Pocit viny

Hmm,Kami,hovoríš mi z duše...u mňa tento stav pretrváva dlhodobo-teda s tou zakomplexovanou hlavou......hoci mám len 25...a tak..o tom raz napíšem..ale podľa mňa je v poriadku,keď si sem nakukneš...aby si mohla byť matkou,kt.dáva,potrebuješ aj Ty natankovať a tiež nie si robot a Tvoja úloha v živote nie je len o tom,že si matka...si aj človek,kt.má vlastné potreby...a asi ani nie je možné,donekonečna uspokojovať len potreby ostatných,nehľadiac na seba..myslím,že keď si nakukneš sem,dá Ti to energiu...a Tvoje osadenstvo to pocíti...Bojujem so svojimi rodičmi dennodenne..dusia ma,hoci otec už s nami nebýva...z mamy ide málokedy dačo pozitívne a po tieto sviatky je vždy extra nervózna..už len keď sme v 1 miestnosti,cítim,akoby mi sedel dakto na hrudníku a žalúdok mám ako oriešok..ani sa nečudujem,že mám astmu..ale čo...zatiaľ nemám .. na vlastný byt..študujem..pracujem..tiež by som odtialto ufujazdila..je to zaujímavé,ale keď idem pracovať do Rakúska,hoci je to na h....o,cítim sa oveľa silnejšia ...
...máč 4 deti ...to je celkom dosť..takže si myslím,že si celkom dosť vyčerpaná...
...a so 4 deťmi je asi hrúza práce...myslím si ale,že si dosť šikovná aj bystrá nato,aby si so svojím stavom niečo urobila...asi Ti nezostáva energie nazvyš,ale čítala som 1 knihu od M.P.Estés-Ženy,čo tancovali s vlkmi...tam sa píše,že akokoľvek si na dne,máš robiť čokolvek,aj nasilu,aj keď sa Ti vôbec nechce,teda v zmysle venovania sa svojím záľubám..to by malo pomôcť odpútať pozornosť od problémov duše...aj keby si to mala robiť 10 min.denne..a ten Tvoj starý nech sa bodne,Tvoj život je v Tvojich rukách,je Tvoj, a žiješ ho Ty,a keď sa mu dačo nepáči,tak nech sa dá vypchať..tie deti sú aj jeho,tak by Ti tiež mohol dačo"prepáčiť",nie si len mama,manželka,ale aj človek,kt.má vlastné potreby,ako som už napísala....

Kamka ak ťa to trochu upokojí,nie si sama čo tak koná a tak rozmýšľa.Ja som tiež
z toho istého cesta a Stanke dávam za pravdu. Niekde na nete som čítala motto,
že " Nie ja som vadná,keď neplním očakávania iných,vadné sú ich očakávania.Možno
som to doplietla ale bolo to niečo v tom zmysle.Skúsim to ešte nájsť a upresniť.
Možno je všetko ok ,len náš pohľad na seba je príliš kritický.Stačí sa postaviť
pred zrkadlo a povedať si "Som krásna, úspešná a je mi dobre a pod. ........

No tak ja asi takto: pred nedávnom som mala nenormálnu krízu, a celkom vážne som premýšľaľa či som ja nenormálna, alebo či je moje okolie /rozumej rodina/ normálne, keď očakávajú odo mňa tie bežné veci - veď ich všetky poznáme. O tretej nadránom som prišla na toto:
-Ja varím, oni zjedia-ušpinia riad-ja ho umývam,
- vláčim nákupy z obchodu aj pre nich
- aj oni špinia prádlo-ja periem-žehlím-ukladám im do skríň
- aj oni "narozhadzujú" v byte - ja upratujem, vysávam, umývam
- aj oni chodia na WC - ja ho "jarkujem,savkujem,donestosikujem
- aj oni používajú kúpeľňu - ja ju gľancujem
- aj oni pozerajú cez okná - ja ich umývam
- aj oni robia smeti - ja ich vynášam
- aj oni ............. milión vecí a ja
Tak som si pohútala, že KONIEC!!! Lebo keď raz z tohoto upratali, tak mi to nezabudli týždeň pripomínať.
Ale aj ja chodím na 8,5 hod do práce tak som to radikálne zmenila!
Ja som navarila - nech sa páči vy umyjete a tak som upravila, každú jednu činnosť - či sa im páči či nie, keď neurobia - nie je urobené!!! Už si zvykli a ja som v pohode! Občas frflú - ale ja nepočujem. A nevšímam si ich. AJ JA CHCEM ŽIŤ!!!

