Dobrý deň. Nakoľko už nejaký čas, skoro rok príležitostne exmanžel navádzal dcéru aj so svojou priateľkou na pitie vína, piva a naposledy už aj tvrdého alkoholu , (dcéra má momentalne 14 rokov) som sa rozhodla žiadať o úpravu styku otca s deťmi ale podala som aj trestné oznámenie na polícii za navádzanie maloletej k zahalcivemu spôsobu života. Nakoľko sa mi nepáčilo uznesenie ktoré vydal policajt dala som v lehote sťažnosť, za rodinkárstvo nakláňanie sa na stranu obžalovaného nakoľko v uznesení neboli spomenuté fakty z môjho trestného oznámenia, za nevypocutie deti. Prokuratúra moju sťažnosť prijala aj keď nie z dôvodov ktoré som udávala ja ale z dôvodu použitia zlého trestného oznámenia - policajt akoby dával oznámenie za požitie alkoholu dcérou akoby dával trestné stíhanie na ňu nie na exmanžela a jeho priateľku , takže fakt nechápem ako mi nemohli uznať rodinkárstvo, ale pointa na ktorú sa chcem spytat je v tom že ak som to stihla zastaviť včas a následky na dcére sú nebadane dá sa to kvalifikovať ako že : nejde o Prečín z dôvodu nebadatelnych následkov? Podľa paragrafu 10 ods. 2 Trestného zákona? Čiže to bude klasifikované ako priestupok nakoľko podľa prokuratúry tu by to mohlo spadať? Ďakujem
Dobrý deň,
v nadväznosti na Vašu otázku si dovoľujem uviesť, že trestného činu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zák. sa dopustí ten kto vydá, čo aj z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia už tým, že ju zvádza k záhalčivému alebo nemravnému životu alebo jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život. Konanie otca maloletej, ktorý je povinný sústavne a dôsledne starať sa o jej výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj, by podľa Vami uvedeného mohlo byť trestným činom, keďže tento nedôsledne pristupoval k jej výchove, čím jej vytvoril podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov. Trestným je už samotné zvádzanie a umožnenie k nemravnému životu, pričom skutková podstata TČ neukladá podmienky, že musí týmto konaním dôjsť k nejakým závažným následkom. V trestnom práve sa však uplatňuje tzv. materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsobom vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateĺa je závažnosť nepatrná. V prípade, že vyšetrovateľ uplatnil materiálny korektív, je povinný preskúmať jednotlivé okolnosti prípadu. V prípade, že dospeje k záveru, že závažnosť konania páchateľa je nepatrná, môže rozhodnúť, že nejde o trestný čin a vec postúpiť napr. na priestupkové konanie. Voči rozhodnutiu vyšetrovateľa môžete v zákonom stanovenej lehote podať sťažnosť. V danej veci by Vám prípadne mohlo pomôcť psychologické alebo iné lekárske vyšetrenie maloletej, z ktorého by vyplynulo, že konzumovanie alkoholu ohrozilo jej zdravý telesný či psychický vývoj. V danej veci poukazujem aj na judikát R 21/1990, ktorý definuje, čo možno považovať za vážne ohrozenie výchovy dieťaťa: Za vážne ohrozenie výchovy maloletého dieťaťa možno považovať taký stav, keď jeho výchova síce ešte nie je narušená, je však reálna možnosť jej narušenia spočívajúca najmä v nevyhovujúcom rodinnom prostredí, v nedostatku mravnej a výchovnej spôsobilosti rodičov (napr. rodičia sa dopúšťajú trestnej činnosti, ohrozovania mravnej výchovy mládeže, sú psychicky narušení a pod.) Za vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa súdy považujú jeho sústavné záškoláctvo, častejšie dopúšťanie sa drobných krádeží a poškodzovanie cudzej veci, predčasný pohlavný život, úteky z domu, požívanie alkoholických nápojov a pod. JUDr. Róbert Bános, advokátska kancelária v Bratislave, Galante, Trenčíne a Žiline
Komentáre