejto dobe myšlienkové pochody najčastejšie večer ,keď uspávam malého. Zaspáva "pripojený" pri kojení a trvá to tak 1/2-1 hod.,kým úple zaspí.Kým ležím vedľa neho,ak náhodou niekedy nezaspím,tak myšlienky lietajú jedna radosť. Ale musím priznať,že som si na to celkom zvykla ako na niečo príjemné.Občas si preberiem celý deň-čo bolo,občas plánujem nasledujúci,občas sa vysporiadavam sama so sebou,taká moja súkromná psychoanalýza. Dokonca som zrovna včera vyriešila dcérin príklad z matematickej olympiády-predtým sme sa s ním trápili každý zvlášť asi hodinku /občas nám dá vyriešiť nejakú pikošku-vraj,či by sme to zvládli!
Čo sa týka hrania s deťmi,tak to som vždy-už aj pri tých najstarších, uprednostnila pred upratovaním a pod. a praktizujem to dodnes aj s najmladším...vždy som sa snažila vymýšlať hry,ktoré bavili aj mňa a tak to nebolo nevyhnutné "zlo", ale väčšinou zábava. So staršími dodnes hrávame spoločenské hry,karty,dostihy a pod....tiež milujem tie rozhovory pri tom. Ten čas tak strašne rýchlo uplynie a človeku zostávajú aspoň pekné spomienky na čas strávený s deťmi./ani jedna z nás si nespomenie, ako pekne som mala vyupratovanú obývačku napr.pred 5-timi rokmi

Zas mi uleteli myšlienky do čarovného obdobia ranného detstva mojich ťažkých puberťákov... jáááj, to boli časy ... keď manžel robil v sobotu alebo v nedeľu, upiekla som bábovku a s deckami sme na bicykloch išli najbližší kúsok mimo civilizáciu.
Mali sme svoje miesto na piknik. Tiekol tam potok, ticho šumela breza ...
Ja som si čítala knihu, s ušami natiahnutými na maximálny príjem, chalani sa čvachtali v potôčiku, kde mali po kolená vody a doteraz nechápem prečo tvrdili, že sú jelene ...
Bože, momentálne mi to pripadá ako sci-fi. Aj oni si dokážu vybaviť túto spomienku, len tie jelene zatĺkajú.

Myslím, že fakt stojí za to mať kopec spoločných, hocijako bláznivých zážitkov.

My s deckami sme chodievali na chatu ,na Rybníky, Kamilka vie o čom je reč, ale ja iba chcem povedať ako sa tam decká strašne tešili, chodili sme každé leto a keď sme prišli, tak obidve dievčata bežali ku chate a bozkávali ju od radosti, teraz , keď im poviem, že ideme na chatu, tak sa ma spýtajú kedy balím, či budú mať voľný dom.No už nie sú moje sladké malé dievčatka, už sú to dospelácke kozy.

Kami, Ty si z KE? Nemohli by sme sa niekedy stretnuť? Trebárs aj s deckami..

kamilka!To by bolo super!!!:-}

Juj.. sa teším!!! Už keby bola jar!

Učiteľ filozofie jedného dňa prišiel do triedy. Keď sa študenti usadili, vybral zo šuflíka nádobu a naplnil ju až povrch kameňmi. Potom sa spýtal študentov či si myslia, že je nádoba plná? Študenti s nim súhlasili, že je. No profesor vybral krabičku s kamienkami a vysypal ich do nádoby s kameňmi, pohrkal nádobou a samozrejme, že kamienky popadali medzi kamene. Profesor sa spýtal znovu. Je táto nádoba plná teraz? Študenti sa pousmiali a súhlasili, že je. No profesor vybral krabičku s veľmi jemným pieskom a vysypal ho do nádoby. Samozrejme piesok vyplnil aj tie najmenšie medzierky medzi kameňmi. Tentoraz už bola nádoba naozaj plná. Potom profesor povedal:" Touto ukážkou som chcel znázorniť, že život je ako táto nádoba. Kamene znázorňujú dôležité veci vo vašom živote. Ako vaša rodina, partner, zdravie, deti..., všetko čo je dôležité, že keby ste to stratili, bolo by to veľmi zničujúce.
Kamienky znázorňujú ostatné, menej dôležité veci. Napríklad vaše zamestnanie, dom, auto... A piesok je všetko ostatné. Drobnosti. Keď dáte piesok alebo kamienky do nádoby ako prvé, nezostane vám žiadne miesto pre kamene. To iste platí v živote. Keď budete strácať čas a energiu na drobnosti, materiálne veci, nikdy nebudete mať čas na veci, ktoré sú skutočne dôležité. Venujte pozornosť rozhodujúcim veciam vo vašom živote. Hrajte sa so svojimi deťmi, zoberte svojho partnera tancovať... Vždy bude čas ísť do roboty, upratať dom, navariť obed, nakúpiť. Dajte si záležať na kameňoch. Určite si svoje ciele. To ostatné sú iba kamienky a piesok.

Ešte sa chcem opýtať či sa za "aktívne venovanie deťom" počíta aj pozeranie rozprávky????? Ja som v poslednej dobe akosi psychicky vyčerpaná tak sa dokážem s malou hrať maximálne na nemocnicu (ja som pacient ) alebo uspávam bábiky .....alebo pustím DVD krtka a túlime sa k sebe, Miška komentuje a ja len prikyvujem aj keď nevnímam tak neviem,.... aktívne venovanie to síce nie je ale aspoň sme spolu

Už sa teším na dovolenku a spolieham sa na to že si to vynahradíme
Plánujem kupko, chatu, ZOO, Aničku,opekačku a pod. tak dúfam že aspoň časť sa my podarí zrealizovať a Miška bude pekné prázdniny.

Kolegyňa hovorí že som v poslednej dobe ako "začarovaná" tak dúfam že sa do prázdnin odčarujem
Katus