Kami, ja mam tiez teraz problem, ze nesplnam potreby svojich najblizsich (a domacnosti)tak ako by bolo treba. V podstate nemam ani na vyber. Malá ma zamestnava na 99%. A moj syn sa neustale stazuje, ze sa s nim nehram. Chudacik, tak mi ho je luto. Chodi sa aspon mojkat. Ked malá konecne spi, tak musim varit, zehlit,... ... ... ... az mi je z toho zle. Robim iba nevyhnutne. Ked uz na mna vsetko pada, tak idem von. Alebo na navstevu. Proste nieco robit. Inak sa to asi neda. Snivam o tom, ze pojdeme s muzom do kupelnej casti bratislavskeho aquaparku (sauny a pohoda 4 hod.), ale teraz to nejde kvoli babu. Obcas clovek musi vypnut, relaxovat, vykaslat sa na vsetko. Uvidis, ze potom vsetky povinnosti urobis lahsie a deti budu mat veselsiu mamu.

Kami, oddychuj, aj keby motyky padali, inak sa uštveš. No a okolie? Nie sú už dostatočne veľkí, aby si po sebe aspoň ako-tak upratali? Mám manžela, ktorý mi pomáha nasledovne: Naučil deti od útleho veku utierať riady, postielať si postele,, vysávať, utierať prach, ukladať si veci... a x dalších veci. On nepomôže, veď on predsa chodí do práce a potom si musí oddýchnuť ( akoby som ja nerobila to isté). Keby mal žehliť, zoberie decko a dá si s ním tú námahu, že ho to naučí a beda, ak to po prvom raze nevie tak, ako mu to predviedol. Takže niekedy mám výčitky, že som ich to mala učiť ja, ale mne sa stále zdali malí ( to sme my, mamy). Teraz už som rada, že to všetko vedia, a je v tom aj kus pudu sebazáchovy. Naozaj niekedy nevládzem preložiť ani krížom slamu.
Čo sa týka podsúvania nejakých výčitiek smerom na mňa zo strany manžela. Bolo ich neúrekom. Stále niečo nerobím "dobre", "tak, ako sa má", "nedodržujem správny postup" ,"takto sa to nerobí" atď. Už som bola z toho taká zblbnutá, že som si začínala myslieť, že som fakt nemožná. Jedno leto som prázdninovala u rodičov a tam som sa znovu po rokoch dozvedela, aká som skvelá kuchárka, ako viem rýchlo niečo uvariť, niečo upratať, ako viem dobre šiť a ešte kopu iných vecí. Vtedy som si to uvedomila. Nie ja som nenormálna, nenormálne sú nároky toho môjho. Keď začne rýpať, tak mu poviem" Nikto nie je dokonalý, aj ja som len človek, aj ja mám len dve ruky, aj ja som prišla z roboty unavená, aj ja...
Ženy, nedajte sa, vychutnávajte si odpočinok a pekné chvíľky, aj tak si ich človek v tomto slzavom údolí veľa neužije. Šťastný ten,kto sa raduje z maličkostí, hoci je neumytý riad:-}

Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl...
J.Werich

Ešte ma napadla jedna vec, ohľadne tvojho ventilovanie sa touto stránkou.
V minulosti sa stretávali ženičky na priedomí a klebetili, vymieňali si skúsenosti, posťažovali sa , popočúvali nešťastia druhých a hneď im bolo na duši ľahšie
No a kde to v tejto dobe má súčasná žienka domáca realizovať?
Každý je tak uponáhľaný, že sa to nedá.
Táto stránka je takým naším priedomím. Vďaka ti za ňu.

Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl...
J.Werich

Lenny, vynikajúco si to pomenovala: virtuálne priedomie! Úplne nádherné slovné spojenie!
A veruže vďaka zaň!

Dúfam, že to, že si nič moc doteraz nezarobila nie je tvojím pocitom viny, lebo ty si toho zarobila dosť, vypiplala si štyri šikovné dietky, celá organizácia a materiál na stavbu domu bol na tvojich pleciach, manželstvo by malo byť aj o tom, že nemôžu "kariéru" naplno robiť obaja. Keď je tvoj manžel poriadkumilovný pedant a určite má väčší rešpekt u detí, čo väčšina otcov má, neviem prečo ich k tomu neviedol, prečo ich on neodváža do školy, zo školy, na krúžky,nenakupuje, lebo pracuje. Keď ty raz začneš pracovať, tieto nemalé povinnosti si budete musieť podeliť.
Pozor ale pocit viny, že sa málo venujem, venujeme deťom poznám, tak s tým sa snažim bojovať, nie vždy úspešne. Tak dúfam, že aspoň cítia ako nám na nich záleží, ako ich máme radi, ale na to je práve aj ten čas dôležitý.

Kamilka, skús si to otočiť a predstaviť si, že by si mala každý deň vyglancovanú domácnosť,vypraté,vyžehlené,navarené 3 druhy jedál,detská izba v bezchybnom poriadku.Samozrejme,na net by si nemala čas. Prídu deti zo školy,manžel z práce-a koľko by ten 100% stav vo Vašej domácnosti vydržal? 10,15 minút, možno 1/2 hodinu? Naozaj myslíš, že by si bola spokojnejšia a vyrovnanejšia? Viem určite, že nie.Práve naopak, bola by si z toho ešte viac vystresovaná a odpornejšia na deti,pretože by si si neukradla ani kúsok času na seba.
A myslíš, že manžel a deti by to ocenili? Brali by to ako samozrejmosť.Ak je manžel taký pedant,tak nech si skúsi nájsť čas urobiť nejakú z týchto prác, samozrejme súčasne sa postarať aj o štvoro detí, veď Ty to zvládaš bežne!
Takže Kami hlavu hore a žiaden pocit viny, keď si konečne nájdeš trochu času na seba!!!!!!

Kami,
lahko sa nam radi, vsak? Dievcata popisali vela mudreho a pravdiveho, ale myslim si, ze stihas velmi vela a cim dalej si na seba narocnejsia a myslim to naozaj uprimne...a tiez si myslim, ze v niektorych veciach by si nemala povolit a stat si na svojom a trvat...lebo aj Ty si zasluzis omnoho viac, ako si myslis!!!!
Ako pise Majka, naozaj ak zacnes robit...ja som zacala robit na plny uvazok od septembra a poviem Ti, ze doma ma cakala kava a aj otazka, co treba nakupit a aj si pekne dupnem, ak nevladzem a aj vedia povysavat a utiret prach...
V sobotu pred Vianocami sme si pri ranajkach rozdelili ulohy...chlapi povysavali a utreli prach, ja som isla do mesta, poobede sme spolu nachystali salat, kapustnicu a ...aj navstevu Zuzci sme spolu zvladli.
Drzim Ti palce, nemas sa preco obvinovat, skor si zasluzis obdiv a prosim Ta, mysli viac na seba a nedaj sa odradit!!!!

Kamilka, skladám pred Tebou klobúk. Môj názor je, že nemusíš mať pocit viny, že si urobíš čas pre seba, hoci aj nakuknutím na stránku.Starať sa o štyroch potomkov, manžela, dom... je práca nie na jeden, ale dva plné úväzky. Viem o čom hovorím, nemám dom, "iba" manžela a dve deti. A môj drahý mi svoje výhrady nepodsúva potichu, ako píšeš ty, ale pekne na plné hrdlo.
Som rada, že som vás našla, priniesli ste mi trochu vzruchu do života. Nieže by som ho nemala inak dosť, ale Vy to robíte trochu inak...

Kamila, rýchlo miešaš omáčku na cstoviny, len aby si bola čím skôr pri počítači?
Deti skáču, bordelia, vedľa misky s polievkou kopec narozťahovaných pasteliek, pár kociek z lega, prípadne vyliaty jogurt a samozrejme počítač a ty okrem neho nič na tom stole nevidíš?
Si s deckami vonku a jediné, na čo sa tešíš je, že si zase sadneš k počítaču?
Keď si sa v tom našla, tak to som ja spred pár mesiacov. Potom sa nám pokazil komp, manžel akurát na služobke, takže som mala týždeň nútenej absencie a prvé dva dni som mala vážny absťák (nenormálne nervózna, absolútne nesústredená, v kuse som myslela na to, ako ten komp rozbehať). Niekto sa možno zasmeje, ale ja som sa zhrozila...jasné, že som sa od počítača neodstavila úplne, ale programovo som si vyhradila čas na počítač a zbytok sa ho ani nedotknem. A pomaly, ale isto začínam veci stíhať
Tým vôbec nechcem navrhnúť, aby si s tým sekla. Rozbehla si superskú stránku a ja sama som Ti za ňu veľmi vďačná. Ale keď máš sama pocit, že počítač, či knihy sú pre Teba únik pred realitou (princíp každej drogy mimochodom), skús im vyhradiť presne určený priestor a neprekračuj ho. Ono to stále pokúša, ale oplatí sa odolať. Pre mňa platí vymyslieť si program a vypadnúť z domu von aspoň na pár hodín. A dobre sa vyspať - pri malej asi ťažko zrealizovatľné, ale keď sa už nekojíte, možno sa zadarí častejšie. Okrem iného som si predsavzala, že budem do jedenástej v posteli. Deti už vtedy dávno spia, nič ma nedrží a aj tak mám problémy sa tam v stanovenú dobu vypraviť. A nebude to tým, že mám kopec práce v kuchyni...
Manželovi povedz, ako sa cítiš, keď má svoje "milé" poznámky, nie je tupec, niečo určite pochopí...
Držím palce

Je fakt, že človek by mal mať všetko pod kontrolou. Je to fakt závislosť a neobišlo to ani mňa. Lenže človek musí mať nejaký rozvrh a nepustiť sa ho. Lebo inak..vás to pohltí. Ja sa snažím aspoň tak, že fakt musím mať pocit, že teraz je ten voľný čas na PC. Inak - ?!

Troška mi trvalo,kým som prišla prišla na chuť internetu, teraz sa učím nepísaným pravidlám chatovania a takisto si musím strážiť čas aby som stíhala domácnosť.Kamilka tvoje pocity plne chápem,ale úloha ženy čo sa rozhodla starať o deti ,rodinu, neznamená že by si mala ísť do sebaobetovania ,aby si mala radosť zo svojho života prestaň si myslieť že si spravila málo,spravila si veľa.Vždy ma vytáča text pesničky Nechcem byť žienka domáca,znie to tak ako keby ženy čo sa rozhodnú starať o deti boli niečo podradné,nudné,nezaujimavé ale nič iné sa zatial nevymyslelo/skúmavka nestačí/ ako priviesť na tento svet deti a vychovať z nich podľa možnosti normálnych ľudí ako starať sa o ne.
Je nedeľa, muž si pozrie štyroch tankistov/nostalgia z detstva/ a čo asi pôjdem robiť ja, variť obed! Som rada, že je táto stránka, je to úžasný relax.

Ja som detto!!! A následne dávam do jedného koša a raz za čas si sadnem a zisťujem že máme o 20 párov ponožiek naviac - chichi, už som si myslela že sa to stáva len v našej rodine. A môj drahý to nikdy nechápal, ako je to možné, ozaj, ako je to možné???

No Kami,ja ked si sadnem za PC tak je to tiež pekne nadlho a môj drahý sa môže aj rozkrájať a nepochodí.No je to asi ako droga,ale ked to asi každá z nás potrebuje,vyliať si srdiečko,napísať,poradiť........tak sa vôbec netráp,muži si tiež nájdu niečo na čom sa ventilujú a tiež vtedy nič nestíhajú.No ja som si dala podmienku,že kým nebude spravené v domácnosti to čo má,nesmiem ísť za PC,lebo ked sme nemali doma net tak som toho stíhala viac-aj som pošila niečo,uplietla pri telke a teraz zase neviem čo je to telka ,ale zato veľmi dôverne poznám net xixi.No čo už,tak dnes mám drahého v nočnej a môžem večer nerušene čítať naničmamu xixi.Ups večerníček už skončil a tak musím počkať,kým pôjde ,malá spinkať a potom zase dnes skončím tu na stránke.No ale zase dnes som si všetko porobila a tak mám večer fajront.

Kamila,
rada by som len par slov a cisel k tvojej depke: Mam 37 a nic som zatial nezarobila. Ak si 14 rokov doma na materskej, tak si zarobila vela. Treba si len zakladne "povinnosti" preratat akoby ich robila sukromna firma, napr. na jeden den: upratanie celeho domu: 2000,/SKK, ozehlenie JEDNEho kusu pradla: 30-60 SKK x napr. 60 kusov, celodenne varenie min. 400Skk + casnicke disko (maju to predsa aj s obsluhou :), starostlivost o dieta 80 SKK/hod x 4deti x cca 16hod (8h spia), riesenie vychovnych problemov 400 Skk/hod.... a neviem kolko stoji stavebny dozor a kopec inych veci, ktore kazdy den robis. Za jeden den celkom dobry zarobok a to ti neplatia PNky a dovolenku! Takze hlavu hore a ver si: po materskej by si sa mala zamestnat ako manager, ak to vsetko stihas.

a vernostné, ktoré bývalo vysoké!!!